Ako Grécko zatienilo budúcnosť celého sveta

Kým lídri eurozóny rozhodovali o osude Grécka, v Addis Abebe sa rozhodovalo o celom svete.

V Bruseli a v hlavných mestách EÚ sa v dňoch nasledujúcich po 13. júli skloňovalo najmä Grécko, podmienky veriteľov, miliardy a stále prítomná možnosť, že eurozóna bude mať o jedného člena menej.   

V etiópskom hlavnom meste sa zatiaľ zišli predstavitelia 193 štátov OSN a mimovládneho sektora z celého sveta. Slovenskú delegáciu viedol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

V poradí už tretia Medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja je prvý z troch tohtoročných svetových summitov, ktoré sa venujú otázke globálneho trvalo udržateľného rozvoja.

Dáme, ale neskôr

Pôvodný záväzok vyspelých krajín, že budú v roku 2015 na rozvojovú pomoc dávať 0,7 % svojho HDP sa oddialil až na rok 2030. V súčasnosti tento cieľ spĺňa len Veľká Británia, Švédsko, LuxemburskoDánsko. Nórsko ohlásilo zámer zvýšiť rozvojovú pomoc na 1 % svojho HNP.

Pre ilustráciu, Slovensko, člen klubu ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta (OECD), vydáva na oficiálnu rozvojovú pomoc necelých 0,1 % HDP. Jeho záväzok pre tento rok pôvodne predstavoval 0,33 %.

„Bolo by určite dobré, ak by sa v slovenskej vláde a parlamente našla vôľa na postupné zvyšovanie nášho príspevku,“ myslí si slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH), ktorá sa na konferencii v Etiópii zúčastnila. V Európskom parlamente roky pôsobí aj vo výbore pre rozvoj.

„Ten, kto sa nevyhýba zodpovednosti, má väčšie slovo aj pri rozhodovaní, či už ide o európsku, alebo medzinárodnú úroveň,“ dodáva.

Chýbajúce dane

Hoci neplní vlastné ambície, EÚ je stále najväčším globálnym donorom oficiálnej rozvojovej pomoci. Postupne tiež silnie presvedčenie, že samotné finančné transfery do rozvojových krajín nestačia, ak sa zároveň neprihliada aj iné problémy, ktoré môžu efektívnosť takejto pomoci znižovať.

Veľkým problémom na konferencii v Addis Abebe sa ukázal byť boj proti daňovým a iným fiškálnym únikom v rozvojom svete. Je už všeobecne známym faktom, že rozvojové krajiny prichádzajú ročne o viac peňazí na daňových únikoch firiem ako dostávajú v rámci rozvojovej pomoci.

Slovenská platforma mimovládnych rozvojových organizácií poukazuje na príklad austrálskej ťažobnej spoločnosti, ktorá pripravila Malawi, krajinu s najnižším HDP na obyvateľa na svete, o viac ako 43 miliónov dolárov aj vďaka holandským daňovým zákonom a zmluvám.

„Za tieto peniaze by sa pritom dalo v krajine na rok zamestnať 39 tisíc učiteľov, ktorí tam chýbajú,“ povedal Martin Hojsík z ActionAid, ktorý sa konferencie tiež zúčastnil.

ActionAid odhaduje, že rozvojové krajiny prídu v dôsledku daňových únikov každoročne o 120 až 160 miliárd dolárov. O ďalších 139 miliárd dolárov prídu kvôli daňovým úľavám.

Počas konferencie v Addis Abebe bolo preto pre rozvojové krajiny a predstaviteľov tretieho sektora prioritou vytvorenie medzivládneho orgánu pod záštitou OSN s členstvom otvoreným pre všetky krajiny. Orgán by sa zaoberal medzinárodnou spoluprácou v oblastí daňovej spravodlivosti, pričom rozvojové krajiny by získali slovo pri formovaní medzinárodného daňového systému.

Bohaté krajiny OECD vrátane Slovenska však na toto riešenie nepristúpili a podporili len vznik expertného orgánu s obmedzenou politickou mocou.

Peniaze nie sú všetko, ani v rozvoji

Okrem daňovej politiky je celý raz iných politík EÚ, ktoré môžu znižovať efektivitu poskytovanej finančnej pomoci rozvojovým krajinám. Ide napríklad o poľnohospodárske dotácie, obchodnú a investičnú politiku, či ďalšie.

„V Európskom parlamente sa už niekoľko rokov snažíme zohľadniť rozvojovú agendu v politikách, ktoré sa týkajú prijímateľov rozvojovej pomoci,“ vysvetľuje europoslankyňa Záborská.

„Parlamentný výbor pre rozvoj vypracováva vlastné stanoviská k mnohým návrhom, ktoré majú v gescii iné výbory, aby sa európske priority v oblasti rozvoja zohľadnili aj tam, kde nejde priamo o finančnú pomoc, ale o podmienky obchodovania, životné prostredie a podobne.“

Záborská pripravovala návrh stanoviska rozvojového výboru k správe o rokovaniach o zmene klímy, ktoré sa v decembri uskutočnia v Paríži (COP). Výsledkom by mala byť záväzná globálna dohoda o boji proti zmene klímy a dohoda na financovaní takéhoto úsilia v rozvojových krajinách.  

Migrácia

Dôsledkom globálnych problémov ako sú chudoba, či zmeny klímy je aj zvyšujúca sa migrácia z krajín „juhu“ na „sever“, teda aj do EÚ.

V diskusii o aktuálnej imigračnej kríze v EÚ Slovensko odmieta väčšie zdieľanie bremena v podobe prijímania vyššieho počtu utečencov.

Často pritom argumentuje tým, že problémy týchto ľudí treba v prvom rade riešiť v krajinách pôvodu.

„Mnohí občania mi hovorili aj písali, že problémy treba riešiť tam, kde vznikajú,“ hovorí na margo tejto diskusie europoslankyňa Záborská.

„No zároveň tí istí ľudia odmietajú zvýšenie príspevku Slovenska na rozvojovú pomoc hoci len na tú úroveň, ku ktorej sme sa v minulosti zaviazali.“

„Táto neochota pomôcť najchudobnejším krajinám, ako aj nedostatočná efektívnosť a transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov sa priamo podpisuje na zvyšujúcom sa počte ekonomických migrantov z týchto krajín do EÚ.“

AAAA

Výsledkom konferencie v Etiópii je tzv. Akčná agenda z Addis Abeby (AAAA). Podľa pozorovateľov existovala reálna šanca, že sa stretnutie skončí bez dohody, preto treba prijatie spoločného rámca 193 krajinami uvítať.

Závery pripravujú pôdu pre prijatie 17 cieľov udržateľného rozvoja neskôr v tomto roku. Tie by mali nahradiť tzv. Miléniové rozvojové ciele OSN.

Kritici záverov etiópskej konferencie sa v kontexte parížskej klimatickej konferencie obávajú toho, že donorské krajiny budú vykazovať vynaložené prostriedky súčasne ako rozvojovú pomoc aj ako príspevok k financovaniu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA