EP odobril návrh rozpočtu

Menej na poľnoshospodárstvo, menej na zahraničnú politiku, naopak viac prostriedkov by podľa EP mal v roku 2008 dostať projekt Galileo, či Európsky technologický inštitút. O definitívnej podobe rozpočtu sa bude v EP hlasovať v decembri.

EP schválil v prvom čítaní návrh rozpočtu EÚ na rok 2008. Navrhuje pre rozpočet EÚ na rok 2008 129,9 miliárd eur. Oproti sume, na ktorej sa dohodli členské štáty je to nárast o 4,8 miliardy eur a o 2,7 miliardy eur viac ako bol pôvodný návrh Európskej komisie.

  • Lisabonské ciele

Takmer polovica z navrhovaného rozpočtu EÚ na rok 2008 (44,2 %) je určená na podporu rastu a zamestnanosti, teda tzv. Lisabonské ciele. Takýto krok má demonštrovať odhodlanie EÚ presmerovať zdroje v záujme všeobecného hospodárskeho blahobytu.

Ak bude návrh rozpočtu v decembri schválený, suma určená na podporu rastu a zamestnanosti dosiahne 57,1 miliardy eur, čo je v porovnaní s rokom 2007 nárast o 4,2 %. Strategicky sa navýšia výdavky na výskum (o 11 %), európske energetické a dopravné siete (o 14 %) a programy celoživotného vzdelávania (o 9 %, konkrétne program Erasmus Mundus).

O finálnej verzii rozpočtu sa musia dohodnúť členské krajiny a EP. Kameň úrazu môže byť práve projekt satelitnej navigácie Galileo. Kedže plány Komise na jeho verejno-súkromné financovanie zlyhali, chýba teraz 2,4 miliardy eur, ktoré mali pôvodne prísť zo súkromných zdrojov.

Poslanci žiadajú zvýšiť prostriedky v položke záväzkov, ktoré navrhla Rada pre projekt Galileo (európsky systém satelitnej navigácie). Poslanci navrhujú preto na tento účel vyčleniť 890 miliónov eur. Radou navrhovaných 151 miliónov vraj nestačí a trvajú natom, aby bol financovaný výlučne zo zdrojov EÚ.

  • Európsky technologický inštitút

V prípade financovania Európskeho technologického inštitútu (EIT) navrhuje Parlament vyčleniť na riadiace centrum EIT prostriedky vo výške 2,9 milióna eur  a vytvoriť novú rozpočtovú položku pre financovanie “znalostných a inovačných spoločností”, ktoré s EIT súvisia. Rovnako ako pri európskych agentúrach, aj pre EIT sú prostriedky na administratívnu správu oddelené od prostriedkov na jeho činnosť.

  • Spravodlivosť a vnútorné záležitosti

Na túto kapitolu vyčlenili poslanci 533 miliónov eur. S cieľom vysporiadať sa s imigráciou, navrhol Európsky parlament tiež zvýšenie prostriedkov pre agentúru FRONTEX, ktorá kontroluje vonkajšie hranice Únie, na 70 miliónov eur. A to napriek tomu, že agentúra podľa poslancov nedosahuje želané výsledky. Preto žiada, aby bolo 30 % prostriedkov administratívnych výdajov FRONEXu prevedených do rezerv.

  • EÚ ako globálny aktér

Hoci Parlament zdôrazňuje, že na vonkašie vzťahy neboli na obdobie 2007-2013 vyčlenené dostatočné prostriedky, navrhuje, aby boli financie určené na Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku znížené o 20 % na úroveň rozpočtu 2007 v prospech oddielu “EÚ ako svetový partner”, ktorý je podľa nich podfinancovaný. Pre SZBP by stále ostalo 200 miliónov eur.

Tzv. nástroj flexibility by mal podľa Parlamentu financovať pomoc pre Kosovo a Palestínu (87 miliónov eur) ako aj nepredvídateľné výdaje v oblasti SZBP.

  • Administratíva

Poslanci navrhujú na administratívu vyčleniť 7,29 miliárd eur. To zahŕňa 1,452 miliardy pre Európsky parlament, 4,612 miliardy pre Európsku komisiu a 595 miliónov pre Radu. EP v schválenej správe odmietol návrh Rady na zníženie postov určených pre Európsku komisiu.

Predsedníctva Parlamentu a Rady by mali podľa poslancov zohľadniť názor občanov EÚ týkajúci sa troch pracovných miest Parlamentu (Brusel, Štrasburg, Luxemburg) a s tým súvisiacich nákladov, ako aj vplyvu na životné prostredie. Vyzýva preto obe inštitúcie, aby o tejto problematike rokovali. Poslanci však návrh, ktorý vyzýval na organizovanie plenárnych zasadnutí EP v Štrasburgu iba dvakrát ročne (oproti súčasným 12 zasadnutiam) odmietli.

Europoslanci by mali budúcoročný rozpočet napokon odhlasovať na svojom decembrovom zasadnutí. Tomu však bude predchádzať rokovanie s Radou – teda členskými krajinami EÚ.

Pozície

Podľa europoslanca Petra Šťastného (EPP-ED) je potrebné zachovať v rámci rozpočtu pre obchod tak pomoc pre obchod, ako aj parlamentnú dimenziu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). “Musíme byť schopní propagovať európske tovary v tretích krajinách”, uviedol a dodal, že rovnako potrebné je aj pomáhať rozvojovým krajinám exportovať ich produkty do EÚ. “Bez obchodu neexistuje dlhodobo udržateľný rozvoj.”

Európsku komisiu vyzval, aby zabezpečila včasnú informovanosť Parlamentu o akýchkoľvek projektoch mikrofinančnej pomoci, s cieľom poskytnúť dostatok času pre uskutočnenie rozpráv v príslušných parlamentných výboroch a umožniť Parlamentu získať prehľad o krajinách využívajúcich finančné prostriedky EÚ.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka (SES) upozornil, že v dôsledku rozšírenia sa rozpočet inštitúcií za posledné štyri roky zvýšil takmer o 18 %, v budúcnosti však už nebude rásť takýmto tempom. Poslanec Maňka sa preto domnieva, že ak sa má zlepšiť efektívnosť inštitúcií, je potrebné posilňovať aj ich vzájomnú spoluprácu.

V oblasti tvorby rozpočtu Európskeho parlamentu je najdôležitejšie sústrediť sa na zlepšovanie tvorby právnych predpisov. “Veci, ktoré s tým nesúvisia, musíme z rozpočtu v maximálnej miere odsunúť preč. Sme na najlepšej ceste, aby sa nám to podarilo”, povedal v pléne.

Poslanci pociťujú potrebu mať lepšie informácie o všetkých zdrojoch a materiáloch, ktoré sú pre nich k dispozícii, aby mohli zodpovedne a efektívne vykonávať svoju prácu. “Aj preto žiadame administratívu, aby vytvorila systém riadenia znalostí, s ktorým budú môcť poslanci efektívne pracovať so všetkými dokumentmi”, pripomenul.

Veľká časť finančných prostriedkov inštitúcií súvisí s výdavkami na budovy. Vladimír Maňka v tejto súvislosti pripomenul, že v minulosti európske inštitúcie nakúpili alebo si prenajali majetok v cenách vyšších, ako bola trhová cena, a preto by mali byť v budúcnosti lepšie preskúmané všetky súvislosti týkajúce sa nákupu, prenájmu a renovácií. “Naším cieľom je znížiť náklady a zaistiť nevyhnutnú flexibilitu. Chceme sa vyhnúť kartelom a monopolným situáciám”.

Ďalšou prioritou je podľa poslanca Maňku to, aby obyvatelia Európskej únie boli lepšie informovaní, kvôli čomu EP rozhodol posilniť túto oblasť v prospech regionálnych a lokálnych médií.

Ocenil spôsob tvorby rozpočtu v inštitúciách, ktoré rozpočet tvoria nielen pomocou koeficientov inflácie, ale na základe skutočných potrieb.

Sergej Kozlík (NA) k rozpočtu povedal: “Ak by sme podľa podielu výdavkových rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte chceli vyjadriť mieru dôvery, krivka rozpočtovej dôvery by predstavovala krivku padajúceho listu a to je skutočne varovné”. Podiel rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte podľa jeho slov už viac rokov klesá k úrovni 1 %, a návrh rozpočtu na rok 2008 sa “doslova prepadol na úroveň 0,95 %”. Podobne však podľa neho pokračuje aj prepad objemu rozpočtových a najmä platobných prostriedkov, v porovnaní s platobným stropom viacročného finančného rámca.

Ako výrazná odchýlka oproti zámerom dlhodobého finančného rámca sa podľa Sergeja Kozlíka javí predovšetkým navrhované nedočerpanie platobných prostriedkov vo výške viac ako 10 miliárd eur. “Zdieľam údiv nad tým, že Rada navrhla zníženie platieb vo výške viac ako miliardu eur pre programy, ktoré sú pokladané za priority v rámci Lisabonskej stratégie na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a súdržnosti. Súhlasím preto s názorom, že výdavkové parametre rozpočtu sú nedostatočné vzhľadom na politické výzvy, ktorým Európska únia čelí. Preto podporím návrh na posilnenie objemu platieb na úroveň 0,99 % hrubého národného produktu”, uviedol vo svojom príspevku.
 

REKLAMA

REKLAMA