EP: S bridlicovým plynom opatrne

Snaha o výzvu zakázať metódu ťažby pomocou hydraulického štiepenia úplne v Európskom parlamente neprešla. O tému sa zaujímajú aj slovenskí europoslanci.

Domáca produkcia plynu v Európe bude v budúcnosti klesať a to pri zvyšovaní dopytu. Odhad zvýšenia úrovne dovozu rovne dovozu je 450 miliárd metrov kubických do roku 2035. Popri OZE, energetickej efektívnosti sú aj nové zdroje zemného plynu súčasťou úvah o bezpečnosti dodávok energií v EÚ. Európsky parlament v novembri hlasoval o nelegislatívnom uznesení týkajúcom sa bridlicového plynu.

Europoslanci nesúhlasia s tvrdením EK, že súčasná legislatíva EÚ v oblasti prieskumov ložísk, vydávania licencií na ťažbu a samotnej produkcie bridlicového plynu je dostačujúca. Perspektíva expanzie ťažby nekonvenčných zdrojov si podľa nich vyžaduje dôkladnú analýzu regulačného rámca EÚ. Uvádza sa to v uznesení Výboru EP pre životné prostredie, ktoré Parlament schválil pomerom hlasov 562 (za): 86 (proti): 43 (zdržalo sa). Autorom uznesenia je poslanec Boguslaw Sonik (EPP) z Poľska, ktoré je jedným z najväčších obhajcov tohto zdroja v EÚ.  

Vo viacerých krajinách prebiehajú štúdie o environmentálnych dopadoch metódy ťažby tohto plynu hydraulických štiepením. Priemysel si je vedomí, že v Európe budú firmy musieť zmeniť spôsob svojho prístupu ku hydraulickému štiepeniu oproti USA.

Pozmeňujúci návrh, ktorý žiadal nepovoliť žiadne nové činnosti súvisiace s hydraulickým štiepením na svojom území, plénum EP tesne zamietlo 391 (proti): 262 (za): 37 (zdržalo sa).

Namiesto toho sa v uznesení Výboru EP pre energetiku konštatuje, že každý členský štát má právo prijať vlastné rozhodnutie ohľadom ťažby bridlicového plynu. Autorkou tohto uznesenia je poslankyňa Niki Tzavela (EFD, Grécko).

Hydraulické štiepenie je náročné na spotrebu vody. Preto by malo prebiehať na základe plánov jej zásobovania. Použitá voda by v čo najväčšej miere mala byť recyklovaná, aby sa minimalizovali jej straty a jej plytvanie by malo byť postihované na základe platných environmentálnych noriem. Ťažobné spoločnosti by tiež mali byť povinné informovať o použití chemikálií v súlade s existujúcou legislatívou EÚ.

Prieskumy ložísk a následná ťažba si však podľa EP vyžaduje stabilný regulačný rámec, ktorý by okrem iného upravoval využitie hydraulického štiepenia a minimalizoval nepriaznivé účinky na životné prostredia.

Je zrejmé, že na infraštruktúru spojenú s ťažbou sú potrebné veľké investície. Podľa europoslancov by však náklady na jej vybudovanie musí v plnej výške znášať odvetvie.

Situácia v EÚ

Prístup jednotlivých členských krajín k predpokladaným zásobám plynu hlboko pod povrchom sa podstatne líši. Francúzsko nateraz zakázalo ťažbu metódou hydraulického štiepenia, a to aj napriek tomu, že podľa odhadov má jeho druhé najväčšie zásoby v Európe – takmer 5,1 biliónov metrov kubických. Testovanie ťažby bridlicového plynu v Británii sa pozastavilo po dvoch menších zemetraseniach v okolí miesta prieskumu.

Ťažobné spoločnosti za sľubnú oblasť považujú Rumunsko ale taktiež Českú republiku a Maďarsko.

Hoci plyn produkuje len asi polovicu emisií CO2 v porovnaní so spaľovaním uhlia na výrobu elektriny, podľa štúdie americkej Cornell University môžu byť skutočné emisie spojené s bridlicovým plynom väčšie, ak sa napríklad pripočíta aj únik metánu počas ťažobného procesu.

Pozície

Eduard Kukan, poslanec EP (EĽS, SDKÚ-DS): „Myslím si, že aj napriek tomu, že takáto ťažba je spojená s mnohými rizikami dotýkajúcimi sa životného prostredia, je potrebné preskúmať a určiť potenciál, aký predstavuje tento zdroj energie pre energetiku Európskej únie. V súčasnej situácii, keď je potrebné nájsť spôsob diverzifikovania zdrojov energie, by sme mali prihliadať aj na túto možnosť. Súhlasím tiež s tým, aby sa v tomto prípade používal princíp subsidiarity, tak, aby členské štáty samé mali možnosť určovať vlastný energetický mix. Predpokladám tiež, že v prípadnej ťažbe sa budú zohľadňovať európske štandardy dotýkajúce sa životného prostredia.“

Europoslanec Alajos Meszáros (EĽS, SMK): „Ťažba bridlicového plynu je príležitosťou na ďalšiu diverzifikáciu dodávok plynu a oslabovanie závislosti na dovoze“. Verí, že je možné zlúčiť pri ťažbe kvantitu a kvalitu. Je ale potrebné zvyšovať povedomie verejnosť, pochopenie, dôveru a akceptáciu nových technológií. Ťažba bridlicového plynu podľa neho predstavuje príležitosť podporiť ekonomiku, zvýšiť zamestnanosť a podporovať výskum.“

Poslanec Miroslav MIkolášik (EĽS, KDH): si myslí, že žiadna ľudská činnosť nie je úplne bez rizika, a platí to dvojnásobne pre priemyselné aktivity človeka. V diskusii o ťažbe bridlicového plynu a bridlicovej ropy podľa neho ale dochádza k značnej manipulácii s informáciami. „Keďže neexistujú dostatočné transparentné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením je potrebné vypracovať nezávislé vedecké štúdie o dlhodobom vplyve konkrétnych ťažobných metód na znečistenie vôd a vzduchu a hlavne na ľudské zdravie. Než budú príslušné analýzy vplyvu a rizík vykonané, treba konať nanajvýš obozretne a dôsledne aplikovať príslušnú environmentálnu legislatívu EÚ.“ Treba podľa neho aj zvyšovať účinnosť regulačných, monitorovacích kapacít na úrovni členských štátov.

Nemecký europoslanec Jo Leinen zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov a predseda Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v EP sa pre britský denník Guardian vyjadril, že by sa EÚ mala zamyslieť nad prijatím novej „smernice o kvalite energie“, ktorá by v rámci EÚ prísne regulovala energetické zdroje, napríklad bridlicový plyn či ropné piesky, s nepriaznivými účinkami na životné prostredie. Podľa neho by veľa poslancov EP takúto iniciatívu podporilo, pretože sa čoraz viac zaujímajú o ich rolu v svetovom energetickom mixe.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA