Brusel zaujíma intímny život žien

Brusel sa chcel pýtať na počet partnerov. Otázku však smeroval len ženám. Európski poslanci to považujú za diskriminačné.

Ženy - "tiene", DeviantArd: Miso H.
Foto: mmisso.deviantart.com

Pozadie

Komisia by chcela každých 10 rokov celoeurópske sčítanie ľudu a domácností s podrobnými údajmi o jednotlivcoch. Vraj ich potrebuje pre lepšie nastavenie svojich politík. Pôvodný zoznam otázok bol okresaný poslancami EP. Mnohým z nich sa zdali niektoré dotieravé a diskriminačné. Zhodol sa na tom Výbor pre zamestanosť a sociálne veci.

Nakoľko v súčasnosti neexistujú celoeurópske pravidlá pre zber údajov o obyvateľstve, do Bruselu sa dostávajú z každej krajiny v inom čase. Rovnako je problémom aj kompatibilita výpovedných hodnôt.

Komisia agrumentuje i posilnením demokratického procesu, kedže jedným z kritérií na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaniach v Rade je nájsť taký počet štátov, ktoré reprezentujú aspoň 62 % obyvateľstva. Presnosť údajov je rozhodujúca aj v určovaní, ktoré regióny sú oprávnené získať pomoc zo štrukturálnych fondov.

Otázky

Problém nastáva v druhu údajov, ktoré Komisia požaduje. Najkontroverznejším údajom, ktorý Komisia žiadala, sa ukázala byť otázka len pre ženy o tom, koľko mali životných partnerov – či už v manželstve alebo v neformálnych partnerských zväzkoch. V druhom prípade znie otázka nasledovne:

“Dátum(y) začiatku dobrovoľného zväzku (zväzkov) žien, ktoré boli niekedy v dobrovoľnom zväzku: (i) prvý dobrovoľný zväzok a (ii) súčasný dobrovoľný zväzok”

Komisia sa chcela ďalej pýtať na partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a detaily života v domácnosti. Práve takéto otázky poslanci Výboru v pozmeňujúcich návrhoch vypustili.

Europoslanci sa obávajú aj prípadného zneužitia citlivých údajov, i s ohľadom na čerstvý prípad straty diskov s osobnými údajmi desiatok miliónov ľudí vo Veľkej Británii. Pred tým, než takýto návrh vstúpi do platnosti, požadujú stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

Poslanci v zásade uznávajú, že kvalitné údaje o obyvateľstve sú pri formulovaní politík Únie nápomocné. Domnievajú sa však, že netreba žiadať viac informácií, ako je nevyhnutné a aj s tými, ktoré sa získajú treba narábať s najvyššou obozretnosťou.

Posledné sčítavanie ľudu sa v EÚ uskutočnilo v roku 2001 na báze “gentlemanskej dohody” medzi členskými štátmi, ktorá ale podľa Komisie nazaručovala dostatočnú harmonizáciu.

Členské štáty EÚ by podľa Miroslava Mikolášika (EPP-ED / EĽS-ED) mali mať voľnosť pri výbere najlepších spôsobov a metód pri realizácii sčítania, “avšak pri zachovaní a rešpektovaní určitých záväzne stanovených štandardov a požiadaviek na kvalitu”. Samozrejmosťou podľa jeho slov zostáva, že spracovávané témy, ako aj obdobia a lehoty na realizovanie sčítavania, musia byť pre všetky krajiny rovnaké. “Len týmto spôsobom sa zabezpečí transparentnosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť výsledkov sčítania, ktoré predstavujú dôležitý faktor pri realizácii mnohých cieľov”, uviedol na záver svojho príspevku.

REKLAMA

REKLAMA