Daňové podvody stoja každého v EÚ 500 eur ročne

Poslanci Európskeho parlamentu chcú pritvrdiť v boji proti daňovým podvodom. Vyvzvajú EK, aby začala brať problém vážne a zamyslela sa nad zmenami v systéme výberu DPH.

Podľa EP, niektoré členské štáty programovo blokujú všetky stratégie EÚ na boj proti daňovým podvodom a zdržujú novelizáciu smernice o zdanení príjmov z úspor, čo by podľa poslancov zamedziť niektorým daňovým únikom.

Podvody na daniach stoja podľa dohadov ročne štátne pokladnice v EÚ 200 až 250 miliard eur. Ako hovorí slovenský europoslanec Vladimír Maňka (PES) , “keby v EÚ neexistovali daňové podvody a takto získané finančné prostriedky by sme rozdelili spravodlivo medzi všetkých obyvateľov, mal by každý občan EÚ, teda aj  Slovenska v peňaženke o 15 tisíc korún (takmer 500 eur) ročne viac, ako teraz. Vrátane detí a dôchodcov. To nie je vôbec málo. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme s tým niečo urobili”.

Až 40 miliárd eur podľa odhadov pripadá na podvody spojené s daňou z pridanej hodnoty – DPH. Hlavný problém spočíva v tom, že súčasný systém je komplikovaný a zneprehľadňuje sledovanie transakcií v rámci Európskej únie.

Európsky parlament prostredníctvom správy britskej liberálky Sharon Bowles preto navrhuje, aby transakcie resp. dodávky medzi členskými štámi EÚ (ktoré sú dnes od DPH oslobodené) nahradené 15 % zdanením na základe zásady krajiny pôvodu.

Dnešnú nulovú sadzbu DPH podľa Vladimíra Maňku, ktorý je tieňovým spravodajcom Skupiny európskych socialistov pre spoločný systém DPH vo Výbore pre ekonomické a menové záležitosti, “zneužívajú podvodníci a zločinecké skupiny”. Tie napríklad “systémom kolotoč, ktorý sa týka 18 členských štátov, roztočili neexistujúce obchody a okradli štátne rozpočty o miliardy eur, ktoré si podvodom vytiahli vo forme vrátenia vstupnej DPH.”

Poslanci EP tiež navrhujú, aby sa preniesla daňová povinnosť, podľa ktorej sa účtuje DPH z dodávateľa na zákazníka, s výnimkou prípadov, kedy je zákazník fyzická osoba.

Europoslanec Sergej Kozlík, člen hospodárskeho a menového výboru, vo svojej analýze píše, že “pri každom z diskutovaných modelov platí rovnaké pravidlo – neexistuje dostatočná politická vôľa pre jeho realizáciu. Každý z nich má svoje riziká, viaceré kroky v prípade ich realizácie by mohli znamenať neúmerné nákladové a administratívne zaťaženie štátu aj podnikateľov. Preto, za momentálnej situácie sa ako najreálnejšie východisko javí urgentné prehĺbenie spolupráce a výmeny informácií medzi administratívnymi orgánmi jednotlivých členských štátov v rámci platného systému DPH.

Maňka si myslí, že by boju proti daňovým únikom veľmi pomohol tzv. konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb v rámci krajín EÚ. “Niektorí aj naši politici si konsolidovaný základ dane pletú s jednotnou daňou z príjmu a robia medzi podnikateľmi hystériu”.

Daňovým únikom napomáhajú aj daňové raje. Parlament tvrdí, že je potrebné vyzvať organizáciu OECD, aby uvalila na krajiny, ktorých sa to týka sankcie. Ako správa dodáva, v celosvetovom meradle by malo byť odstránenie daňových rajov vysoko v agende EÚ.  

Podľa Maňku, daňové raje vyvýjajú tlak na znižovanie daňových sadzieb a tým na daňové príjmy, zhoršujú konkurenciu a znižujú verejné príjmy. “Znižovanie verejných príjmov bráni implementácii Lisabonskej stratégie a ohrozuje európsky sociálny model. Musíme preto využiť obchodnú silu EÚ pri rokovaniach s vládami daňových rajov, aby zrušili daňové ustanovenia a postupy, ktoré podporujú daňové úniky a podvody.”

Naposledy spôsobilo rozruch v EÚ Lichtenštanjsko, ktoré najmä Nemecko obviňuje z toho, že je ho laxné finančné zákony  nahrávajú neplatičom daní. Lichtenštajnsko po medzinárodnom tlaku oznámilo, že sprísni bankové kontroly, posilní svojich regulátorov a vzdá sa tak časti svojej prísnej finančnej diskrétnosti.

REKLAMA

REKLAMA