Ako reformovať Slovensko? Komisia nám reformné plány nepripraví

Reformné odporúčania pomáhajú otvárať témy, reformné plány ale nemôžu prísť z Bruselu.

Od čias finančnej krízy a uvedomenia, že v eurozóne problémy jednej krajiny ovplyvňujú situáciu v ostatných, dáva Európska komisia každoročne členským krajinám odporúčania o tom, na ktoré oblasti by sa mali v reformách zamerať.

O týchto prioritách sa diskutovalo v paneli „Definovanie reformných priorít pre Slovensko“ na konferencii „EÚ v roku 2017? Ako zaistiť lepšiu budúcnosť Európy?“.

Komisia dáva odporúčania najmä v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučných kompetencií. Vo februárovej správe o krajine dáva do kontrastu dobré makroekonomické výsledky a fakt, že sa nepretavujú dostatočne zlepšenia životnej úrovne a ani do oblastí zdravotníctva, školstva, kvality verejnej správy, potláčania korupcie či súdnictva.

Májové odporúčania sa potom zameriavajú na to, kde by malo Slovensko robiť viac.

 

Čítajte: Tri odporúčania z Komisie pre Slovensko

 

Komisia odporúča smerovať investície do ľudí – vzdelávania, zdravotníctva, znižovanie dlhodobej nezamestnanosti a do integrácie Rómov. Druhá veľká línia je investovanie do efektívnej a profesionálnej verejnej správy, s čím súvisí lepšie verejné obstarávanie, boj proti korupcii, administratívna záťaž a zlepšenie súdnictva.

Témy do verejnej debaty

Význam odporúčaní vidí ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková aj v tom, že „tlačia veci do národnej debaty“, čo má potom „výsledky v implementácii.“

Ako príklad uvádza projekt Hodnota za peniaze alebo nový zákon o štátnej službe.

Poslanec NR SR Miroslav Beblavý hovorí, že mu odporúčania Komisie pripomínajú tie, ktoré ešte pred vstupom do EÚ Slovensko dostávalo od MMF alebo Svetovej banky, hoci témy boli vtedy iné.

„Aj tam nebola kľúčová otázka, čo, ale skôr ako to spraviť a ako nájsť na to odvahu. Nie je to spor o tom, čo sú najväčšie problémy. Nezhody sú, čo s tým spraviť a kto je toho schopný.“

Problém je podľa neho v tom, že je komplikovane dizajnované reformné plány na tak zložité oblasti vo verejnej politike a nemožno očakávať od Komisie a jej pár „desk officerov“, ktorí sa Slovensku venujú.

„To ani nie je cieľom.“

Zákony zmenu nevyhnutne neprinesú

Na margo zákona o štátnej službe a zákona o verejnom obstarávaní poslanec hovorí, že podľa neho nepovedú k zásadnejším výsledkom. Zákon o verejnom obstarávaní len transponoval nové smernice EÚ, “ale nikto si nemyslí, že zásadne pomohol k výsledkom”.

So zákonom o štátnej službe je to podľa neho podobné.

„Venujem sa a tomu 20 rokov a tento zákon nevyvolá takmer žiadnu zmenu. Nie je to úplne vina zákona. Nemyslím si, že sa na základe vonkajšieho tlaku dajú reformovať tak komplexné systémy.“

Komisiu však oceňuje za to, že dáva na stôl témy.

Člen prezídia Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec víta tlak na fiškálnu zodpovednosť, na ktorú európske pravidlá tlačia, no kritizuje postup, ktorý EÚ zvolila pri zachraňovaní súkromného sektora počas vrcholiacej krízy v eurozóne.

Páčia sa mu niektoré pasáže zo správy o krajine, napríklad tá, ktorá hovorí, že najzásadnejším rizikom pre slovenské verejné financie je dôchodkový systém.

Sociálna súdržnosť

Predseda rady OZ KOVO Emil Machyna si myslí, že pomenovať problém nestačí, ale treba byť aj súčasťou riešenia. Na riešeniach musí byť spoločná dohoda, aby boli akceptované.

„Môžete mať akýkoľvek dobrý nápad, ak ho dáte do prostredia, ktoré ho zamietne,“ tvrdí zástupca odborov.

Je preto podľa neo dôležité starať sa o spoločenskú súdržnosť, inak sa na Slovensku nebude dať ani podnikať.

