Europoslanci hodnotili vnútorný trh

Správa Európskej komisie hodnotiaca vnútorný trh EÚ sa očakáva v polovici októbra. Na tohtotýždňovej schôdzi EP prijal vlastné hodnotenie vnútorného trhu, ktorý označil za jeden z najdôležitejších úspechov EÚ.

Krátka správa

Správa EP má nelegislatívny charakter a pripomína, že Európania si Úniu veľmi často identifikujú práve s jednotným trhom a jeho fungovaním. Pre EP je dôležité, aby sa odstránili zvyšné prekážky na vnútornom trhu, ako napríklad zníženie administratívnych nákladov pre podniky a zjednodušenie prístupu na trh. Mali by sa liberalizovať sieťové odvetvia akými sú doprava, telekomunikácie, poštové služby a energetické siete.

Nutné je podľa europoslancov hľadanie rovnováhy medzi hospodárskou súťažou a sociálnou súdržnosťou. Sem patrí politika zamestnanosti, životného prostredia, kultúrnej rozmanitosti či ochrany spotrebiteľov. Komisia by mala konať aby sa predišlo právnej neistote v súvislosti so štatútom verejnoprospešných služieb, štátnej pomoci a  pravidlami verejného obstarávania. Vyzývajú k prijatiu komplexnej stratégie pre právo duševného vlastníctva a k zavedeniu Európskeho patentu.

Správa EP vníma jednotný trh ako konkurenčnú výhodu Európy, ktorá musí čeliť globalizácii. Aj v podmnienkach konkurencie je však potrebné rozvíjať dialóg s partnermi akými sú USA, Rusko, Čína, India, Brazília či Japonsko.

V rámci rozpravy v EP vystúpila slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED/EĽS-ED), ktorá vyjadrila súhlas s tým, že úspech jednotného trhu spočíva v zlepšení postavenia spotrebiteľov a vytvorení priaznivého prostredia pre podnikanie, odstránení prekážok pri budovaní jednotného platobného priestoru a posilnení medzinárodnej dimenzie vnútorného trhu. Za obzvlášť dôležitú označila potrebu zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k verejným zákazkám.

“EÚ bude v rámci svetového hospodárstva prosperovať iba vtedy, ak dosiahne, alebo dokonca prekoná inovačné schopnosti svojich obchodných partnerov”, uviedla v rozprave a doplnila, že členské krajiny musia vytvoriť priaznivé prostredie pre aktívnu spoluprácu medzi podnikmi, verejným sektorom a akademickou obcou. “Živnú pôdu” pre podnikateľskú obec môže podľa Zity Pleštinskej vytvoriť najmä “pretavenie verejných a súkromných investícií do vysoko špecializovaných výskumných centier prepojených s univerzitami”.

REKLAMA

REKLAMA