Eurobarometer: Chceme silnejší Parlament

Napriek tomu, že ľudia priznávajú málo vedomostí o Európskom parlamente, radi by videli v jeho kompetenciách čo najviac reálnej moci v rámci Únie. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer: „Pohľad občanov na Európsky parlament“.

„Ľudia majú voči Európskemu parlamentu dôveru, žiadajú pre neho viac právomocí a želajú si, aby Parlament zohral v budúcnosti ešte dôležitejšiu úlohu“, povedal pri prezentácii výsledkov prieskumu riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, Róbert Hajšel. „Ľudia stále cítia istý informačný deficit, aj keď na Slovensku menej ako v iných krajinách EÚ“, povedal.  

Prieskum Eurobarometer, ktorý skúma povedomie o Európskom parlamente, jeho úlohach, ako aj jeho imidž medzi európskym obyvateľstvom, bol realizovaný vo všetkých 27 členských krajinách EÚ, na vzorke približne 1000 respondentov na jednu krajinu.

Ako povedal šéf slovenskej delegácie pri EPP-ED, Peter Šťastný, ľudia v prieskume „obrátili rozhodovaciu pyramídu EÚ naopak“. Z Eurobarometra vyplynulo, že ľudia pripisujú najväčšie rozhodovacie právomoci práve Európskemu parlamentu, až potom Komisii a nakoniec Rade. Skutočná postupnosť je však presne opačná.

Napriek všeobecne priaznivému obrazu EP v očiach Európanov a teda aj Slovákov, Róbert Hajšel priznáva, že neexistuje vzťah medzi pozitívnym vnímaním a reálnou účasťou na voľbách. Dúfa ale, že sa o rok nezopakuje situácia, keď SR zaznamenala najmenšiu účasť (17 %) z celej EÚ. V celoeurópskom priemere len 48 % opýtaných vedelo, že poslanci EP sú volení priamo občanmi, čo pre účasť na voľbách nepredstavuje najlepšie východisko. Na Slovensku však situácia bola podstatne lepšia, keďže u nás touto informáciou disponuje až 60 % ľudí.

„Som veľmi rád výsledkom tohto prieskumu, som si istý, že keby sa to robilo pred prvými voľbami, na Slovensku by čísla boli úplne iné. Svedčí to tom, že sa tu robí nejaká práca“, hovorí Peter Šťasný. Podľa Šťastného je treba posilňovať európsku identitu. Z vlastnej skúsenosti tvrdí, že až „pri pobyte na inom kontinente si uvedomíme, ako veľmi sme si blízki“.

Oblasti pôsobnosti EP, ktoré boli spomenuté v Eurobarometri, nie sú z pohľadu práce EP tie najdôležitejšie, myslí si europoslankyňa, členka Konferencie predsedov EP, Irena Belohorská (NI). Vyzdvihla skôr témy, ktoré sú „často aj v subsidiarite“, teda nespadajú pod právomoci Únie, ale „nastavujú členským krajinám a ich politikám akési zrkadlo“. Upozornila napríklad na hodnotenie prežitia na rakovinu v EÚ, ktoré hovorilo o tom, že Slovensko sa v mierach prežitia na rakovinu prsníka umiestnilo na konci rebríčka, rovnako tak v miere prežitia na rakovinu hrubého čreva u mužov. Spomenula tiež chemickú legislatívu, ktorá postihne najmä slovenský priemysel.

Ako príklad úspešného pôsobenia slovenskej delegácie v EP Belohorská uviedla, že z 9 podpredsedov Eurolat-u (Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia), sú dvaja Slováci, europoslanci – Peter Šťastný a „moja maličkosť“.

Monika Flašíková-Beňová, šéfka slovenskej delegácie pri Strane európskych socialistov, ocenila prácu Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorá je podľa jej slov aj pre prácu europoslancov „veľkým prínosom“. Vyzdvihla aktivity svojich straníckych kolegov vo výboroch, Vladimíra Maňku pri téme rozpočtu EÚ a Miloša Koterca vo výbore pre regiónálny rozvoj.

Na rozdiel od zahraničných médií, kde sú podľa Flašíkovej-Beňovej európske témy považované za súčasť domácej politiky a objavujú sa na titulných stránkach novín, na Slovensku sa na dianie v Únii stále nazeráme ako na zahraničnú politiku, čo treba podľa nej zmeniť.

Jedným zo zistení prieskumu je, že Slováci podhodnocujú počet europoslancov, ktorí zastupujú SR. Slováci ich počet v priemere odhadli na 11,4 poslanca, hoci ich v EP máme až 14. Podľa Stanislavy Chmelíkovej, výkonnej riaditeľky spoločnosti TNS-AISA, poverenej zberom dát, najpresnejšie boli schopní určiť počet svojich poslancov obyvatelia najmenších krajín Únie, ktorí ich majú najmenej. Naopak najviac premrštené odhady majú Taliani, ktorí majú pocit, že majú okolo 120 europoslancov, reálny počet je pri tom 75.

Najkritickejší sú voči EP v celkovom hodnotení Francúzi a občania Veľkej Británie. Slovo „neúčinný“ považujú za najvýstižnejšie v súvislosti s EP najmä krajiny, ktoré sú už v Únii viac ako desať rokov.

Voľby do Európskeho parlamentu by sa mali konať niekedy v rozmedzí dní 4. až 7. júna 2009. Irena Belohorská informovala, že Nemecko, ktoré má v tom čase cirkevné sviatky už požiadalo Radu o udelenie výnimky pre ich posunutie. Monika Flašíková-Beňová považuje za vhodné, aby sa zvážila možnosť spojiť eurovoľby a prezidentské voľby do jedného dátumu, kedže sa budú konať v malom časovom odstupe a zabezpečilo by to zvýšenú účasť. Irena Belohorská nesúhlasí, pretože by to podľa nej opäť miešalo rôzne témy. „Naučme ľudí, aby participovali na politike lebo sa ich dotýka. A ak nechú, tak pre nich nevymýšľajme, ako im to uľahčiť, aby mohli behať po kúpaliskách“, povedala Belohorská.

REKLAMA

REKLAMA