Éra lacných potravín skončila

Európski spotrebitelia by si mali zvyknúť na drahšie potraviny, tvrdili v diskusii europoslanci i zástupcovia Komisie. Súčasne však varujú, že na ich zdražovaní zarábajú špekulanti.

farma
EK chce ďalej reformovať poľnohospodársku politiku

Pozadie

Prudké nárasty cien potravín vyvolali v posledných mesiacoch nepokoje v mnohých krajinách – Mexiko, Egypt, Maroko, Senegal, Uzbekistan, Filipíny, Bangladéš, Thajsko, Indonézia… Zdraženie potravín sa však prejavilo aj v “bohatšom” svete.

Odborníci z OSN tvrdia, že bohaté krajiny by sa mali postaviť k problému s rastúcimi cenami potravín tak vážne, ako ku globálnej finančnej kríze. Na svetových trhoch stúpajú ceny základných potravín ako je pšenica, kukurica či sója.

Najzávažnejšie sa drahšie potraviny odrazili na rozvojom svete a v súvislosti s Afrikou sa už začína hovoriť o “humanitárnom tsunami” (EurActiv,  09/04/08). Svetový potravinový program (World Food Programme), potrebuje na to, aby mohol rozdistribuovať rovnaké množstvo jedla ako minulý rok o 440 miliónov eur viac.

Príčin potravinovej krízy je viac – rastúci dopyt po potravinách, najmä mäse, neúrody spôsobené klimatickými zmenami, vyššie ceny pohonných hmôt a hnojív, špekulácie na komoditných trhoch, nefunkčný globálny trh s potravinami, či zvýšenie produkcie biopalív.

Lacnejšie nebudú

“Ceny potravín už neklesnú späť na pôvodnú úroveň”, povedal komisár pre rozvoj Louis Michel na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu (22. apríl) v rozprave venovanej potravinovej kríze.

Prudké zdražovanie je podľa Michela hrozbou globálnej stabilite. Aj preto zvýši EÚ výdavky na potravinovú pomoc rozvojovému svetu. Komisár však súčasne pripomenul, že vyriešenie problému je “ďaleko za možnosťami EÚ”. Poukázal na štrukturálne problémy na globálnom potravinovom trhu a nedostatočnú kúpnu silu chudobných krajín.

Hlad

Podľa Svetovej banky vzrástli svetové ceny potravín za posledné tri roky o 83%, najprudší nárast nastal za posledný polrok. Pre európskych spotrebiteľov to znamená len zvýšenie podielu potravín v celkových výdavkoch, v mnohých chudobných krajinách však zdraženie znamená prekročenie hranice medzi chudobou a hladovaním.

Kríza zvýšila obavy, že sa nepodarí dosiahnuť takzvané Miléniové rozvojové ciele – zníženie chudoby o polovicu do roku 2015.

Špekulácie na trhu

Za príčinu krízy je často označovaný zvýšený dopyt po mäse a iných “luxusných” potravinách v rýchlo rastúcich ekonomikách, ako Čína, India či Brazília.

Viacero europoslancov však počas diskusie poukázalo na špekulácie s cenami a profitovanie z krízy. Najmä niekoľkí socialistickí europoslanci obvinili hráčov na globálnych finančných trhoch, že sa snažia nájsť nové zdroje ziskov a úmyselne znižujú zásob potravín, aby tak zvýšili ceny.

Výzvy na prísnejšiu reguláciu však zatiaľ nenašli v Komisii pochopenie. Komisár pre obchod Mandelson pred pár dňami varoval, aby nebola kríza použitá ako ospravedlnenie väčšieho protekcionizmu v poľnohospodárstve.

Problém s biopalivami

Rastú tiež obavy, že zvýšenie produkcie plodín pre biopalivá znižuje produkciu potravín – a tým tlačí nahor ceny.

Tento argument zaznel napríklad z úst odchádzajúceho talianskeho premiéra Romano Prodiho na stretnutí Medzinárodného energetického fóra v Ríme, 22. apríla. Konkurencia medzi potravinami a palivami vytvára konflikt, ktorý môže vyústiť do “zničujúcich sociálnych konfliktov a pochybných environmentálnych výsledkov”, vyhlásil.

Úrad britského premiéra zas 22. apríla prisľúbil, že ak prieskum britskej vlády zistí, že podpora biopalív je kontraproduktívna s ohľadom na ceny potravín a environmentálnu udržatľnosť, bude “tlačiť na zmenu” v politike EÚ.

Brusel však zatiaľ biopalivá bráni. “Biopalivá sa stali obetným baránkom nedávneho nárastu cien komodít, ktorý má iné príčiny – zlá celosvetová úroda, rastúci dopyt po potravinách vyvolaný zvyšujúcou sa životnou úrovňou v Indii a Číne”, napísal 28. marca komisár Piebalgs na blogu.

Aj viacero europoslancov varovalo pred “vyliatím dieťaťa z vaničky aj s vodou”. Tvrdia, že biopalivá majú len marginálny dopad na ceny potravín. Aj ten môže byť neutralizovaný štrukturálnymi zmenami globálneho trhu s potravinami a zvýšením produkcie v Afrike.

