Vláda vraj vie, ako zlepšiť komunikáciu EÚ

Vládny materiál hovorí o slovenskej komunikačnej kampani spred dvoch rokoch ako o inšpirácii pre „pozitívnu komunikáciu výstupov EÚ“, o ktorej chce Slovensko diskutovať na bratislavskom summite.

„Je nevyhnutné sústrediť sa na lepšiu komunikáciu s občanmi“, píše sa tučným písmom v materiáli, ktorý 17. augusta schválila vláda SR.

Dokument z dielne ministerstva zahraničných (MZVaEZ) vecí informuje o politických stretnutiach s predstaviteľmi európskych inštitúcií na začiatku slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Fico: Komunikujeme málo a zle

Premiér Fico sa na stretnutí s eurokomisárkou Jourovou ale aj pri mnohých iných príležitostiach vyjadril, že na verejnosti „nie sú správne prezentované pozitívne výstupy EÚ“, vinou „komplikovanej formy a nedostatočnej komunikácie“.

Tento problém získal na naliehavosti aj vo svetle výsledku britského referenda o vystúpení z EÚ.

V Európskom parlamente v júli Fico europoslancom povedal, že o ich práci nevie príliš veľa a že sa aj sám ťažko orientuje v „európskej hantírke“. Navrhol nahradiť ju „úprimnosťou a spontánnosťou“. Únia sa podľa neho potrebuje zbaviť puncu elitárstva.

Nádeje v tomto smere predseda vlády vkladá do neformálneho summitu v Bratislave naplánovaného na 16. septembra.

Schôdzka by mala „prispieť k nachádzaniu riešení pre zlepšenie komunikácie únie s verejnosťou“, píše sa vo vládnom materiáli.

Máme inšpiratívny koncept

Ako „jedna z inšpirácií“ má v tomto úsilí slúžiť v dokumente bližšie nešpecifikovaný „komunikačný koncept vlády SR“.

Na otázku EurActiv.sk, aký komunikačný koncept má rezort na mysli, ministerstvo odkazuje na stratégiu a „pozitívne skúsenosti“ z informačnej kampane organizovanej pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ v roku 2014.

Ministerstvo zahraničia sa ešte v roku 2013 dohodlo so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku na komunikačnom pláne zameranom na osvetľovanie otázok súvisiacich s EÚ širokej verejnosti.

V rámci neho pripravilo MZVaEZ SR, Zastúpenie EK a Informačná kancelária EP na Slovensku niekoľko čiastkových projektov. Zafinancovala ich aj Európska komisia v rámci partnerských programov (Management partnership).

Išlo napríklad o kampaň „My sme EÚ (10. rok s Úniou)“ zameraný na širokú odbornú i laickú verejnosť. Komunikovala témy: 10. výročie vstupu, voľby do Európskeho parlamentu a prínos členstva Slovenska v EÚ.

Sústredila sa do 10 verejných podujatí v 10 slovenských mestách s informačnými stánkami koncertami, televíznymi a videoklipmi, vystúpeniami štátnych predstaviteľov a zástupcov EÚ.

V rámci partnerstva vznikla aj prvá učebnica o EÚ pre stredné školy a vyrazila sa pamätná 2-eurová minca.

Účasti na eurovoľbách nepomohla

Rezort zahraničia tvrdí, že úspešnosť takýchto kampaní možno hodnotiť „najmä na základe počtu realizovaných projektov a na základe účasti na týchto podujatiach“.

„Outdoorové podujatia v štyroch mestách, ako aj galarecepcia pri príležitosti 10. výročia vstupu SR do EÚ zaznamenali vysokú účasť. Učebnica o EÚ bola distribuovaná na stredné školy v SR v počte 50 000 kusov.“

„Projekty vyvolali široký záujem medzi verejnosťou,“ hodnotí ministerstvo.

Jedným zo strategických cieľov pri komunikovaní 10. výročia členstva Slovenska v EÚ bolo povzbudiť účasť na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali koncom mája 2014.

To sa zásadne nepodarilo. Už tak nízka účasť z roku 2009 (19,6 %) spadla na absolútne rekordných 13 % voličov (priemer EÚ 43 %).

Viaceré prieskumy, medzi nimi napríklad Eurobarometer však ukázali, že účasť na eurovoľbách nevyhnutne nesúvisí so subjektívnym pocitom (ne)informovanosti.

Informačnú kampaň k eurovoľbám v roku 2009, inštitucionálnu (EP vtedy viedol vlastnú mobilizačnú kampaň) alebo politickú – zachytilo vysoké percento Európanov. Na Slovensku dokonca viac ako priemer EÚ, až 82 % ľudí. Miera účasti bola vtedy rovnako, ako v roku 2014 najnižšia v celej únii.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA