EP rozhoduje o svojom zložení po voľbách 2009

Parlament je politickým fórom Európskej únie a zároveň jedinou inštitúciou, ktorá požíva demokratickú legitimitu cez celoeurópske voľby konajúce sa každých 5 rokov. O tom, aké bude jeho zloženie po roku 2009 sa diskutuje v týchto mesiacoch.

Krátka správa

Na júnovom summite sa Európska rada dohodla na zvýšení počtu kresiel po roku 2009 z 736 na 750. Akt o pristúpení z roku 2003, ktorým sa EÚ rozšírila na 25 členov, a ktorý dopĺňal zmluvu z Nice, stanovil veľkosť Parlamentu po roku 2009 na 732 členov. S pristúpením Bulharska a Rumunksa sa celkový počet poslancov dočasne zvýšil na terajších 785 bez toho, aby sa ktorýkoľvek zástupca musel vzdať kresla.

Európska rada v júni požiadala EP, aby predložil návrh na prerozdelenie kresiel s ohľadom na schválené zvýšenie mandátov na 750. Správu k tejto otázke vypracovali dvaja europoslanci – francúzsky konzervatívec Alain Lamassour a rumunský socialista Adrian Severin. Prvá diskusia sa uskutočnila vo Výbore pre ústavné veci 3. septembra, v ktorej spravodajcovia vysvetlili svoju metodológiu.

Navrhujú, aby sa počty národných delegácií pohybovali medzi 6 až 96 podľa pricípu „degresívnej proporcionality“. To znamená, že čím väčšia je populácia krajiny, tým väščí počet občanov musí každý europoslanec zastupovať v Parlamente. Hoci sa tento princíp upatňoval vždy, po prvý krát bude explicitne spomenutý v zmluve. Nižšia horná hranica by ubrala Nemecku 3 kreslá, minimálny limit šiestich poslancov by naopak Malte pridal jedno kreslo.

Nové rozdelenie by malo rešpektovať i nasledovné princípy:

  • Princíp „európskej solidarity“, kde väčšie štáty súhlasia s menším počtom europoslancov než by mali pri čistom proporčnom sytéme podľa počtu obyvateľov.
  • Princíp „oprávnenej flexibility“, podľa ktorého sa rozdiely v reprezentácii členských štátov budú redukovať pokiaľ je to možné.
  • Priníp „národnej reprezentácie“, ktorý garantuje každému členskému štátu dostatok mandátov, aby mohli byť v EP zastúpené hlavné politické prúdy domácej politickej scény.

Napriek tomu, že sa reálne bude prerozdeľovať len 14 kresiel, ide o veľmi citlivú politickú otázku, pretože niekoľko krajín, medzi nimi Španielsko, FrancúzskoPoľsko, by radi mali nejaké to kreslo naviac než majú v súčasnosti. Očakáva sa však, že konečné prerozdelenie kresiel bude predmetom ostrej politickej debaty pri fianlizovaní dohody o novej zmluve.

Spravodajcovia navrhujú, aby do nového zloženia Parlamentu neboli premietnuté budúce miesta pre Chorvátsko, aby sa tak nepredbiehal prístupový proces.

Kolínsky Inštitút Maxa Plancka pre štúdium spoločností vo svojej analýze tvrdí, že zatiaľ čo sa európske vlády stávajú za posledné dekády „eurooptimistickejšie“, Európsky parlament sa naopak stáva „euroskeptickejší“. Podľa výskumníkov ide o dôsledok toho, že voľby do Európskeho parlamentu neodrážajú domácu politiku v takej miere ako sa doteraz predpokladalo, ale poskytujú priestor na vyjadrenie nesúhlasu so samotnou európskou integráciou, čím sa do Parlamentu dostáva viac euroskeptikov.

REKLAMA

REKLAMA