Europoslanci: Slovenský postoj k valu je v poriadku

Európsky parlament bol z reálnej diskusie o eurovale či pôžičke Grécku vynechaný. EurActiv.sk sa pýtal na názor poslancov slovenských stredo-pravých strán z frakcie európskych ľudovcov (EĽS).

Mechanizmus pôžičkových garancií pre Grécko a následná "výstavba" tzv. ochranného valu eurozóny sa diala výlučne na medzivládnom princípe. Vytvorením pracovnej skupiny pre reformu hospodárskeho riadenia pod predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom sa tento prístup ešte zdôraznil, pričom stranou v tomto prípade ostala aj Komisia.  

  • SMK : Bola to predvolebná rétorika

Europoslanci z SMK, Edit Bauer a Alajos Mészáros sa domnievajú, že viac ako o osobné presvedčenie alebo názorový nesúhlas s minulou vládou išlo v postojoch novej vlády k obom otázkam o nástroj predvolebnej kampane a vnútropolitický boj. Podľa Mészárosa nebola šanca, že by sa takýto postoj „dal pretaviť do reálnych výhod“.

Jednoduché odstúpenie od záväzku Ficovej vlády podporiť euroval by malo podľa Edit Bauer  ďalekosiahle následky. „Z členstva v eurozóne nevyplývajú iba pozitíva, ale aj povinnosti a záväzky (podľa tvrdenia komisára Olliho Rehna, pozn red.) – Keď sme vnútri, tak podľa toho sa treba aj správať –  Treba mať na zreteli celkový prínos členstva v EÚ, ochranný vplyv spoločnej meny vo vzťahu k následkom krízy, pozitívny vplyv štrukturálnych fondov, na ktoré sa skladajú nemeckí, francúzski a iní daňoví poplatníci v EÚ.“

Návšteva premiérky a ministra financií v Bruseli v síce podľa Alajosa Mészárosa nebola „účinným krokom, ktorý by mal priniesť akékoľvek výhody“, ale išlo „o správne a dôsledné politické gesto voči voličom, aby sa demonštrovalo odhodlanie novej vlády vylúčiť slovenskú účasť minimálne z radu poskytovateľov dlhodobého úveru pre Grécko.“

Jeho kolegyňa Edit Bauer sa nazdáva, že je veľmi krátkozraké pozerať sa na garancie a úvery len z hľadiska nezodpovedného vedenia štátu, ako je to v prípade Grécka. Popri problémoch  v riadení rozpočtu a dlhov, za ktoré by bankrot mohol byť považovaný za primeraný trest, si podľa nej treba uvedomiť, že nikto nevie povedať, aké by to malo následky na eurozónu.

Pokiaľ ide o euroval považuje ho za  dôležitý mechanizmus na ukľudnenie trhov ale hlavne pre „vytvorenie časového priestoru“, počas ktorej spomínané ekonomiky v problémoch môžu svoje záchranné plány realizovať.  „Zmena je potrebná bez ohľadu na euroval, či už ide o prísnejší dohľad nad finančnými trhmi, alebo o lepšie zosúladenie hospodárskych politík.“, konštatuje Bauer.

Mészáros tiež vníma slovenskú podporu tzv. obrannému valu eurozóny ako nevyhnutnú. Okrem toho ale vidí aj iný rozmer. Postoj novej vlády je podľa neho „varovný signál pre Európsku radu a Komisiu, že Slovensko už nepatrí medzi tie členské štáty EÚ, ktoré bezpodmienečne príjmu všetky rozhodnutia predsedníctva EÚ. V tomto smere to bol pozitívny príspevok k politickej prestíži našej krajiny a jej novej vlády.“  

  • KDH: Kríza potláča princíp subsidiarity

Zástupcovia vládnych kresťanských demokratov majú k veci zľahka odlišné postoje.

