Budovy si budú musieť vyrobiť vlastnú energiu

Všetky budovy postavené po roku 2018 budú musieť sami vyrobiť toľko energie, koľko spotrebujú. Europoslanci žiadajú v schválenej rozšírenej smernici o energetickej efektívnosti budov na tento úče viac verejných investícií zo strany členských štátov i EÚ. Tieňovým spravodajcom legislatívy za Európsku ľudovú stranu je slovenský europoslanec Ján Hudacký.

Pozadie

Sektor stavebníctva (výstavba budov na obytné a obchodné účely) sa v najväčšej miere podieľa na spotrebe energie, vypúšťa najväčšie množstvo emisií CO2 v EÚ (viac ako celý sektor dopravy), a je tak zodpovedný za približne 40 % celkovej spotreby konečnej energie a množstva emisií CO2 v EÚ.

Sektor má značný nevyužitý potenciál na nákladovo efektívne úspory energie a ak by sa zrealizoval, v EÚ by bola v roku 2020 spotreba konečnej energie o 11 % nižšia. To by sa premietlo do zníženia energetických potrieb, zníženia závislosti od dovozu a vplyvu na klímu, menších účtov za spotrebu energií, rastu pracovných príležitostí a podpory miestneho rozvoja.

Otázky

Medzi bežné vybavenia budov postavených v Európskej únii po 1. januári 2019 budú patriť solárne panely, či tepelné čerpadlá, aby prostredníctvom nich pokryli svoju spotrebu elektrickej energie. Poslanci EP minulý týždeň v procese spolurozhodovania schválili pozmenený návrh Komsie o energetickej hospodárnosti budov. Tieňovým spravodajcom za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je poslanec Európskeho parlamentu Ján Hudacký (KDH).

Smerica má podporiť zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti budov nákladovo efektívnym spôsobom. Legislatíva sa vzťahuje na energetickú spotrebu súvisiacu s vykurovaním priestorov, prípravou teplej vody, chladením, vetraním a osvetlením nových a existujúcich, obytných a neobytných budov.

  • Viac peňazí na zvyšovanie energetickej účinnosti budov

"Najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nemusí vyrobiť," hovorí tieňový spravodajca. Vláda na Slovensku by mala podľa jeho slov finančne stimulovať záujem o úsporu energie a využitie obnoviteľných zdrojov energie. Mali by stimulovať investície do zatepľovania budov, nákup účinných domácich spotrebičov a technológií, ktoré znížia spotrebu energie v domácnostiach.

„Investície do zvýšenia energetickej účinnosti majú významný multiplikačný ekonomický efekt, predovšetkým v čase hospodárskej krízy, ktorej momentálne čelíme,“ uvádza poslanec.

Parlament žiada od členských štátov, aby do roku 2011 prišli s plánom finančných nástrojov na zlepšenie energetickej účinnosti budov. Medzi tieto nástroje by mali patriť nízko-úrokové pôžičky, zľavy na dane z príjmu alebo na dane z majetku či ponuka zo strany dodávateľov energie na finančnú pomoc spotrebiteľom.

Doplňujúce finančné nástroje by mala navrhnúť Komisia. Tu by malo ísť v prvom rade o zvýšenie podielu financií Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na opatrenia energetickej účinnosti. Daľej by mal byť do roku 2014 vytvorený Fond energetickej účinnosti financovaný z rozpočtu Spoločenstva, Európskou investičnou bankou a členskými štátmi, ktorý by podporoval súkromné a verejné investície do projektov zvyšujúcich energetickú účinnosť budov. Počíta sa tiež so znížením DPH na tovar a služby spojené s energetickou účinnosťou a obnoviteľnou energiou.

  •  Čiastkové ciele

Európsky parlament chce od členských štátov stanovenie minimálnych percent už postavených budov s nulovou spotrebou energie v 2015, resp. v roku 2020. Budovy s nulovou spotrebou energie definujú nasledovne:

"Budova kde, ako výsledok veľmi vysokej úrovne energetickej účinnosti budovy je celková primárna spotreba energie rovnaká alebo menšia ako výroba energie z obnoviteľných energetických zdrojov danej budovy". Na detailnej definícii bude Európska komisia ešte pracovať.

Každá väčšia renovácia budovy bude v budúcnosti so sebou niesť aj zvyšovanie energetickej efektívnosti budovy. Parlament v smernici presne definuje čo je „väčšia renovácia“. Súčasťou renovácii bude musiť byť inštalácia tzv. inteligentných meracích prístrojov merajúcich aké množstvo energie sa spotrebovalo, aj v ktorých hodinách dňa.

  • Aj víkendové domy

Minimálne normy energetickej účinnosti by sa mali týkať aj prázdninových domov, teda tých, ktoré sú používané menej ako 4 mesiace do roka. Výnimku zo smernice budú mať iba:

  • malé domy (s úžitkovou plochou menej ako 50m2),
  • budovy používané na náboženské činnosti,
  • dočasné budovy využívané na menej ako 18 mesiacov,
  • dielne a poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
  • chránené historické budovy, v ktorých by opatrenia energetickej účinnosti mohli neprijateľným spôsobom zmeniť ich charakter.

O pozmenej smernici bude teraz rokovať Rada.

Pozície

Ján Hudacký dúfa v skorú dohodu s Radou a Komisiou. Niekotré návrhy ale považuje za "zbytočné byrokratické opatrenia", či "príliš ambiciózne záväzné ciele pre jednotlivé členské krajiny", ktoré "by predstavovali vážne bariéry praktickej realizácie nevyhnutných projektov".

Poslanec vyzdvihol dohodu v súvislosti s jednotnou harmonizovanou metodológiou pre kalkuláciu nákladovo optimálnej energetickej účinnosti, ktorá podľa neho rešpektuje regionálne klimatické rozdiely.

Ocenil návrh, ktorého cieľom je stimulácia lepšieho využívania štrukturálnych fondov v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti a podporil možnosť etablovania "európskeho fondu v spolupráci s Európskou investičnou bankou, ktorý by vytváral podmienky na generovanie finančných zdrojov na tvorbu národných alebo regionálnych fondov prostredníctvom tzv. pákového efektu".

REKLAMA

REKLAMA