EP prijal uznesenie o palestínskych väzňoch v Izraeli

Europoslanci schválili text, v ktorom obviňujú Izrael z neprimeraného zaobchádzania s palestínskymi väzňami. Izrael považuje uznesenie za jednostranné a vychádzajúce z nepodložených informácií.

Európsky parlament na svojom minulotýždňovom plenárnom zasadnutí prijal uznesenie o situácii Palestínčanov väznených v Izraeli. Hoci text víta jednostranné prepustenie 198 väzňov zo dňa 25. augusta 2008, celkovo kritizuje podmienky, za akých sú podozriví z účasti na teroristických aktivitách väznení.

Text hovorí o „údajnom zlom zaobchádzaní“ s väznenými, o problematických návštevách príbuzných a o tom, že palestínske ženy a osobitne zraniteľní väzni nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti. Izrael trvá na tom, že práva väzňov sú v jeho detenčných centrách rešpektované.   

Okrajovo sa uznesenie zmieňuje, že EP „podporuje Izrael v súvislosti s jeho odôvodnenými obavami v oblasti bezpečnosti“. Parlament vyzýva Palestínsku samosprávu, aby vyvinula „maximálne úsilie na zamedzenie teroristickým činom“. Palestínska samospráva však reálne vykonáva moc len na Západnom brehu, pásmo Gazy je ovládané teroristickým hnutím Hamas.  

Poslanci vyzývajú izraelskú vládu k zrušeniu tzv. administratívneho rozhodnutia o zadržaní, ktoré Izrael uplatňuje na základe informácií od tajných služieb a odvoláva sa pri tom na článok 78 štvrtej Ženevskej konvencie z roku 1949.

Podľa slovenského europoslanca a člena Delegácie EP pre vzťahy s Izraelom, Miroslava Mikolášika (EPP-ED) nie je táto rezolúcia Európskeho parlamentu vhodne načasovaná, keďže Izrael prepustil ďalších 198 palestínskych väzňov. V pléne EP vyhlásil, že „toto gesto svedčí o vôli Izraela pristúpiť k posilneniu vzájomnej dôvery v mierovom procese, a to i napriek tvrdej kritike izraelskej verejnej mienky. Rovnako tomu bolo i pri nedávnej výmene väzňov na libanonskej hranici.“

Augustové prepúštanie väzňov sa chápe ako ústretový krok a gesto dobrej vôle voči prezidentovi Palestínskej samosprávy Mahmúdovi Abbásovi. Izrael za neho reciporčne nič nedostal. Odpor verejnej mienky, ktorému musela vláda pri prepúštaní čeliť, vyplýva zo skutočnosti, že niektorí z prepustených väzňov mali na rukách izraelskú krv. V takýchto prípadoch Izrael doteraz prepustenia a výmeny odmietal. 

Europoslanci sa domnievajú, že prepustenie „veľkého počtu palestínskych väzňov“ Izraelom by mohlo „poslúžiť ako pozitívny krok vedúci k nastoleniu ovzdušia vzájomnej dôvery“.

Už dva roky zadržiava v Gaze palestínske hnutie Hamas uneseného izraelského vojaka Gilada Šalita. Nie sú známe žiadne podrobnosti o stave, v akom sa nachádza. EP v texte uznesenia „vyzýva Hamas a Izrael, aby medzi sebou uskutočnili kroky s cieľom okamžitého prepustenia izraelského desiatnika Gilada Šalita“. Hamas požaduje za jeho prepustenie viac ako tisícku väzňov podľa vlastného zoznamu.

Jednou z vecí, ktoré Izraelu Parlament vytýka, je zadržiavanie mladistvých. „Je nesporne veľmi smutné, že v izraelských väzniciach sú i palestínski mladiství. Primárnou príčinou je však fakt, že teroristické organizácie ich zneužívajú, manipulujú k nenávisti a odhodlaniu zabíjať. Za posledných osem rokov bolo až 16% z celkového počtu samovražedných atentátnikov a potenciálnych atentátnikov maloletých, a to s výraznou tendenciou znižovania veku“, informoval svojich kolegov v Parlamente Mikolášik.

Izrael považuje uznesenie Európskeho parlamentu ako celok za nevyvážené, vytrhnuté z kontextu, a založené na nepodložených informáciách. Obáva sa tiež, že odvádza pozornosť od dôležitejších otázok, akou je blízkovýchodný mierový proces.

„Som presvedčený, že uznesenie Európskeho parlamentu musí vyvážene reflektovať situáciu oboch strán v konflikte. Len racionálnym a reálnym prístupom tak Európska únia posilní svoje možnosti relevantného partnera v blízkovýchodnom mierovom procese“, zakončil Mikolášik.

Talianska podpredsedníčka Skupiny európskych socialistov v EP, Pasqualina Napoletano, sa po hlasovaní vyjadrila, že „Európsky parlament dnes znova vyslal signál silnej solidarity s palestínskym národom.“ Uznesenie na rokovanie Parlamentu predložili štyri politické skupiny: Socialistická skupina (PES), Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica (GUE/NGL). Prešlo pomerom hlasov 416 za, 136 proti a 61 sa zdržalo hlasovania.

REKLAMA

REKLAMA