Anna Záborská konštatuje, že tak ako na Slovensku vyvolala požiadavka solidárnej pomoci Grécku vlnu nespokojnosti, podobne sa to dialo aj na európskej úrovni a vidieť sa to dá aj v Európskom parlamente, kde mnohí na pomoc krajine, ktorej socialistická vláda populisticky a nezodpovedne zvyšovala verejné výdavky odmietajú.

Vláda by však podľa Záborskej mala tento záväzok akceptovať a poslanci NR SR by ho podľa nej mali akceptovať rovnako.

Podľa Miroslava Mikolášika je „primitívnym farizejstvom zo strany bývalého premiéra vyhlasovať, že súhlasom s eurovalom oklamala nová koalícia svojich voličov“, keďže svojim generálnym súhlasom nedal inú možnosť, „napriek tomu, že príspevok Slovenska je v pomere k ekonomickej výkonnosti krajiny v porovnaní s inými štátmi neprimerane vysoký.“

Záborská vníma problém valu ako samostatnú otázku: „Tento mechanizmus vznikol na ochranu celej eurozóny vrátane Slovenska, preto „je správne a logické, že sa na jeho vzniku podieľame aj finančne.“

Mikolášikovi sa nepáči, že vláda bola „celé týždne ešte pred svojim vznikom konfrontovaná s ultimátami typu, že ak nebude súhlasiť s eurovalom, odnesie si to celá krajina“. Pozitívne hodnotí, že sa „nenechala zatlačiť do kúta“.

Napriek tomu, sa domnieva, že ide o regulárny záväzok, o ktorom si môžeme myslieť, čo chceme, ale nemôžeme sa k nemu nehlásiť, pretože „Slovensko je zodpovedný člen EÚ.“

Podpora Ficovej vlády pre euroval podľa europoslanca vyplývala z toho, „že presne vedia, na pokraj akej priepasti Slovensko doviedli“. V tejto súvislosti teda považuje za vyzdvihnutia hodný postoj Radičovej, „ktorá schválenie garančného mechanizmu podmienila podstatným sprísnením Paktu stability a rastu, súčasťou ktorého má byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu zadlženej krajiny“.

Riziko v súvislosti s opatreniami typu stabilizačného mechanizmu vidí Anna Záborská  v tom, že zmierňovanie dopadov finančnej krízy umožní centrálnym inštitúciám EÚ potláčať princíp subsidiarity. „Tendencia predpisovať členským štátom, čo majú robiť, tu bola vždy. Zmena je dnes v tom, že v mene vysporiadania sa s negatívnymi dopadmi krízy sa zvyšuje tlak na členské štáty, aby súhlasili s celoplošnými riešeniami, medzi ktoré patrí aj európsky finančný stabilizačný mechanizmus.“ Tí, ktorí budú mať výhrady, môžu byť podľa europoslankyne časom označení za sabotérov a ich argumenty tak stratia na váhe.

  • SDKÚ: Iný názor neznamená problém

SDKÚ-DS na V skoršom rozhovore pre EurActiv europoslanec Eduard Kukan v kontexte nástupu novej vlády a diskusii o eurovale a gréckej pôžičke konštatoval, že „Slovensko bude využívať možnosť tak, ako každý iný členský štát, aby prezentovalo svoj názor, aj keď možno niekedy nebude plne v súlade s tým, čo hovoria iné štáty, ale v tom nevidím nijaký problém.“

Peter Šťastný sa v máji vyjadril že „Grécko je jedinečný príklad finančného hazardovania s krajinou a jej občanmi“. „EÚ v konečnej fáze musí pomôcť Grécku, lebo každá iná alternatíva by bola podstatne drahšia tak pre Grécko ako i pre EÚ. Gréci zaplatia veľmi draho za desaťročia excesov, ale iná cesta nie je. MMF aj EÚ, vrátane Slovenska, ak dôsledne aplikujú prísne podmienky, na situácii v Grécku ešte aj zarobia. Nebude to ľahké, ani bez rizika.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA