Dialóg s občanmi má byť „štrukturovaný“

Europoslanci chcú dať pevnú „štruktúru“ dialógu, ktorý EÚ a jej inštitúcie (ne)vedú s občianskou spoločnosťou. Presvedčivou väčšinou prijatá iniciatívna správa socialistickej poslankyne vyzýva Komisiu aj Radu, aby konali.

Pozadie

V polovici 80. rokov začala Európska únia oficiálne uznávať organizácie občianskej spoločnosti. V roku 2001 vydala Európska komisia Bielu knihu o európskom vládnutí, v ktorej občiansku spoločnosť označila za ten prvok, ktorý pomôže odstrániť priepasť medzi EÚ a jej občanmi.

Bol to však až návrh Ústavnej zmluvy a Lisabonská zmluva, ktoré pamätajú na participačnú demokraciu a rozvoj občianskeho dialógu.

V Lisabonskej zmluve, ktorej ratifikácia ešte neskončila, je participačná demokracia posilnená najmä prostredníctvom inštitútu občianskej iniciatívy, ktorý dáva občanom možnosť požiadať Komisiu, aby konala v konkrétnej veci. Takáto iniciatíva musí byť podložená jedným miliónom podpisov.

Otázky

Schválenie správy o perspektívach rozvoja občianskeho dialógu podľa Lisabonskej zmluvy považuje spravodajkyňa, poľská europoslankyňa Genowefa Grabowska (PES) za krok vpred „pri približovaní EÚ európskym občanom“. Správu schválilo plénum presvedčivým pomerom 519 hlasov za a 75 proti.

Správa žiada vytvorenie nových medzinštitucionálnych dohôd a zlepšenie metód fungovania konzultačného procesu, ako aj financovanie občianskej spoločnosti za predpokladu, že Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti v roku 2010.

Grabowska pre EurActiv uviedla, že zo 75 poslancov hlasujúcich proti správe je väčšina euroskeptikov, ktorí sú negatívne naladení proti Lisabonskej zmluve. „Už len keď počujú názov zmluvy, tak sa idú zblázniť“, povedala.

„Európsky proces nemôžeme posunúť dopredu bez zaangažovania Európanov. „Naši občania majú pocit, že sa na nich v rozhodovacom procese neprihliada.“

„Nestačí ich informovať o našich aktivitách“, myslí si Grabowska. „Musíme si nájsť čas počúvať ich názory a uistiť sa, že ich názory a obavy sú brané vážne a európske inštitúcie ich zoberú do úvahy. Občiansky dialóg musí byť autentický, demokratickejší a transparentný: toto sú pre mňa hlavné otázky.“

„S výnimkou niekoľkých dokumentov Komisie o konzultačnej a komunikačnej politike Únie, neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by upravovali organizačný rámec a metódy občianskeho dialógu“, tvrdí europoslankyňa.

Správa preto žiada Komisiu, aby sa znovu pozrela na princípy občianskeho dialógu, ktoré by sa stali bežnou praxou pre všetky inštitúcie.  

Na týchto princípoch by sa mali inštitúcie dohodnúť “veľmi rýchlo”, s ohľadom na fakt, že rok 2009 je volebným rokom. „Občiansky dialóg pred európskymi voľbami a počas predvolebnej kampane by dal EÚ jedinečnú šancu naozaj zapojiť európskych občanov, povedala Grabowska.

Kľúčové body správy zahŕňajú:

  • Otvorenosť Rady: zjednodušiť prístup k dokumentom Rady je mimoriadne dôležité pre efektívny dialóg s občianskou spoločnosťou.
  • Lepšia a užšia medziinštitucionálna spolupráca pri konzultáciách s občianskou spoločnosťou. Predovšetkým spoločná platforma pre spoluprácu medzi Parlamentom a Komisiou.
  • Nové kanály, metódy a príležitosti pre komunikáciu s občanmi a lepšia spolupráca s médiami.
  • Financovanie: pre skutočný občiansky dialóg je potrebné vyčleniť dostatočné zdroje.

Po analýze správy Roshan Di Puppo, riaditeľ platformy európsky sociálnych MVO (Sociálna platforma), pre EurActiv povedal, že „Lisabonská zmluva uznáva, že zapájanie občanov aj za hranice tradičnej reprezentatívnej demokracie je základným princípom modernej demokracie. Fakt, že to Európsky parlament  berie veľmi vážne a chce posilniť občiansky dialóg, je veľmi pozitívny, keďže europoslanci sú tí, ktorí reprezentujú občanov v Európskej únii“, domnieva sa.

Di Puppo pozitívne vníma kritiku, ktorá v správe zaznieva v súvislosti s netransparentnosťou práce Európskej rady: „Ak nevieme, čo vlády robia na úrovni EÚ, ako môžeme zapájať občanov, aký môže byť ich vklad? Stále je to Rada, ktorá je najdôležitejším rozhodovateľom EÚ! Zabezpečiť transparentnosť a prístup k dokumentom je prvý krok smerom k dialógu a Rada má v tomto smere nedostatky“.  

REKLAMA

REKLAMA