Dostať z regionálnej politiky EÚ to najlepšie

Správa europoslanca Miroslava Mikolášika hodnotí, ako si členské štáty osvojili kohézne priority EÚ vo svojich operačných programoch. Spravodajca vyzýva o.i. k väčšej podpore infraštruktúry v nových členských štátoch, k zvyšovaniu energetickej efektívnosti a k lepšiemu využívaniu verejno-súkromných partnerstiev pri príprave a implementácii programov.

Pozadie

Súbor piatich iniciatívnych správ Európskeho parlamentu, ktoré boli schválené 24. marca, má za cieľ maximalizovať prínosy európskej regionálnej politiky. Správy sú reakciou na Zelenú knihu o územnej súdržnosti EK.

Dokument "Správa o vykonávaní nariadenia o štrukturálnych fondoch v rokoch 2007 až 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch" vypracoval slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS-ED, KDH).

Pre regionálnu politiku je v rozpočtovom období 2007-2013 vyčlenených 374 miliárd eur. Väčšina týchto prostriedkov je určených pre tzv. konvergenčné regióny, t.j. regióny, ktoré zatiaľ nedosahujú úroveň hrubého domáceho produktu aspoň na 75 % priemeru celej Európskej únie.

Otázky

Správa Miroslava Mikolášika je odpoveďou na Oznámenie Európskej komisie o programoch regionálnej politiky na obdobie 2007-2013. Jej cieľom je zhodnotiť, akým spôsobom členské štáty pochopili a ako nasledujú strategické usmernenia Spoločenstva o kohézii (o ktorých v roku 2006 rozhodla Rada EÚ) pri tvorbe svojich národných strategických referenčných rámcov a 429 operačných programov.

Hlavné priority v oblasti súdržnosti sú:

  • zatraktívnenie Európy a jej regiónov z hľadiska investícií a práce,
  • zvyšovanie úrovne vzdelania a inovácií pre rast a rozvoj,
  • vytváranie väčšieho množstva a lepších pracovných miest prostredníctvom podpory zamestnanosti a podnikania.

Spravodajca upozornil, že operačné prgramy boli schválené Komisiou len v júni 2008, komplexné hodnotenie ich implementácie bude preto možné až o rok. Hodnotiť sa ale dajú všeobecné princípy, ktoré si členské štáty v programoch osvojili.

Priority sa môžu meniť v kontexte európskeho hospodárskeho plánu obnovy a protikrízových opatrní v EÚ, upozonil spravodajca. 

Text správy oceňuje, že štáty vynaložili viac prostriedkov na dosahovanie cieľov Lisabonskej stratégie, než bola minimálna požiadavka. Ide najmä o podporu zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov a zamestnanosti, ako aj podpora kohézie.

Podľa spravodajcu si viac investícií vyžaduje oblasť energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energií. Operačné programy musia brať zreteľ na boj proti klimatickým zmenám – v ktorom chce EÚ zaujať globálnu vedúcu úlohu – i na súvisiacu energetickú efektívnosť. "Som presvedčený, že rozhodnutia o tom, ako použijeme prostriedky na ochranu regiónov a boj proti dôsledkom klimatických zmien, ako sú záplavy a suchá, bude určujúce pre budúcnosť regiónov a ich hospodársky výsledok," konštatoval Mikolášik. 

Europoslanec v správe upozornil na nedostatočnú infraštruktúru v konvergenčných regiónoch. Podľa neho je pre nové členské štáty nevyhnutné venovať sa tejto problematike čo možno najskôr. 

Pre legitimitu a efektivitu investičných programov je potrebné zapojiť čo najviac aktérov do ich plánovania a realizácie, konštatuje správa EP. To sa týka spolupráce národných, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj podpory spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom vo forme verejno-súkromných partnerstiev.

Európsky parlament prostredníctvom správy ocenil, že členské štáty dávajú vysokú prioritu zvyšovaniu účasti na trhu práce a zlepšovaniu zručností v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Plénum EP sa zaoberalo aj ďalšími nelegislatívnymi správami, ktoré sa týkali územnej súdržnosti, mestskej dimenzie štrukturálnej politiky a koordinácie politiky súdržnosti s opatreniami na rozvoj vidieka.

Pozície

Zita Pleštinská (EĽS-ED, SDKÚ-DS), ktorá je spravodajkyňou Výboru pre práva žien, ktorý bol k tejto správe požiadaný o stanovisko, poďakovala spravodajcovi za zapracovanie podnetov, ktoré pokladá za "kľúčové pri efektívnejšom čerpaní prostriedkov z eurofondov".

Podľa nej, programovacie obdobie 2007 – 2013 nebude úspešné, pokiaľ členské štáty neodstránia nadmerné administratívne prekážky, ktoré odrádzajú mimovládne organizácie od toho, aby žiadali o financovanie projektov, najmä tých, ktoré sú určené na podporu žien v ekonomicky nevýhodnej situácii.

Vyzvala členské štáty, najmä tie, ktoré vstúpili do Európskej únie po 1. máji 2004, aby predchádzali príliš neskorému uhrádzaniu nákladov na dokončené projekty, pretože nesolventnosť spôsobená týmto konaním často bráni príjemcom, najmä miestnym orgánom a neziskovým organizáciám, aby pokračovali v ďalšej činnosti v ich oblasti pôsobnosti.

Upozornila, že súčasný spôsob financovania projektov je najmä pre malé obce nevyhovujúci a finančné prostriedky na projekty nemajú šancu získať.

"Rozpravu venovanú regionálnej politike považujem za najdôležitejšiu rozpravu nielen v tejto plenárnej schôdzi, ale aj za jednu z najdôležitejších rozpráv nášho volebného obdobia," zhodnotila Pleštinská. "Je šancou osloviť európskych občanov touto, pre nich najzrozumiteľnejšou témou, hlavne pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu."

Podľa slovenského europoslanca Petra Baca (ĽS-HZDS) je predstava rozvíjania vidieka tam, kde poľnohospodárstvo upadá, nezmyselná, pričom poukázal na potrebu dlhodobého plánovania. Zníženie rozpočtových prostriedkov prispieva spolu s "diskrimináciou v priamych platbách" k dvojrýchlostnému rozvoju vidieka, na ktorý najviac doplácajú najzaostalejšie regióny nových členských štátov, dodal.

REKLAMA

REKLAMA