Zvýšenie produkcie biopalív sa pričinilo o rast cien potravín, zhodli sa Emil Bédi z Inforse Europe a Karel Polanecky z Greenpeace na včerajšej diskusii o biopalivách, organizovanej portálom EurActiv.sk s podporou Friedrich Ebert Stiftung Slovensko. Zatiaľ čo využívanie biopalív z odpadov z poľnohospodárskej výroby, drevnej štiepky a pod. môže byť ekonomicky i environmentálne výhodné, produkcia bioetanolu a bionafty so sebou nesie mnohé negatívne dopady.

Riešenie – GMO?

Podľa väčšiny europoslancov je riešením krízy zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.. Názory na využitie biotechnológií a GMO sa však výrazne líšia.

Objavujú sa špekulácie, že nárast cien zmení negatívny postoj európskych spotrebiteľov ku geneticky modifikovaným potravinám. Ich “srdcia môžu byť naľavo, no peňaženky sú napravo”, tvrdí europoslanec Neil parish, predseda Výboru pre poľnohospodárstvo.

No organizácie spotrebiteľov, rodinných fariem a environmentálne organizácie ostávajú v opozícii. Vo vyhlásení určenom europoslancom tvrdia, že “existuje málo dôkazov, že oslabenie regulácií GMO v Európe vyrieši (krízu). Nárast cien sa prejavil všade na svete – dokonca aj v USA, ktoré majú najmenej prísny systém schvaľovania GMO.”

Pozície

Šéf frakcie socialistov v Európskom parlamente Martin Schulz označil za príčinu globálnej potravinovej krízy “casino kapitalizmus”. Jedným dychom odsúdil špekulantov, ktorí sa na súčasnej situácii snažia zarobiť.

“Je šokujúce, že ľudia špekulujú s rastúcimi cenami potravín. Banky radia svojim klientom, aby stavili na prudko stúpajúce ceny. Výsledkom je, že to podnecuje špekulantov vytvárať nedostatky potravín. Ide o nemorálnosť dotiahnutú do extrémov. Preto potrebujeme medzinárodnú kontrolu na finančných trhoch”, vyhlásil Schulz.

Podľa predsedu frakcie európskych ľudovcov a demokratov (EPP-ED) Josepha Daula treba riešenie potravinového problému považovať za globálnu zodpovednosť a Európa musí úzko spolupracovať s medzinárodnými inštitúciami ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a samozrejme Svetová obchodná organizácia. “Musíme tiež nájsť spôsob ako obmedziť nepriaznivé efekty finančných špekulácií. Zataiľ, čo ľudia hladujú, niektoré krajiny sa vychvaľujú veľkými zásobami a celý čas obmedzujú export. Špekulanti sa zahrávajú so životami ľudí – musíme urobiť všetko, čo je v našej moci, aby sme prelomili tieto trendy a sprehľadnili trh”, povedal v pléne šéf najpočetnejšej frakcie v EP.

Podľa poslanca Petra Baca (NI) je zdražovanie potravín dôsledkom od prírody nestabilných agrárnych trhov. Prvoradou úlohou agrárnych politík je preto podľa neho eliminácia takejto prirodzenej nestability.

“Pripomeniem tu biblický príbeh o siedmych tučných a siedmych chudých kravách, keď spoločnosť už pred tisícročiami dokázala organizáciou agrárnych trhov zabrániť volatilite na agrárnom trhu”. Celé dejiny ľudstva sa podľa jeho slov v rozhodujúcej miere odvíjali od schopnosti konkrétnej spoločnosti akceptovať túto prioritu agrárnej politiky.  

“Prebiehajúci boj vo WTO o vojensko-mocenské či obchodno-ekonomické národné záujmy, ktorého sme dnes svedkami, je však žiaľ potvrdením celkom iných priorít agrárnych politík”. Ak na pôde WTO nedostaneme ako pritoritu organizovanie stability agrárnych trhov “len mlátime prázdnu slamu a budeme to robiť dovtedy, kým nás globálna potravinová kríza neprinúti k radikálnym opatreniam, samozrejme na škodu verejnosti, farmárov a na prospech špekulantov.”

Problém “nevznikol sám od seba a z jedného dňa na druhý”, povedala v diskusii Anna Záborská (EPP-ED). Podľa jej slov práve najbohatšie krajiny “často neuvážene využívali bohatstvá chudobných krajín bez akejkoľvek kompenzácie a nerešpektovali ekologickú rovnováhu”, dôsledky čoho sa odrážajú na najchudobnejšej populácii.

“Pri raste cien potravín a ohrození výživy v niektorých častiach sveta musíme hovoriť aj o kvalite a kvantite stravy. Ako sa môže mladý človek vyvíjať fyzicky, intelektuálne a duchovne, ak nemá prístup k výžive, ktorá je pre neho nevyhnutná? Ako môžu matka a otec zabezpečiť svoju rodinu, ak nemajú potraviny, ktoré im umožnia naplniť túto ich zodpovednosť?”.

REKLAMA

REKLAMA