Europoslanci reagujú na Obamu

"Dôležitá výpoveď o vývoji americkej spoločnosti", "príležitosť pre nové myšlienky a riešenia" či "schopnosť nájsť vizionára v čase kríz". Aj takto niektorí slovenskí poslanci EP vnímajú zvolenie Baracka Obamu za prezidenta najväčšej svetovej veľmoci.

Pozadie

Americké prezidentské voľby postavili na nohy celú Európu. Mnohé o pohľade Európanov na Baracka Obamu napovedal už jeho júlový prejav V Berlíne, kde dostal demokratický senátor do varu  200 tisícový dav, v lese trasparentov typu “Obama for Kanzler”. 

Predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering nečakal ani deň a už pár hodín po zverejnení výsledkov pozval Baracka Obamu predstúpiť pred europoslancov s príhovorom. Má už aj predstavu o dátume  – mohlo by to byť  už v apríli budúceho roku, pred summitom Severoatlantickej aliancie.

“Takýto prejav by umožnil predstaviť váš prístup k transatlantickým vzťahom a definovať vašu víziu zahraničnej politiky pre nasledujúce roky”, uviedol v oficiálnom stanovisku nemecký predseda Parlamentu.

Posledným americkým prezidentom, ktorý rečnil v Európskom parlamente bol pred 23 rokmi Ronald Reagan.

Otázky

Oslovení slovenskí poslanci vnímajú zvolenie Baracka Obamu zväčša pozitívne, ako prelomovú udalosť, upozorňujú však na mnohé výzvy, ktoré ho čakajú.  

„Nepamätám si, že by svet tak detailne sledoval volebnú kampaň, ako to bolo v prípade volieb 44. prezidenta USA“, hovorí europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED). Nezvykle veľkú pozornosť sme podľa Gaľu venovali už prezidentským primárkam.

Árpád Duka-Zólyomi (EPP-ED) ako “predstaviteľ menšiny, aj keď na inej ideologickej platforme”, nemôže skrývať svoju radosť z víťazstva Baracka Obamu. Je to podľa neho pozitívny signál a “drvivá väčšina Američanov – či už demokrati, alebo republikáni – je pyšná na to, že práve ich krajina dokázala vybrať Afroameričana za prezidenta”.

Fakt, že Barack Obama bude prvým Afroameričanom v histórii, ktorý zasadne do najvýznamnejšieho kresla v Bielom dome, je štyridsať rokov po smrti Martina Luthera Kinga jr. “dôležitou výpoveďou o vývoji americkej spoločnosti a môže pozitívnym smerom posunúť celú našu civilizáciu”, súhlasí s významom americkej voľby Gaľa.

Zita Pleštinská (EPP-ED) priznáva, že ako kresťanská demokratka podporuje program predstavený republikánmi a preto “inklinovala k ich kandidátovi McCainovi”. Aj podľa nej ale Barack Obama výborne zvládol predvolebnú kampaň, kde zdôrazňoval potrebu zmeny. “Je prirodzené, že v čase finančnej krízy sa voliči rozhodli podporiť nové myšlienky a riešenia problémov”, myslí si Pleštinská.

Duka-Zólyomi považuje za dôležité, že Spojené štáty dokázali nájsť “schopného vizionára v ére finančnej a ekonomickej krízy”. Ako ale dodáva, Američania by mali od začiatku svojho prezidenta kontrolovať, pretože to sa podľa jeho slov v Bushovom prípade po teroristickom útoku 11.09. 2001 nestalo a v mene vojny proti teroru dali Američania príliš voľnú ruku vláde. “Obama je veľmi charizmatický vodca, ktorý má nepochybne väčší mandát od voličov, než akým Bush disponoval kedykoľvek, a finančná kríza zase tlačí politiku k väčšej úlohe štátu”. 

Poslanci sa tiež zhodli na tom, že transatlantické vzťahy môžu očakávať isté zlepšenie. “Obama sľúbil, že po svojom nástupe do funkcie zintenzívni vzťahy so zahraničnými spojencami. Možno teda očakávať pozitívne impulzy aj pre tzv. transatlantické vzťahy. Zároveň avizoval tvrdý boj proti klimatickým zmenám, oblasť na ktorú v minulosti tlačila EÚ”, pripomína Gaľa.

“Transatlantické vzťahy budú lepšie, keďže sa bude klásť väčší dôraz na multilateralizmus”, myslí si aj Duka-Zólyomi.

Zároveň ale Gaľa neprepokladá pre zahraničnú politiku “zásadnú zmenu”. Možno podľa neho tiež predpokladať, že prvé otázky, ktoré bude mať Obama na stole nebudú zahraničnopolitické, ale skôr ekonomické a sociálne. “Pravdepodobne najväčšou výzvou pre nového prezidenta USA bude riešenie dôsledkov finančnej krízy. V týchto otázkach bude nový prezident USA spolupracovať s Európou a predstavitelia Európskej únie to od neho aj očakávajú.”

To že očakávania od nového prezidenta a jeho tímu sú veľké vníma aj Pleštinská: “Celý svet očakáva zmenu postoja USA k riešeniu klimatických zmien, obnovu rozvojového kola WTO z Dohy, reformu systému OSN, nové post-Brettonwoodske usporiadanie svetového finančného systému. Budem pozorne sledovať, či sa budúcemu prezidentovi USA podarí naplniť predvolebné sľuby”, hovorí Pleštinská a Obamovi želá, aby “nesklamal svojich voličov”.

Ďalšiu výzvu predstavuje podľa Duku-Zólyomiho postoj Ruska.  “Každý mohol vidieť zvláštnu reakciu Moskvy na víťazstvo Obamu. Prezident Medvedev a premiér Putin pripravili klasické sovietske privítanie –  presunutie rakiet do Kaliningradu”.

Podľa europoslanca to ani tak nebolo posolstvo pre Spojene štáty ale pre postsovietský región a strednú Európu. Rusko chce prevziať miesto Ameriky – chce garantovať bezpečnosť Európy, lenže to robí svojim štýlom – zero-sum game, domnieva sa. Moskva podľa neho vie, že Obama bude chcieť rokovať a teda potrebovala získať čo najvýhodnejšiu pozíciu a “ukázať silu nováčikovi”.

“Bez obnovenej obrannej garancie Ameriky – teda bez toho aby sa vyriešila iracká a afganská kríza – Európa zostane rozdelená voči politike Ruska – a to je aj želanie Moskvy. V tomto období EU musí pracovať na obnovení transatlantického partnerstva, kým na Východe obchodovať a šíriť vlastné demokratické hodnoty,” zakončil Duka-Zólyomi.

Slovensko by sa podľa Milana Gaľu mohlo inšpirovať americkým „duchom spolupráce”. “Na americkej politike obdivujem ducha spolupráce a schopnosť zjednotiť sa na obrane hodnôt demokracie. Ukázalo sa to už v prvých hodinách po zverejnení výsledkov volieb, keď si kandidáti navzájom preukázali úctu a poďakovali jeden druhému. Úvod Obamovej povolebnej reči sa niesol v duchu spájania všetkých národnostných, politických a sociálnych skupín v Amerike. Američania svoju krajinu milujú a vedia sa pri riešení problémov spojiť aj napriek rozdielnym názorom”, vyratúva pozitíva americkej politickej kultúry Gaľa.

Pleštinská podľa vlastných slov dúfa, že Barack Obama bude pokračovať v dobrých vzťahoch so Slovenskom, “ktoré od 17. novembra 2008 už nebudú poznačené vízovou povinnosťou”.

Európski socialisti, pre ktorých bol Obama, na rozdiel od stredo-pravej EPP-ED jasným favoritom od neho v prvom rade očakávajú, že urýchlene zatvorí symbol chýb Bushovej administratívy – väznicu na Guantánamo  – ako aj to, že opustí plány na výstavbu protiraketového systému na území v Poľsku a Českej republike.

Kým v prvom prípade sa dá očkávať rýchly pokrok (napokon na potrebe riešiť situáciu na Guantáname sa demokratický a republikánsky kandidáti vzácne zhodli) v prípade protiraketového systému vôbec nie je isté, že sa ho demokratický prezident bude chcieť vzdať.

Pasqualina Napoletano, podpredsednícčka skupiny eurosocialistov pre zahraničnú politiku vidí “možnosť enormnej zmeny v medzinárodnej politike”. Dúfa, že Obama medzi svoje priority zahrnie problémy Blízkeho východu a že sa ujme úlohy “čestného vyjednávača”.

Claudio Fava, autor správy dočasného výboru EP pre vyšetrovanie aktivít CIA  na európskom území, verí, že sa príchodom nového prezidenta nadobudne boj proti terorizmu “stratenú kredibilitu”.  

Irena Belohorská tiež “veľmi vníma, že Amerika sa odvážila na takúto zmenu, “lebo to nebolo jednoduché”. Podľa Belohorskej k tomu môžno prispela aj “súčasná kríza, ktorá je a to že je to mladší človek nezaťažený predsudkami”.

“Už som dosť starý politik na to, aby som mala ilúzi, lebo viem že tá byrokratická košieľka, ktorá na neho padne bude možno jemu samému brániť realizovať, všetky svoje sny. Ale teraz skzutočne v rámci globálnej ekonomiky, a s problémami, pred ktorými stojíme, treba človeka, ktorý má malé deti a ktorý sa bude snažiť pre tie deti pripraviť lepší život”, povedala Irena Belohorská. Upozornila tiež na veľké očakávania Afriky v súvislosti s novým americkým prezidentom.

REKLAMA

REKLAMA