Dane: Cielenejšie postihy

Oblasť výberu daní v poslednom roku z odporúčaní Komisie vypadla, keďže sa výber darí zlepšovať.

Ján Oravec hovorí, že vláda dosahuje zvyšovanie efektívnosti výberu vďaka tomu, že administratívne zaťažuje úplne všetkých. „Nehľadáme riešenie len tých problémových.“

Radi by videli priamejšie úspešné záťahy na problémové firmy.

Beblavý sa diví, že dane z priorít vypadli.

„Je to zvláštne, lebo daňová medzera je jedna z najväčších v Európe. Netreba sa s tým uspokojiť.“

Vašáková uznáva, že daňová medzera klesla zo 40 na 30 %, čo je stále dvojnásobok priemeru EÚ. Komisia na túto oblasť podľa nej nerezignovala. Ponúka krajinám technickú podporu pri rozlišovaní daňových hriešnikov cez využívanie tzv. daňových ratingov, ktoré zacielia na problematické praktiky.

Súvisiaca otázka je podľa Beblavého, do akej miery by malo dôjsť k daňovo odvodových reformách. Zmena štruktúry daňovej politiky.

„Daňovo-odvodové zaťaženie práce je vysoké, je priestor aby sme to presúvali inde.“

Reformný leadership

Beblavý dodáva, že na Slovensku sme si v minulosti zvykli, že reformný leadership prichádza z ministerstva financií, pričom to tak už dlho nie je.

„Rezorty financií sú spravidla konzervatívne, lebo sa obávajú následkov veľkých pohybov. Potrebujeme inštitúciu alebo útvar, ktorý by mal konzervativizmus vyvažovať.“

Hodnota za peniaze podľa neho nie je reformný projekt, ktorý zmení túto krajinu.

Podľa Lívie Vašákovej túto funkciu do určitej miery plní Úrad podpredsedu vlády pre investície, ktorý sa stará napríklad o zásobník projektov, ktoré by a mohli financovať prechod na inovatívnejšiu ekonomiku.

Kde šetriť?

Pokiaľ ide o odporúčania, kde šetriť v rozpočet, Komisia vidí možnosti zvyšovania nákladovej efektívnosti v zdravotníctve. Rozpočtová konsolidácia sa doteraz na Slovensku diala najmä cez príjmovú stránku, teda, že nám v dobrých časoch rástli daňové príjmy.

Na výdavkovej strane navrhla Komisia tzv. výdavkové stropy.

„Nestrelo sa to s nadšením,“ hovorí Vašáková.

Sociálny systém zamestnanosť nespraví

Na otázku z publika na margo údajnej laxnosti a zneužívania sociálneho systému na Slovensku poslanec Beblavý hovorí, že s reformami, ktoré začali v roku 2002 má Slovensko jeden z najtvrdších sociálnych systémov v Európe.

Až takú zmenu na poli nezamestnanosti to však nedosiahlo. Len reforma sociálneho systému nestačí, na trhu práce sú ďalšie faktory ako je vzdelanosť, zručnosti alebo verejná doprava. V niektorých regiónoch je to vec väčších investícií a otázka podpory mobility cez nájomné bývanie pre ľudí, ktorí pracujú a sú ochotní sa za prácou presťahovať.

Neurobí nič, aj tak si odsype

Na margo odporúčaniu k potláčaniu korucpie Ján Oravec tvrdí, že korupcia vzniká tam, kde systém nefunguje, napríklad v zdravotníctve.

Vašáková si myslí, že Slovensko má relatívne dobrú legislatívu aj vysokú mieru transparentnosti vo verejnom aj súkromnom sektore. Problém je skôr v implementácii.

Beblavý považuje za veľký problém roztváranie nožníc medzi tým, čo sa na verejnosti o korupcii vie a miery vyvodzovania zodpovednosti. Z toho prameniaca frustrácia ohrozuje základy štátu a demokracie.

„Na západe sa niečo urobí a niekto si niečo odsype. Na východe nikto nič neurobí a aj tak si odsype.“ Príkladom je podľa neho informatizácia.

„Potrebujeme vymáhať základnú slušnosť. Výsledky za peniaze sú tak hrozné, že vyvodzovanie zodpovednosti by malo byť aj keby sa nedokázala trestná zodpovednosť. Ak by sme toto začali postihovať, postihne to rovnakých ľudí.“

 

ČÍTAJTE .PDF ŠPECIÁL “SLOVENSKO A JADRO EÚ” TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA