Čo si Parlament myslí o Lukašenkovi

Plénum Európskeho parlamentu 6. apríla za prítomnosti lídra bieloruskej opozície Alexandra Milinkieviča vo svojom uznesení k situácii v Bielorusku označilo Lukašenka za nelegitímneho prezidenta a jeho režim za „poslednú diktatúru v Európe“. O situáciu v Bielorusku sa živo zaujímajú aj slovenskí europoslanci.

 

Pozadie

Parlament v prijatom uznesení vyzýva na zavedenie rôznych typov sankcií a medzinárodné prešetrenie zmiznutí niekoľkých bieloruských osobností.

Otázky

Prijaté uznesenie víta rozhodnutie Rady o zaradení Lukašenka na zoznam osôb, ktorým nebudú udelené víza, a vyzýva, aby na neho zaradili aj predstaviteľov bieloruských miestnych, regionálnych, celoštátnych a akademických orgánov, ktorí sa zúčastnili na porušovaní ľudských práv a politických slobôd bieloruských občanov.

V rámci ďalších foriem sankcií vyzýva uznesenie aj na medzinárodné zmrazenie aktív bieloruských orgánov v zahraničí, reštriktívne opatrenia voči spoločnostiam s priamym a osobným prepojením s vysoko postavenými predstaviteľmi režimu a na zmrazenie osobných aktív prezidenta Lukašenka a jeho blízkych poradcov.

Komisia a Rada majú podľa poslancov predložiť návrhy na ďalšie nátlakové opatrenia voči Lukašenkovmu režimu v medzinárodných organizáciách, a predložiť “balík konkrétnych a priamych inteligentných sankcií, ktoré by mali vážne dôsledky na páchateľov utláčania bez toho, aby občania Bieloruska trpeli ešte viac”.

Schváleným textom Parlament zároveň vyjadruje pohoršenie nad kladnými reakciami ruskej Štátnej dumy a prezidenta Putina na priebeh a výsledok bieloruských volieb a zastáva názor, že toto “nezodpovedné stanovisko moskovských orgánov” oslabuje aj efektívnosť politík EÚ voči Bielorusku.

Prezidentské voľby označuje schválené uznesenie za neúspešné a dodáva, že by sa mali zopakovať v súlade s medzinárodnými demokratickými normami. Lukašenkov režim popisuje prijatý text ako “poslednú diktatúru v Európe bez akejkoľvek demokratickej legitímnosti”.

V oblasti vízovej politiky navrhuje Parlament vytvorenie režimu, “ktorý by uľahčil udeľovanie víz predstaviteľom bieloruskej občianskej spoločnosti”. Uznesenie tiež vyzýva Komisiu a Radu aby podporili nezávislé médiá a internetové stránky určené bieloruským občanom s cieľom pomôcť im získať nestranné a presné informácie o ich krajine a o svete.

Poslanci tiež vyzvali OSN, Radu Európy a členské štáty EÚ, aby vytvorili “medzinárodnú komisiu”, ktorá by prešetrila prípady zmiznutia exministra vnútra Jurija Zacharenka, niekdajšieho predsedu volebnej komisie Viktora Gončara, podnikateľa Anatolija Krasovského a novinára Dimitrija Zavadského. Tí zmizli v rokoch 1999 – 2000 a doposiaľ sú nezvestní.

Pozície

Slovenská europoslankyňa Monika Beňová (SES) na zasadnutí Parlamentu pozdravila prítomného bieloruského opozičného lídra Alexandra Milinkieviča a na margo prebiehajúcej rozpravy uviedla, že hoci asi nikto nepochybuje o nedemokratickosti vládnutia Lukašenka, verbálna podpora nestačí.

„Preto si myslím, že by sme mali pristúpiť aj k iným opatreniam“, vyzvala a spresnila, že niektoré z nich môže urobiť Komisia, iné Rada a niektoré zas europoslanci. „Medzi nich by určite patrilo napríklad to, aby sme sa začali zaoberať možnosťou, ako zlepšiť informovanosť obyvateľstva v Bielorusku, pretože informovaná občianska spoločnosť je spoločnosť, ktorá je potom schopná sama vykonať dôležitú zmenu. To môžem ako poslankyňa zo Slovenskej republiky, kde sme boli v minulosti s niečím podobným konfrontovaní dlhé roky, určite potvrdiť“.

Ako dodala, v otázke vízovej povinnosti je potrebná opatrnosť, „pretože ak zamedzíme Bielorusom cestovať do našich krajín a poznávať aj inú tvár, ako im predstavuje pán Lukašenko cez svoje médiá, asi tú ich informovanosť nezvýšime“.

Konzervatívny slovenská europoslanec Arpád Duka-Zólyomi (EĽS-ED) plénu pripomenul zložitosť povolebnej situácie v Bielorusku. „Musíme si uvedomiť, že Lukašenko sa teraz cíti na koni a v budúcich rokoch sa bude snažiť si ešte intenzívnejšie upevniť svoju moc“. Zabudnúť podľa jeho slov nemožno tiež na vzájomné vzťahy a úzku spoluprácu medzi Lukašenkovým režimom a Ruskou federáciou, ani na hospodársko-energetickú závislosť Minsku od Moskvy.

„Z toho vyplýva, že ak EU hľadá riešenie Bieloruského problému, musí túto otázku zahrnúť do agendy bilaterálnych rokovaní s Ruskom. Je potrebné zintenzívniť aj medzinárodný tlak.“ Ako ďalej uviedol, je žiaduce v čo najväčšej miere izolovať od sveta nielen Lukašenka, ale aj všetkých predstaviteľov jeho administratívy. „Treba sa sústrediť na to, aby bol systém rôznych podpôr jednoznačný a kontrolovateľný, a dôsledne dbať na to, aby sme sa ani náhodou nestali súčasťou „úspechu“ Lukašenkovho režimu, či jeho stabilizátormi.“

Za ďalšiu z dôležitých úloh EÚ označil konkrétnu finančnú podporu lídra bieloruskej opozície Milinkieviča, demokratických opozičných síl a občianskych združení. „Je potrebné prebudiť bieloruský národ a informovať ho, že skutočná demokracia a právny štát majú inú podobu.“ Za „výbornú iniciatívu“ označil pozvanie dvoch významných predstaviteľov bieloruskej opozície, Alexandra Milinkieviča a Vincuka Viačorku do EP, „nech diktátorský režim vidí a cíti, že my všetci stojíme pevne za nimi“.

Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) vystúpila k situácii v Bielorusku v rámci tzv. vysvetlení hlasovania. Rozpravu v pléne za účasti Alexandra Milinkieviča označila za prejav solidarity EP s bieloruským ľudom v boji proti totalite a k prijatému uzneseniu povedala, že hovorí jasnou rečou o zmanipulovaných prezidentských voľbách. „Bije na poplach proti konaniu diktátora, ktorý vojenskou silou potlačil mierovú demonštráciu bieloruských ľudí. Oni sa prestali báť aj napriek tomu, že nie je jasné, čo ich čaká.“

Ako ďalej uviedla, pozornosť EP je upriamená na zatknutých predstaviteľov opozície a žiada ich okamžité prepustenie. Uznesenie podľa jej slov tiež oceňuje obrovské zanietenie mladých ľudí, ktorých vyhadzujú z univerzít. „Práve im je nutné podať pomocnú ruku, lebo oni majú v rukách budúcnosť svojej krajiny. Slovensko už patrí medzi krajiny, ktoré takýmto študentom prisľúbilo pomoc. Budú môcť doštudovať u nás“.

Plénum informovala, že svojim kladným hlasovaním k tomuto uzneseniu chcela aj ona poukázať na nutnosť zopakovať voľby v Bielorusku v čo najkratšom možnom termíne. „Aj keď Lukašenko podvodom zvíťazil, vo voľbách nevyhral. Jeho prehrou bude jeho osobná izolácia“, dodala.

Na záver vyslovila presvedčenie, že jej výzva v pléne EP zapáliť sviečku vždy 16-teho v každom mesiaci o 16- tej hodine ako prejav solidarity s bieloruským ľudom „neostane bez odozvy a každý to v tomto termíne s láskou urobí“. 

REKLAMA

REKLAMA