EP žiada akčné plány pre prípad novej plynovej krízy

Európsky parlament včera podporil komplexný plán pre budúcu energetickú politiku EÚ, vrátane ambicióznejších cieľov v boji proti klimatickým zmenám a v obnoviteľných zdrojoch, o ktorých majú budúci mesiac rokovať lídri EÚ. Správa tiež navrhuje ako predísť ďalšej možnej plynovej kríze.

Pozadie

S v poradí druhou aktualizáciou energetickej stratégie EÚ prišla Európska komisia v novembri 2008. Jej cieľom je zabezpečiť bezpečnosť energetických dodávok a definovať priority v energetike pre ďalšiu Komisiu.

Otázky

Europoslanci schválili pomerom hlasov 406 za a 168 proti (87 sa zdržalo) správu Anne Laperrouze, francúzskej liberálky o Druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky, na ktorej sa minulý mesiac dohodol Výbor pre priemysel výskum a energetiku (ITRE) Európskeho parlamentu.  

Budúca energetická politika EÚ bude predmetom diskusií lídrov EÚ 19. až 20. marca 2009 na stretnutí Európskej rady.

V správe vyzýva Európsky parlament české predsedníctvo a Európsku komisiu, aby predložili na summite „nový ambiciózny a ďalekosiahly plán“ a žiada rozšírenie energetických prepravných trás EÚ. Vyjadruje podporu projektu Nabucco, prepojeniu Turecko, Grécko a Taliansko a Južnej vetve. Vyzýva k spolupráci s krajinami kaspického regiónu a v dlhodobom horizonte "ak to politické podmienky dovolia" treba podľa EP uvažovať aj o dodávkach z Uzbekistanu a Iránu. 

Formulácia z návrhu správy o spolupráci s Ruskom pri projekte Nabucco a vyhnutiu sa "konkurencii medzi dvoma plynovodmi" (Pozri EÚ zvažuje prizvanie Ruska k projektu Nabucco), z konečnej verzie správy vypadla.

Poslanci žiadajú, aby si EÚ zobrala ponaučenie z plynovej krízy a chcú od Komisie, aby pozmenila smernicu z roku 2004 o bezpečnosti dodávok plynu tak, aby zahŕňala aj pohotovostné akčné plány v prípade krízy na európskej aj národnej úrovni. To by malo zahŕňať aj dostatočnú kapacitu na skladovanie plynu. Zdôrazňujú aj potrebu investovať do jednotnej európskej plynovodnej siete, ktorá by spojila pobaltské štáty so západoeurópskou sieťou.

Aby sme sa mohli vyhnúť budúcim výpadkom, europoslanci navrhujú zahrnúť „klauzulu o energetickej bezpečnosti“ do dohôd o spolupráci s tranzitnými a dodávateľskými krajinami. To by podľa nich zaistilo, že komerčné spory nevyústia do prerušenia dodávok. Ako možnosť vidia aj trojstrannú dohodu medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou.

Poslanci si myslia, že v dlhodobom horizonte by si mala EÚ stanoviť ambiciózne ciele, predovšetkým skresať emisie skleníkových plynov najmenej o 80 %, zlepšiť energetickú efektívnosť o 35 % a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v európskom energetickom mixe na 60 %.

Energetická efektívnosť podľa EP najlepšie prispieva k zabezpečeniu energetických potrieb únie. Podľa Parlamentu by jadrová energia by mala hrať dôležitú úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ. Poslanci veľkou väčšinou odmietli pozmeňujúce návrh, ktorý vyzýval členské štáty, aby pripravili plán na odstavenie jadrovej energie.

Pozície

Komisár pre energetiku Andris Piebalgs v Parlamente povedal, že rusko-ukrajinská plynová kríza urobila schválenú správu ešte aktuálnejšou, pričom ocenil, že sa venuje otázkam energetickej efektívnosti, vonkajším vzťahom a použitiu lokálnych zdrojov detailnejšie ako návrh Komisie.

Podľa Piebalgsa minulotýždňový návrh Komisie použiť 3 a pol miliardy eur z ekonomického stimulačného balíčka na vybudovanie energetickej infraštruktúry správnym spôsobom kombinuje bezpečnosť dodávok, technológiu a európske ciele v oživovaní hospodárstva.  

Europoslanec Sergej Kozlík (nezávislý, ĽS-HZDS) v pléne povedal, že skúsenosť Slovenska, ale aj ďalších európskych krajín počas konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou ukázala, že je potrebné razantne podporiť priority Európskej únie zamerané na prepájané a integrované riešenie izolovaných energetických trhov v Európe.

„Nemôžem si však odpustiť poznámku, že ako chybne a neprezierave sa v súčasnej situácii ukazuje vynútené a predčasné odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Tieto spĺňali všetky kritéria pre bezpečnú prevádzku. Ich odstavenie si v prístupovej zmluve vynútila Európska komisia ako daň za vstup Slovenska do Európskej únie. Uvedené rozhodnutie nepochybne oslabilo energetickú dostatočnosť nielen Slovenska, ale aj Európskej únie."

Aj Zita Pleštinská, poslankyňa EP (EĽS-ED, SDKÚ-DS) v pléne upozornila na to, ako sa Slovensko presvedčilo, čo znamená 100% závislosť od ruského plynu. Stovky firiem museli zastaviť výrobu a zamestnancom vyplatiť len 60 % ich mzdy, informovala v Parlamente.

„Vážim si, že solidarita hrá veľkú rolu vo vzťahoch medzi členskými štátmi EÚ. Keby sme nedostali núdzový transfer plynu z Nemecka cez Česko na Slovensko boli by ohrozené aj domácnosti.“

Zároveň spomenula, že súčasné krytie potreby prevažne zo zdrojov neobnoviteľných foriem energie začína prerastať environmentálne prijateľnú únosnosť. „Musíme budovať bezpečné jadrové elektrárne a zároveň prostredníctvom štrukturálnych fondov povzbudzovať vidiecke komunity orientovať sa  strategicky na väzbu energia-voda-biotechnológie a tým posilňovať diverzifikáciu energetickej základne.“

Europoslanec Peter Baco (nezávislý, ĽS-HZDS) na tlačovej konferencii v Bratislave 2. februára 2009 vyzval, aby Slovensko „nedopustilo plynovú krízu aj v potravinách“. SR sa podľa Petra Baca dostala v strednej Európe do najrizikovejšej situácie. Upozorňuje najmä na problémy farmárov, ktoré majú pri prefinancovaní založenia budúcej úrody. Ocenil, že EÚ na novembrovom summite v USA navrhla, aby sa do reformy medzinárodného finančného systému zahrnula aj otázka potravinovej bezpečnosti.


REKLAMA

REKLAMA