Europoslanci sa pri TTIP spoliehajú na svoju silu

Európsky parlament má byť poistkou, aby obsah zmluvy s USA nenaplnili obavy jej kritikov, hovoria slovenskí europoslanci. Nie všetky podmienky EP sú však realistické, upozorňuje bývalá slovenská ministerka financií.

Negociátori oboch strán sa tento týždeň schádzajú v americkom Miami na 11. kolo rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). V Bratislave sa o ňom diskutovalo uplynulý piatok.

Slovenský europoslanec József Nagy (EPP, Most-Híd) dohodu pri rešpektovaní niektorých podmienok, ako o nich rozhodol Európsky parlament v júni, podporuje. Kritizuje tých, ktorí tvrdia, že EÚ by sa mala „odizolovať od globalizácie“.

„Skúsme sa tomu postaviť na čelo spôsobom, ktorý pre nás bude najvhodnejší. Strašenie je veľmi jednoduchý politický nástroj. Vidíme to na téme migrácie. Musíme jednať vecne.“

Nemožno podľa neho ani tvrdiť, že sa rokuje za zavretými dverami a bez možnosti argumentácie. Europoslanci podľa formulujú Komisii požiadavky, ktoré im voliči sprostredkovávajú.

Jeho kolega, europoslanec Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD) dodáva, že práve vďaka kritike obdchodných dohôd, ktorá zaznieva, ich vieme urobiť „vyváženejšie a lepšie“. Tiež sa odvoláva na uznesenie Európskeho parlamentu, kde je podľa neho jasne naznačené, za splnenia akých podmienok EP, dohodu TTIP nakoniec odobrí. Jedným z mantinelov je ochrana európskych štandardov a nový spôsob riešenia sporov medzi investormi a štátmi.

Súhlas europarlamentu je na vstup dohody do platnosti nevyhnutný.

Bývalá ministerka financií a prezidentka o.z. Proforum Brigita Schmögnerová však pripomína, že dnes nevieme povedať, nakoľko budú požiadavky Európskeho parlamentu zohľadnené. Podľa nej niektoré zohľadnené byť nemôžu. „Nakoniec dostaneme na stôl hotovú zmluvu,“ hovorí.

Nemožno podľa nej bagatelizovať odpor verejnosti, tak ako sa prejavil napríklad na masových protestoch v Nemecku. Do ulíc podľa nej nevyšli len antiglobalisti alebo alterglobalisti ale široké spektrum občianskej spoločnosti. Na margo argumentu o riadení globalizácie hovorí:  „Z tých informácii, ktoré sú dostupné, mám strach, či chceme takúto globalizáciu… Demokracia nie je na predaj.“

Európska komisia si podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie uvedomuje, že téma TTIP široko zasahuje spoločnosť. Obavy podľa neho súvisia najmä s tým, že „občania nechcú položiť na oltár obchodu vysoké európske štandardy“.

„Európania idú ďalej, požadujú, aby obchod išiel ruka v ruke s ochranou ľudských práv, bojom proti korupcii a väčšou transparentnosťou pokiaľ ide o pôvod tovarov.“

EK toto zohľadňuje vo svojej novej stratégii pre obchod, pričom sa prijímajú nové ponaučenia z toho, ako sa doteraz rokovalo o dohode TTIP. Komisia podľa Králika akceptovala kritiku pokiaľ ide o transparentnosť rokovaní a aj v oblasti ochrany investorov návrhom nového systému. „Sme pod veľkou kontrolou Európskeho parlamentu, občanov aj národných vlád.“

Pracovné miesta

Projekcie vplyvu dohody TTIP na vznik či zánik pracovných miest sa líšia. Podľa europoslanca Maňku okrem štúdií, ktoré dala robiť Európska komisia, aj siedmym členským štátom vyšli výrazne pozitívne čísla na rast a zamestnanosť.

V dnešnej dobe sa podľa Maňku samozrejme niektoré pracovné miesta budú aj rušiť, napríklad ako dôsledok digitalizácie, ale to by sa dialo aj bez TTIP. Iné miesta ale vzniknú zase inde. „Ľudí budeme musieť preškoliť a zamestnať iným spôsobom.“

Maňka pripomína, že Európsky parlament zaviazal Komisiu, aby pri predložení textu zmluvy urobila aj analýzu dopadov na pracovné miesta podľa skutočného znenia, vrátane tých pracovných miest, ktoré môže dohoda ovplyvniť negatívne.

Smögnerová vyčíta Komisii, že v minulosti komunikovala len tie najlepšie znejúce odhady podľa najoptimistickejších projekcií. Cituje číslo nemeckého inštitútu IFO, ktorý odhaduje nárast pracovných miest v EÚ na 400 000, čo je významne menej ako iné odhady.

Aj Andrej Králik súhlasí, že so štúdiami, hoci používajú metodiku renomovaných organizácií, treba zaobchádzať opatrne, najmä preto, že nepoznáme finálny stav, do ktorého prídu rokovania.

Bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj pripomína, že aj keď TTIP môže viesť k nárastu exportu z Európy, bude znamenať aj silnejší import a konkurenciu. „Nemôžeme stavať európsky model len na tom, že budeme podporovať vývoz. Musíme podporovať domáci dopyt, ktorý by mal byť motorom rozvoja, export by mal byť len doplnkový,“ dopĺňa Schmögnerová.

Králik však dopĺňa, že Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky vo svete a každé siedme pracovné miesto je priamo alebo sekundárne naviazané na vývoz. Ide približne o 300 tisíc pracovných miest. „Dôležitá je aj kvalita pracovných miest, na export sa viažu pracovné miesta s vyššou kvalitou, pridanou hodnotou a vyššími mzdami.“

Súhlasí, že sa nedá vylúčiť vyšší konkurenčný tlak, na to ale podľa neho existujú riešenia, či už vyňať niektoré sektory, vyrokovať prechodné obdobia alebo siahnuť po Európskom fonde pre prispôsobenie sa globalizácii.

Štandardy

K téme zachovania vysokej miery environmentálnych, či sociálnych európskych štandardov EÚ europoslanec Nagy hovorí, že doteraz sme počúvali, ako americké firmy neochraňujú životné prostredie.

„A teraz tu máme škandál Volkswagenu s emisiami, nech sa páči nemecká firma.“ Potom sa podľa neho treba opýtať, kde sú síce tvrdšie podmienky, ale kde sa to aj reálne kontroluje a potrestá.

V niektorých prípadoch bude podľa neho treba robiť ústupky, no verí v súdnosť spotrebiteľov. Ako argument za zbližovanie predpisov uvádza, že európskemu producentovi trvá 7 rokov kým sa dostane na trh v USA s hovädzím mäsom. Lieky sa zase musia v USA nanovo podrobiť kontrole, čo trvá tiež roky. Andrej Králik súhlasí, že sú oblasti, kde sú americké štandardy prísnejšie, napríklad obsah mikróbov v mäse.

V prípade automobilového priemyslu podľa europoslanca Maňku regulačné bariéry zodpovedajú za  20 % nákladov na vývoz. Bezpečnosť áut je už pritom dnes na oboch stranách Atlantiku podobná.

Schmögnerová poukazuje na fakt, že USA nepodpísali 6 z 8 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a nemajú reguláciu chemických látok ako EÚ v podobe legislatívy REACH. Tam USA podľa nej ustupovať nebudú.

„Musíme si uvedomiť, čo sa reálne dá a čo sa reálne nedá dosiahnuť.“ Zaujímavé bude podľa nej sledovať aj diskusiu o finančnej regulácii, ktorá je v USA ďalej ako v EÚ.

ISDS

Nový verejný systém urovnávania sporov medzi štátmi a investormi, ako ho v septembri navrhla Európska komisia má podľa Andreja Králika zabezpečiť ochranu pred šikanóznymi žalobami.

Diskusia o tomto návrhu pokračuje medzi EK a členskými štátmi a EK a Európskym parlamentom. Následne to bude ako návrh EÚ predložené americkej strane.

„Nepredpokladám, že ISDS v pôvodnej podobe by bol priechodný cez Európsky parlament,“ hovorí Králik.

Europoslanec Nagy nesúhlasí, aby sa o verejných peniazoch rozhodovalo na súkromných arbitrážach. Nový návrh EK preto podporuje, rovnako ako Vladimír Maňka. Obaja by radi videli odvolací systém a odstránenie nerovného zaobchádzanie s domácimi investormi pokiaľ ide o ich ochranu.

Brigita Schmögnerová hovorí, že ak by sa revidovaný návrh EK do dohody TTIP dostal, „mohli by sme byť spokojní“. Nevidí ale zatiaľ ochotu na americkej strane. V akejkoľvek podobe bude ochrana investorov schválená, bude podľa nej platiť len pre zahraničné subjekty.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA