EP: Krajiny sú na Schengen pripravené

Štáty pristupujúce v decembri do Schengenu by mali "čo najskôr zaviesť opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov", odkázali europoslanci. Existujúce nedostatky však podľa nich nie sú prekážkou vstupu do schengenskej zóny.

Pozadie

Doteraz najväčšie rozšírenie Schengenskej zóny od jej vzniku odobril po Rade EÚ aj Európsky parlament. Slovenská republika a ďalších deväť krajín sú skutočne na vstup do Schengenského priestoru pripravené pripravené, konštatoval EP.

Otázky

Podľa prijatého textu ešte stále ostáva niekoľko záležitostí, ktoré bude treba postupne vyriešiť. Pri Slovensku hodnotenie spomínalo viacero problematických oblastí, ktoré však boli podľa poslancov postupne doriešené alebo sa práve implementujú.

Europarlamnet blahoželal vo svojom uznesení im “k obrovskému úsiliu vynaloženému na splnenie všetkých schengenských požiadaviek v tak krátkom čase”.

Nezabúda však dodať, že krajiny majú zachovávať vysokú úroveň bezpečnosti a neustále striktne plniť požiadavky schengenského priestoru. Poslanci zdôrazňujú tiež “urgentnú potrebu urýchliť prípravy na spustenie plne funkčného SIS II”.

Parlament chce byť nasledujúceho polroka písomne informovaný o opatreniach Rady, ktoré sú súčasťou schengenskej hodnotiacej správy.

Pozície

Edit Bauer (EPP-ED) vyjadrila vo svojom príspevku uznanie portugalskému predsedníctvu EÚ za spriechodnenie riešenia návrhom dočasného informačného systému „SIS one 4 all“, a vstup 9 krajín do Schengenu označila za “historický krok k znovuzjednoteniu Európy”.

Otázka bezpečnosti hraníc je aj otázkou vzájomnej dôvery. Je preto podľa nej na mieste položiť si otázku “prečo a dokedy” bude meškať verzia SIS II, ktorá má vytvoriť novú úroveň bezpečnosti a uľahčiť policajnú a justičnú spoluprácu medzi krajinami. Predlžovanie náhradných riešení je podľa Edit Bauer len “drahou a nie plnohodnotnou substitúciou za neexistenciu SIS II”.

Zita Pleštinská (EPP-ED) označila hlasovanie za historické, najmä vzhľadom na to, že sa  uskutočňuje v týždni 18. výročia pádu totalitného režimu na Slovensku a v Čechách, ktorý občanom zabraňoval cestovať po Európe.

“Verím, že tento vianočný darček poteší všetkých európskych občanov”, uviedla a dodala, že hoci ešte pred rokom hrozilo, že termín rozšírenia Schengenského priestoru bude odsunutý až na rok 2009, zmobilizovali sa všetky sily a našlo sa konštruktívne riešenie, aby sa voľný pohyb osôb bez pasových kontrol stal realitou.

Monika Flašíková-Beňová (PES) označila zavedenie skutočnej slobody voľného pohybu na území Európskej únie za jeden z najväčších úspechov EÚ.

„Vláda Slovenskej republiky zvládla prípravnú fázu podľa všetkých hodnotení výborne a preto je cťou môcť na pôde Európskeho parlamentu vyhlásiť, že Slovenská republika je na vstup do schengenského priestoru komplexne pripravená.”

Podľa Ireny Belohorskej  (NA) nie je dôvod, aby po 3 a pol ročnom členstve Slovenska v Európskej únii občania Slovenskej  republiky ešte stále reálne nenadobudli právo slobody pohybu. “Pevne verím, že naši občania čoskoro dostanú aj právo bez obmedzení pracovať v krajinách EÚ a že Európska únia prestane preferovať imigrantov z tretích krajín“.

“Policajné informácie do informačného systému prúdia z oboch strán, bola dobudovaná sieť spoločných kontaktných pracovísk určených na výmenu informácií z policajných informačných systémov, hraničné kontroly sú v súčasnosti v súlade s požiadavkami kódexu schengenských hraníc a nedostatky v oblasti ochrany osobných údajov a letiska Bratislava boli odstránené”, uviedla poslankyňa.

Diskutujte: Rozšírenie Schengenu – definitívny rozpad zvyškov “železnej opony” alebo jej presun ďalej na východ?

REKLAMA

REKLAMA