Erasmus Mundus dostal zelenú s vyšším rozpočtom

Parlament súhlasil so štvornásobným navýšením rozpočtu pre vlajkový akademický program Únie, ktorý má prilákať vysokokvalifikovaných študentov a profesorov z krajín mimo EÚ.

Vychádazjúc z 20-ročných skúseností s programom Erasmus, bol v roku 2004 spustený program Erasmus Mundus, ktorý sa zameriava na krajiny mimo EÚ. Jeho úlohou je pomôcť budovať vedúcu úlohu Európy na medzinárodnej scéne univerzitného vzdelávania.

Výsledky pilotnej fázy (2004-2008) presvedčili europoslancov, aby navýšili rozpočet projektu štyrikrát z 230 miliónov eur na 950 miliónov na nasledujúcich päť rokov.

V prvej fáze Erasmus Mundus poskytoval finančnú podporu 103 medzinárodným magisterským a doktorandským programom ako aj samotným študentom z tretích krajín, ktorí sa na programe zúčasťňovali. Študentom bolo udelených 4424  štipendií.

Vytváranie partnerstiev s vzdelávacími inštitúciami za hranicami EÚ tiež slúžilo na to, aby propagovalo európske vysoké školstvo na medzinárodnom trhu. Z 323 univerzít participujúcich na programe Erasmus Mundus, sa 58 nachádzalo v tretích krajinách.

Druhá fáza programu sa bude snažiť zapojiť viac študentov a univerzít z celého sveta v snahe prilákať “najlepšie mozgy” do Európy a umožniť EÚ nadviazať kontakty a šíriť synergie v oblasti výskumu v týchto krajinách. Vďaka objemnejšiemu rozpočtu budú môcť  o štipendiá požiadať aj európski študenti, aby sa mohli zúčasniť na sponzorovaných postgraduálnych programoch.

Marielle de Sarnez (ALDE), parlamentná spravodajkyňa k programu, zdôraznila potrebu tejto iniciatívy najmä v “ťažkých časoch, ktorými prechádzame”. “Dáva to Európe pozitívny imidž vo zvyšku sveta”, povedala.

V tomto kontexte europoslanci vyzvali členské štáty, aby z jednodušili procedúru vydávania víz a uľahčili zapajánie sa kvalifikovaných študentov a učiteľov zapájať sa po programov, ktoré ponúkajú európske vzdelávacie inštitúcie.

Europoslakyňa Zita Pleštinská (EPP-ED) sa pripojila ku kolegom s apelom na zjednodušenie vízového režimu. “Prihováram sa za študentov Ukrajiny, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska, ktorí chcú spoznať život svojich rovesníkov v EÚ. Bol by to jasný signál pre krajiny, ktoré chceme priblížiť k EÚ.”

Spomenula tiež svoje študentské roky, keď ako Slovenka dostala možnosť študovať na fakulte architektúry na Budapeštianskej univerzite. “So závisťou som hľadela na svojich spolužiakov, ktorí mali možnosť praxovať v Paríži. Ja som vtedy vízum do Francúzska nedostala. Chvalabohu naše deti už také problémy nemajú.”

Europoslanci tiež žiadajú, aby študenti z tretích krajín mali prednášky a kurzy aspoň v dvoch jazykoch EÚ. Jayzková diverzita je jednou z priorít vzelávacích politík EÚ.

“Dnes je nutnosťou ovládať nie len jeden cudzí jazyk, ale aspoň dva. Je potrebné v tomto zmysle upraviť aj štúdijné programy”, myslí si europoslanec a člen výboru pre kultúru a vzdelávanie Milan Gaľa (EPP-ED). 

“Európa bola v histórii priestorom vzdelanosti a vedeckého výskumu”, hovorí Gaľa. Do budúcna má podľa jeho slov veľký potenciál udržať a posilniť si pozíciu centra tých najlepších vedomostí a nových vedecko-výskumných projektov. “V rýchlo meniacom sa svete je univerzitné a post-univerzitné vzdelávanie jednou z najdôležitejších oblastí, kam by mala smerovať naša podpora. V neposlednom rade je dôležité pripomenúť, že pokračovanie programu sme schválili v roku Medzikultúrneho dialógu. Takýto univerzitný program prispeje vo veľkej miere k zbližovaniu kultúr vo svete”

Európska komisia nedávno spustila webstránku “Study in Europe”. Portál poskytuje informácie o univerzitnom vzdelávaní v 27. členských štátoch ako aj na Islande, Lichtenšteinsku, Nórsku, Švajčiarsku a Turecku.

REKLAMA

REKLAMA