Inovatívny a modernizačný potenciál Únie: Kľúč k lepšej budúcnosti?

Maroš Šefčovič a Peter Pellegrini sa počas konferencie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku zhodli na tom, že Slovensko musí deklarovať svoje jasné smerovanie v Únii.

„Takto pred rokom sme s napätím očakávali výsledky referenda o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ,“ pripomenul účastníkom na úvod konferencie EÚ v roku 2017: Ako zaistiť lepšiu budúcnosť Európy?, Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku.

Od rozhodnutia Spojeného kráľovstva opustiť Úniu prešiel už takmer rok a jej smerovanie a ďalší vývoj ako bloku 27 krajín je stále diskutovanejšou témou.

Konferencia EÚ v roku 2017. FOTO: SFPA

Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorá konferenciu zorganizovala spolu so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, konštatoval, že diskusia o identite dominovala ostatným 12 mesiacom, no do popredia sa čoraz viac dostávajú hospodárske témy.

Aj preto sa v úvodnej debate konferencie, s hosťami Petrom Pellegrinim, podpredsedom vlády Slovenskej republiky a Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie venovali najmä inovatívnemu a modernizačnému potenciálu EÚ.

Čítajte aj: Britský politológ: Ak Mayová príjme mäkký brexit, pôjde po nej vlastná strana

Budúcnosť ohraničená dátumom najbližších volieb

Podpredseda Európskej komisie, zodpovedný za Energetickú úniu vidí úspešný vývoj v EÚ závislý na štyroch kľúčových faktoroch: v postoji Európanov k partnerskej spolupráci v Únii, v nových rámcoch geopolitickej situácie, v ekonomických megatrendoch štvrtej priemyselnej revolúcie a v energeticko-klimantickej transformácii.

„Diskusiu sme (v Komisii) chceli rozprúdiť aj návrhom piatich scenárov,“ pripomína Šefčovič odkaz Bielej knihy o budúcnosti Európy, ktorú Junckerova komisia vydala v marci.

Čítajte aj: Po rozhodnutí o brexite sú Európania voči Únii pozitívnejšie naladení

Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu konštatoval, že na Slovensku aj v Európe mu chýbajú vizionári a diskusia o budúcnosti je často „ohraničená dátumom budúcich volieb“.

Práve Pellegriniho úrad má na starosti koncipovanie mapy, ktorá má implementovať dlhodobé ciele Slovenska do roku 2030.

Sám však varuje pred chybou, ktorú robia mnohé krajiny: „Zadefinujú sa ciele a termíny, a potom sa k nim nejakým spôsobom snažíme dostať. A keď vidíme, že sa nedodrží buď termín, alebo cieľ, tak sa termín posunie, alebo sa znižujú ciele preto, aby sa niečo splnilo,“ hovorí Pellegrini.

Správnou cestou je podľa neho zmena nástrojov počas obdobia tak, aby sa dodržal aj termín, aj ciele.

Už aj Kiska o ňom hovorí. Ale čo je jadro EÚ?

Správne čerpanie

Maroš Šefčovič je v súčasnosti aj členom tímu komisárov, ktorí pripravujú plán sedemročnej finančnej perspektívy EÚ. „Bude to strašne ťažká téma,“ konštatuje podpredseda Komisie.

Do tradične veľkej diskusie, ktorá musí skončiť jednohlasnou zhodou, prichádzajú témy odchodu čistého prispievateľa, Veľkej Británie, otázka hospodárenia s verejnými financiami, ale najmä formy prevedenia nového spôsobu financovania v Únii.

Šefčovič v tejto súvislosti spomenul najmä investičné plány, podobné Junckerovmu fondu, či prepájanie rôznych zdrojov financovania, tzv. blending, ako možnosti, ktoré sa v Komisii skloňujú.

FOTO: SFPA

Už dnes má ale Slovenská republika problém z existujúcich finančných mechanizmov, ktoré fungujú na podobnom princípe, čerpať prostriedky.

„Spohodlneli sme,“ konštatoval Pellegrini a dopĺňa: „Už vyše sedem rokov disponujeme zdrojmi z EÚ a tie si rozdeľujeme v Bratislave. Je to podstatne jednoduchšie, ako uchádzať sa o zdroje z globálnych grantov, ktoré sa rozdeľujú v Bruseli“.

Obaja rečníci sa zhodli na tom, že financovanie infraštruktúry už nebude prioritou, nakoľko krajina základnú bázu má a často krát o nej mnohí ani nevedia. „Peniaze by sa mohli a mali využívať najmä na platy výskumníkov,“ dodal Pellegrini.

Správnosť nastavenia mechanizmov

Podpredseda vlády načrtol aj tému celkového nastavenia podpory inovatívnych projektov v EÚ, ktorá musí byť riešená pragmaticky.

„V európskych krajinách vznikajú mnoho krát výborné inovácie, podporené z peňazí európskych daňových poplatníkov. A ako náhle sa ukáže, že je inovácia životaschopná, okamžite sa presunie mimo európsky priestor, kde sa stáva globálnou a kde tečú aj jej zisky,“ upozorňuje Pellegrini na efektivitou financovania.

Fico očakáva hlbšiu integráciu eurozóny. V daňových aj sociálnych veciach

Diskusia o financovaní bude prebiehať aj v súvislosti s oblasťami, do ktorých by mali investície smerovať, či ich formami a podmieňovaním napríklad rešpektovaním pravidiel právneho štátu, hovorí podpredseda Európskej komisie.

„Je preto dôležité, aby Slovensko jasne deklarovalo, kam chce patriť a aby čestne prezentovalo svoju víziu, a tak trochu potiahlo so sebou aj stredoeurópsky región,“ uzavrel Šefčovič.

 

ČÍTAJTE .PDF ŠPECIÁL “SLOVENSKO A JADRO EÚ” TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA