Europoslanci chcú väčšiu angažovanosť EÚ v Gruzínsku

Slovenskí europoslanci si myslia, že EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri hľadaní riešenia krízy v Gruzínsku.

Najpočetnejšia frakcia v Európskom parlamente, stredo-pravá EPP-ED ostro odsúdila počínanie Ruskej federácie v Gruzínsku. Podobne reagovali aj slovenskí členovia skupiny. Šéf slovenskej delegácie pri EPP-ED, Peter Šťastný pre EurActiv.sk uviedol, že je rád, že v skupine EPP-ED sú “všetci poslanci znepokojení a pobúrení situáciou v Gruzínsku. Je to jasné porušenie medzinárodného práva, teritoriálnej integrity demokratickej krajiny”. Je podľa neho v globálnom záujme, aby sa tento konflikt vyriešil čím skôr. “Mierové sily medzinárodného spoločenstva sú určite súčasťou dočasného riešenia”.

Jeho kolegyňa Zita Pleštinská upozorňuje na paralelu s 40. výročím obsadenia Československa sovietskou armádou. Rusko podľa nej svojím konaním preukázalo, “že neodložilo svoju minulosť do archívu. Som presvedčená, že Európsky parlament musí prijať jasnú a razantnú rezolúciu odsudzujúcu postup Ruska ako odpoveď na nelegitímne uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska”. Pleštinská podporuje vyslanie medzinárodných mierových síl do Južného Osetska, pozastavenie rokovaní o Dohode o vzájomnej spolupráci EÚ-Rusko, privítala by aj zastavenie rokovaní o zjednodušení vízovej povinnosti a pozastavenie finančnej pomoci v rámci cezhraničnej spolupráce.

“EÚ musí zaujať silný postoj a zastaviť agresiu Ruska už v Gruzínsku a vyvarovať sa podobných situácií v Podnestersku, na Kryme, v pobaltských štátoch.” Najsilnejším nástrojom EÚ je podľa Pleštinskej jej hospodárska dimenzia. “Som za zrýchlený postup prijatia dohody o voľnom obchode s Gruzínskom, čím by EÚ dala najavo solidaritu a zároveň podporila prozápadné smerovanie Gruzínska.”

Napriek tomu, že vojenský zásah bol načasovaný počas olympijských hier a zaskočil celý svet, Francúzske predsedníctvo EÚ zareagovalo veľmi rýchlo, myslí si europoslanec Milan Gaľa. Dohoda, ktorú vyjadnal francúzsky prezident ale podľa jeho slov nerieši konflikt dlhodobo. “Bude veľmi dôležité nastoliť trvalý mier a zabezpečiť uspokojivé riešenie situácie. Európske mierové sily by mohli byť prínosom k dosiahnutiu mierového riešenia konfliktu a preto budem hlasovať, aby sa v oblasti zúčastnili.” EÚ a medzinárodné spoločnetsvo podľa Milana Gaľu nesmie situáciu podceniť aj vo vzťahu k ďalším prozápadne orientovaným bývalým sovietskym republikám. “Pri ďalšom riešení situácie v oblasti by mala Európska únia zohrať dôležitú politickú úlohu.”

Europoslankyňa Edit Bauer si myslí, že vývoj dokázal, že sa Rusko neuspokojilo so situáciou, ktorá vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu, a už vôbec nie so znížením svojho vpyvu na vývoj v regióne.

“Veľmocenské praktiky sú v jeho politike evidentné. Agresia voči Gruzínsku nie je ospravedlniteľná ani predchádzajúcimi udalosťami. Útoky voči civilnému obyvateľstvu sú hrozivé. Obsadnie teritória suverénneho štátu neveští pre budúcnosť regiónu nič dobré”, povedala Bauer pre EurActiv.sk. Európa podľa jej názoru musí jednoznačne vyjadriť svoje odmietnutie a urobiť včetko pre vytvorenie podmienok normálneho života pre obyvateľov.

Europoslanec Árpád Duka-Zólyomi v rozhovore pre EurActiv.sk povedal, že Saakašviliho akcia v Južnom Osetsku bola možno naivná a nepremyslená, ale treba si tiež uvedomiť, čo jej predchádzalo. Myslí si, že Rusku neriešiteľný stav v Gruzínsku vyhovuje a Európska únia by mala formulovať svoje postoje voči Moskve rovnako rázne, ako to urobila americká administratíva.

Pokiaľ ide o druhú najväčšiu frakciu v EP – Stranu európskych socialistov, jej slovenský zástupca Vladimír Maňka hovorí, že je potrebné v prvom rade zaistiť bezpečnosť v regióne. A to nielen v Gruzínsku, ale aj na iných problémových územiach, kde separatisti majú podobné snahy: v Arménsku, Náhornom Karabachu ale aj na Ukrajine, či Moldavsku.

“Verejná mienka v Rusku je jednoznačne na strane Putina. Uznanie Kosova v tomto prípade chápu ako precedens. V ruských médiách je EÚ vykresľovaná ako pokrytecká, ktorá uplatňuje dve rôzne cesty. Na jednej strane uznáva samostatnosť Kosova, na strane druhej nechce uznať Južné Osetsko”, hovorí Maňka.  Radikalizmus vo vyhláseniach, alebo činoch, podľa neho ale nie je správnym riešením, pretože znamená stratu schopnosti vyjednávať. “Americké radikálne vyhlásenia neviedli k žiadnym pozitívnym riešeniam”. Ponúkať členstvo Gruzínska v NATO neprislúcha ani USA, ani EÚ, pokračuje, je to vecou samotného NATO a Gruzínsko sa najprv musí naučiť riešiť konflikty dialógom a demokraticky. “Výkriky o sankciách a provokácie dnes nepomôžu. Protiraketové základne v Poľsku a Česku rovnako vyvolali napätie a odvetné opatrenia, ktoré v žiadnom prípade nerobia naše územie bezpečnejším”, uzatvára Vladimír Maňka.

Tretia najsilnejšia skupina v Európskom parlamente – Liberáli – odsúdili aj vojenskú intervenciu Gruzínska vo svojich autonómnych oblastiach. Na členstvo v tejto frakcii ašpirujú aj traja slovenskí nezávislí europoslanci za HZDS – Peter Baco, Irena Belohorská a Sergej Kolzík. Irena Belohorská po mimoriadnom zasadnutí výbrou EP pre zahraničné veci uviedla, že hodnotí celú situáciu v Gruzínsku ako následok “rozhodnutia o Kosove, ktoré otvorilo Pandorinu skrinku riešení pre niektoré senzitívne oblasti v Európe”.

“Nech je ale jasné, že príkaz prezidenta na vojenskú akciu na svojom území, proti svojim občanom je pre mňa neprijateľný precedens. Aj keď má na svojej strane silných spojencov. Ruská reakcia bol následok, ktory možno ukončí politickú pohodu. V poslednom období tlak medzinárodnej politiky na Rusko vyvoláva odstredivú reakciu jeho politikov.” Irena Belohorská ocenila aktivity Francúzskeho predsedníctva EÚ a poukázala na potrebu “stmeliť Európu, aby sa stala vyjednávačom mieru medzi mocnosťami.”

Európsky parlament by mal prijať spoločné uznesenia k situácii v Gruzísnku už zajtra, 3. septembra.

REKLAMA

REKLAMA