Brusel zaujíma intímny život žien

Brusel sa chcel pýtať na počet partnerov. Otázku však smeroval len ženám. Európski poslanci to považujú za diskriminačné.

Pozadie

Komisia by chcela každých 10 rokov celoeurópske sčítanie ľudu a domácností s podrobnými údajmi o jednotlivcoch. Vraj ich potrebuje pre lepšie nastavenie svojich politík. Pôvodný zoznam otázok bol okresaný poslancami EP. Mnohým z nich sa zdali niektoré dotieravé a diskriminačné. Zhodol sa na tom Výbor pre zamestanosť a sociálne veci.

Nakoľko v súčasnosti neexistujú celoeurópske pravidlá pre zber údajov o obyvateľstve, do Bruselu sa dostávajú z každej krajiny v inom čase. Rovnako je problémom aj kompatibilita výpovedných hodnôt.

Komisia agrumentuje i posilnením demokratického procesu, kedže jedným z kritérií na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaniach v Rade je nájsť taký počet štátov, ktoré reprezentujú aspoň 62 % obyvateľstva. Presnosť údajov je rozhodujúca aj v určovaní, ktoré regióny sú oprávnené získať pomoc zo štrukturálnych fondov.

Otázky

Problém nastáva v druhu údajov, ktoré Komisia požaduje. Najkontroverznejším údajom, ktorý Komisia žiadala, sa ukázala byť otázka len pre ženy o tom, koľko mali životných partnerov – či už v manželstve alebo v neformálnych partnerských zväzkoch. V druhom prípade znie otázka nasledovne:

“Dátum(y) začiatku dobrovoľného zväzku (zväzkov) žien, ktoré boli niekedy v dobrovoľnom zväzku: (i) prvý dobrovoľný zväzok a (ii) súčasný dobrovoľný zväzok”

Komisia sa chcela ďalej pýtať na partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a detaily života v domácnosti. Práve takéto otázky poslanci Výboru v pozmeňujúcich návrhoch vypustili.

Europoslanci sa obávajú aj prípadného zneužitia citlivých údajov, i s ohľadom na čerstvý prípad straty diskov s osobnými údajmi desiatok miliónov ľudí vo Veľkej Británii. Pred tým, než takýto návrh vstúpi do platnosti, požadujú stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

Poslanci v zásade uznávajú, že kvalitné údaje o obyvateľstve sú pri formulovaní politík Únie nápomocné. Domnievajú sa však, že netreba žiadať viac informácií, ako je nevyhnutné a aj s tými, ktoré sa získajú treba narábať s najvyššou obozretnosťou.

Posledné sčítavanie ľudu sa v EÚ uskutočnilo v roku 2001 na báze “gentlemanskej dohody” medzi členskými štátmi, ktorá ale podľa Komisie nazaručovala dostatočnú harmonizáciu.

Členské štáty EÚ by podľa Miroslava Mikolášika (EPP-ED / EĽS-ED) mali mať voľnosť pri výbere najlepších spôsobov a metód pri realizácii sčítania, “avšak pri zachovaní a rešpektovaní určitých záväzne stanovených štandardov a požiadaviek na kvalitu”. Samozrejmosťou podľa jeho slov zostáva, že spracovávané témy, ako aj obdobia a lehoty na realizovanie sčítavania, musia byť pre všetky krajiny rovnaké. “Len týmto spôsobom sa zabezpečí transparentnosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť výsledkov sčítania, ktoré predstavujú dôležitý faktor pri realizácii mnohých cieľov”, uviedol na záver svojho príspevku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA