Bauer: Ak sa budú mať zle seniori, utrpí celá spoločnosť

Demografické trendy hovoria, že ak sa nezačne s prípravou na starnutie obyvateľstva hneď, neskôr to bude mimoriadne ťažké, povedala europoslankyňa Edit Bauer na konferencii o aktívnom starnutí a medzigeneračnej solidarite.

Z demografického obrazu, ktorý nás čaká, vyplývajú dramatické konzekvencie, uviedla poslankyňa. Predpokladá sa, že do roku 2035 bude populácia EÚ rásť na 521 miliárd, no potom začne klesať s predpokladom 506 miliárd ľudí v roku 2060. Štruktúra obyvateľstva sa navyše výrazne zmení. Ľudia nad 80 rokov budú percentuálne najrýchlejšie rastúca demografická skupina, rýchlo budú rásť aj vekové skupiny nad 65 a nad 55 rokov.  

Príprava

Index ekonomickej závislosti starých ľudí sa rapídne zvýši a aktívne obyvateľstvo sa zmenší takmer o polovicu, vyratúva perspektívu Bauer (EĽS, SMK). „Aktívne starnutie nie je o joggingu ľudí nad 60 rokov, ale o účasti na spoločenskom dianí a kvalite života“, uviedla.

„Ak sa spoločnosť nebude na tieto zmeny pripravovať, môže to znamenať zníženie kvality života celej populácie, nie len dôchodcov“, upozorňuje. Bez skorej prípravy to podľa nej bude v neskoršom štádiu veľmi ťažké zvládnuť.

Európska komisia si pod aktívnym starnutím predstavuje vytváranie vhodných pracovných miest a pracovných podmienok, vytváranie podmienok pre aktívnu úlohu starších ľudí v spoločnosti a podmienok pre zdravší a nezávislejší život.

Podľa europoslankyne to nemožno vnímať ako zámienku na to, aby sme ľudí držali v práci do vysokého veku. Poukazuje na to, že dôchodkový vek a vek, kedy ľudia reálne opúšťajú pracovný trh nie je to isté, na Slovensku je to v priemere v 59. roku.

Treba sa preto zamyslieť, čo treba robiť, aby sme starších ľudí na pracovnom trhu udržali napríklad cez možnosti postupného odchodu do dôchodku. Častými dôvodmi, pre ktoré ľudia prestávajú pracovať skôr je nedostatok zručností, negatívne vnímanie zo strany zamestnávateľa, daňová a penzijná demotivácia a nutnosť starať sa o odkázaných členov rodiny (vnúčatá alebo rodičov, prípadne oboje).

Konkurencia medzi mladými ľuďmi, prichádzajúcimi na trh práce a seniormi je podľa Bauer preceňovaná, lebo do veľkej miery ide o štrukturálne odlišné pracovné miesta. Pripúšťa však, že zdroje medzigeneračného napätia tu sú. „Upozorňovať na problém nestačí, musí začať príprava na rôznych úrovniach organizácie spoločnosti“, zakončila.

Švačiarsky príklad

Švajčiarsky expert Marco Siegrist hovorí, že najväčší podiel zamestnancov vo Švajčiarsku pracuje v malých a stredných podnikoch, ktoré sú relatívne flexibilné v porovnaní s veľkými fabrikami. Švajčiarsko má veľmi nízku nezamestnanosť na úrovni 2,9 %.

MSP sa ale ľahšie môžu dostať do problémov, vtedy využívajú najmä kratšiu pracovnú dobru, aby nemuseli hneď prepúšťať. Úrady sa o starších ľudí starajú, aby zostali aktívni a aktivujú ich opatreniami podporujúcimi ich vzdelávanie. Nezamestnaným pomáhajú zostaviť akýsi certifikát ich zručností mimo ich povolania, ktoré vykonávali naposledy, s ktorým môžu ísť za budúcim zamestnávateľom. Ak aj uchádzač o zamestnanie nezodpovedá celkom požiadavkám pracovného miesta, úrad môže zaplatiť zodpovedajúce školenie, čo často využívajú najmä starší ľudia.

Ak sú ľudia nad 50 rokov výnimočne kreatívni, štát im pomôže založiť vlastný podnik, s ktorých mnohé vedia na trhu aj obstáť. Regionálne úrady zamestnanosti sú vysoko profesionalizované a do detailov poznajú zamestnávateľov v kraji a ich potreby, vedia tak umiestniť aj „ťažších“ klientov.

Téma je "popoluškou"

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš si myslí, že treba vytvoriť dopyt po téme aktívneho starnutia a zamestnateľnosti starších ľudí, lebo popri kontroverzii o dôchodkovej reforme je táto téma „popoluškou vo verejnom diskurze“.

Ľudia nad 50 rokov majú podľa Ondruša problém udržať sa na trhu práce, pretože ak v tomto veku prácu stratia je obrovský problém sa znovu zamestnať.

Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány hovorí, že je potrebné sa pohrať s inkluzívnym trhom práce, ktorý je dnes naviazaný iba na verejné zdroje. Vidí priestor pre účasť podnikov a tiež úpravu podmienky verejného obstarávania v zmysle cieľov v sociálnej oblasti.

Ľubomír Plai z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) vidí jeden z hlavných dôvodov nepripravenosti štátnych inštitúcií v na komplexnosť agendy aktívneho starnutia podkopávanie štátnej služby výmenami po každej politickej zmene. Nabúrava to administratívnu pamäť organizácií a bráni vychovaniu kvalitných úradníkov. „Potrebujeme v európskom priestore stabilnú a apolitickú štátnu službu“, povedal v diskusii.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA