Euro oslavuje 10 rokov, Parlament bilancoval

Po 10 rokoch a v čase finančnej krízy, Európsky parlament chváli jednotnú menu za jej príspevok k stabilite eurozóny. Podľa slovenských europoslancov euro stabilizuje menovú situáciu aj na Slovensku, ešte pred jeho zavedením.

“Aj laici a dokonca euroskeptici prišli na to, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov”, myslí si poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka (PES). Povedal to v rozprave ku správe francúzskej poslankyne, šéfky hospodárskeho a menového výboru EP Pervenche Berès, ktorá hodnotí dôsledky zavedenia spoločnej meny v krajinách eurozóny.
    
Podľa Maňku nás finanční investori a špekulanti z devízových trhov už dnes považujú za súčasť eurozóny a “s našou menou, keď máme stanovený pevný konverzný kurz, sa im už špekulovať neoplatí”. 

Poslanec Sergej Kozlík na tlačovej konferencii 14. 11. v Bratislave upozornil, že kým slovenská koruna mierne oslabila “asi o 1 percento, ostatné meny, či už česká koruna, poľský zlotý, maďarský forint a ďalšie oslabili výrazne – od 8 percent vyššie, teda sa skôr sa to oslabenie domácich mien pohybuje v dvojciferných číslach vo vzťahu k euru alebo k doláru”. Na základe tohto vývoja možno podľa neho povedať, “že euro stabilizuje ekonomickú, najmä menovú situáciu na Slovensku už v súčasnosti.”

Diskusie o zavední eura silnejú napríklad v Dánsku. Premiér Rasmussen oznámil, že dúfa, že v roku 2011 bude v Dánsku nové referendum o prijatí eura. Ako pre EurActiv povedala švédska ministerka pre záležitosti EÚ Cecilia Malmström, je možné, že nové referendum o priajtí euroa sa bude konať aj vo Švédsku. Pravedopodobne na začiatku mandátu novej vlády, niekedy v rokoch 2010-2011. “Myslím si, že nakoľko Euroskupina ukázala svoju dôležitosť v týchto ťažkých časoch, mohli by sme v Švédsku byť svedkami zmeny názoru”, dodala Malmström.

“Dokonca aj Dánsko, krajina s najvyššou mierou zamestnanosti na svete, ktorá dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššou konkurencieschopnosťou a najvyššou kvalitou života na svete, zistilo, že keby bolo dnes členom eurozóny, malo by priaznivejšie úrokové sadzby a ľahšie by sa vysporiadalo so súčasnými svetovými problémami”, povedal na margo Maňka.  

Zita Pleštinská (EPP-ED) v diskusii uviedla, že v záujme udržateľnosti inflácie a deficitu verejných financií po zavedení eura, by mala súčasná slovenská vláda pokračovať v reformách predošlej vlády Mikuláša Dzurindu. Vláda by si mala podľa nej “zobrať k srdcu” odporúčania spravodajcov EP nezadlžovať krajinu do budúcnosti. Nemala by podľa nej siahať na dôchodkovú reformu so snahou o získanie zdrojov súkromných sporiteľov na krátkodobé vylepšenie deficitu verejných financií, ani prijímať zákony proti pravidlám trhu.

Ján Hudacký (EPP-ED) hovoril o “nesystémových regulačných zásahoch niektorých vlád do trhového prostredia” pod zámienkou riešenia krízy. Vlády sú podľa Hudackého často povzbudzované aj vyhláseniami niektorých predstaviteľov Európskej únie. To je podľa neho napríklad prípad dodržiavania podmienok Paktu stability a rastu.

“Preberaním problémových finančných inštitúcií vládami niektorých členských krajín sa vytvára nebezpečný precedens pre vyvlastňovanie súkromných spoločností v ktoromkoľvek sektore, ktoré nie sú ochotné prispôsobiť sa nesystémovým regulačným a diskriminačným zásahom, napríklad aj v záujme udržania inflácie”, varoval Ján Hudacký.

Jednotnú európsku menu dnes používajú aj niektoré nečlenské štáty EÚ, napríklad Monako, San Marino či Vatikán. Ďalšie – Kosovo a Čierna Hora  používajú euro na základe jednostranného rozhodnutia a bez formálneho súhlasu Európskej centrálnej banky a bez účasti v Európskom systéme centrálnych bánk.

REKLAMA

REKLAMA