Europoslanci v NR SR bránili EÚ pred neférovou kritikou

Slovenskí europoslanci po prvýkrát debatovali v pléne s kolegami z Národnej rady. V debate si vymieňali názory na chápanie suverenity aj na to, či zrušiť Európsky parlament.

Zmena rokovacieho poriadku, ktorá nedávno vstúpila do platnosti po prvýkrát umožnila vystúpiť poslancom Európskeho parlamentu zvolených na Slovensku v Národnej rade.

Doteraz mali možnosť navštevovať len zasadnutia výboru pre európske záležitosti, čo niektorí z 13 slovenských europoslancov aj využívali.

Osem europoslancov

Možnosť vystúpiť v pléne v piatok, 31. marca, využilo osem poslancov: Eduard Kukan, Ivan Štefanec, Miroslav Mikolášik, Anna Záborská, Vladimír Maňka, Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Richard Sulík a Branislav Škripek.

Poslanci Pal Csáky, József Nagy, Boris Zala a Jana Žitňanská sa z rozpravy ospravedlnili, podľa predsedu NR SR Andreja Danka, z dôvodu iných pracovných povinností.

Europoslanci vystupovali s 15-minútovými príspevkami. Väčšina z nich hovorila o tom, akým témam sa v EP venuje, ako aj všeobecným úvahám na tému budúcnosti EÚ.

Mnohí apelovali, aby sa prípadná kritika únie zakladala na faktoch, nie na demagógii a plošnom odmietaní. Takisto viacerí, ktorí vedia porovnávať so skúsenosťami z Národnej rady, si všímali, že v Európskom parlamente vládne lepšia atmosféra spolupráce naprieč politickými skupinami a vyššia parlamentná kultúra.

Všetky vystúpenia alebo prepisy vystúpení si je možné pozrieť na stránkach Národnej rady.

Eduard Kukan (EĽS)

Kukan hovoril o tom, ako slovenské predsedníctvo ukázalo, že fungovanie únie je komplexnou záležitosťou a ako mohlo pomôcť tomu, aby sme na Slovensku vnímali európsku politiku ako našu vlastnú.

EÚ podľa neho priniesla Slovensku súbor hodnôt, ktoré nás civilizačne posunuli dopredu. Hovoril o práci vo výbore pre zahraničné veci, kde mal na starosti správy o rozvoji a stabilite v najbližšom susedstve EÚ a  momentálne tému tzv. vonkajšieho investičného plánu. Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa zase venuje aj smernici o vyslaných pracovníkoch.

Ivan Štefanec (EĽS, KDH)

Štefanec zdôrazňoval potrebu plne uplatňovať princíp subsidiarity a veľkú časť vystúpenia venoval iniciatívam na podporu podnikateľského prostredia, najmä malých a stredných podnikov. Spomenul, že sa zaoberá problémom „šikanovania“ slovenských autodopravcov vo Francúzsku, či Rakúsku, pričom sa snaží apelovať na Európsku komisiu, aby prešetrila tamojšie zákony o minimálnej mzde.

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH)

Mikolášik sa vyhranil voči „demagógii o bruselskom diktáte“ a pripomenul, že NR SR stále rozhoduje o najcitlivejších spoločenských otázkach Slovenska. Musíme podľa neho diskutovať o tom, kam má až integrácia zájsť, ale nemali by sme odmietať úniu „en block“.

Spomenul tému úpravy darcovstva orgánov, ku ktorej bol v minulosti jedným zo spravodajcov ako aj ďalšie témy výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, napríklad skládkovanie odpadu. Pripomenul, že aj jeden poslanec môže dosiahnuť zmenu v nejakej téme, ak sa snaží.

Anna Záborská (EĽS, KDH)

Záborská hovorila o svojich témach vo výbore pre rodovú rovnosť ako sú medzigeneračná solidarita, hodnota práce v domácnosti, nerovnosť na trhu práce a nerovnaké odmeňovanie žien a mužov. Za svoje si zobrala aj tému rodinných podnikov a rozvojovú pomoc. Pripomenula, že väčšina slovenských europoslancov za roky v EP stihla pripraviť stovky pozmeňovacích návrhov, z ktorých mnohé sú súčasťou európskeho práva.

Pomenovala veci, ktoré z jej pohľadu znamená ďalšia integrácia. Vyzvala Národnú radu, aby sama proaktívne vypracovala reakciu na Bielu knihu Európskej komisie s viacerými variantmi slovenskej pozície k budúcnosti EÚ, aby sme sa na Slovensku „neodsúdili do úlohy štatistov a kuvikov“.

Sama povedala, že má výhrady k mnohým politikám EÚ, ale rovnako má veľké výhrady k politikám a zákonom tejto a predchádzajúcich slovenských vlád a parlamentu, „to však nič nemení na mojom vzťahu k Slovensku.“

Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD)

Maňka priblížil svoju prácu v rozpočtovom výbore a možnosti efektívnejšieho vynakladanie zdrojov EÚ aj cez zjednodušenie čerpania európskych fondov. Sám presadzuje aj reformu vlastných zdrojov európskeho rozpočtu, napríklad cez zdaňovanie neekologicky vyrobených výrobkov z tretích krajinách.

Kriticky hovoril o euroskeptických politických silách, ktoré v EP pôsobia roky, ale podľa neho nikdy neprišli s riešením. „Pomenovať problém vyriešiť problém sú dve rôzne veci“. Takýto europoslanci podľa neho nechodili na zasadnutia výborov, kde sa deje väčšina práce. Následne zmenili taktiku, kedy poslankyňa za francúzsky Národný front predložila 80 pozmeňovacích návrhov pri uznesení, ktoré malo 80 ustanovení, každý pozmeňovák v znení „ruší sa tento bod“.

Monika Smolková (S&D, Smer-SD)

Smolková uviedla, že stále vo výboroch EP počúva „chvály na slovenské predsedníctvo“. Kritizovala spôsob informovania o EÚ, napríklad, keď sa písalo v duchu, že EÚ nemá čo iné na práci len riešiť emisie z domácich kosačiek. Poslancom tiež ozrejmovala základy legislatívneho procesu v EÚ a priblížila svoje iniciatívy v otázke nekvalitného mäsa z Brazílie na pôde EP s tým, že sa Komisie pýta, čo mieni robiť, aby sa takýmto prípadom zabránilo a aký vplyv bude mať škandál na plánovanú obchodnú dohodou s Mercosurom. Spomenula aj tému eurofondov a slabo rozvinutých regiónov.

Monika Flašíková Beňová (S&D, Smer-SD)

Beňová spomedzi tém, ktorým sa venuje hovorila viac o diskusii o európskej minimálnej mzde, ktorej zavedenie podporuje, keďže by mohla pomôcť odstrániť regionálne a sociálne rozdiely v EÚ. Malo by ísť postupnú harmonizáciu, ktorá by zohľadnila výkonnosť ekonomík. Pripomenula, že slovenskí europoslanci s kolegami z ďalších „nových členských krajín“ otvárali tému tzv. dvojitej kvality potravín na západných a východných trhoch už na začiatku tohto volebného obdobia a je rada, že sa jej ujali vlády vo V4.

Zo svojich ďalších tém spomenula napríklad rôzne aspekty ochrany ľudských práv, vrátane postavenia žien a boj proti schránkovým firmám.

Richard Sulík (ECR, SaS)

Sulík informoval o svojich osttaných aktivitách – o angažovaní sa proti smernici, ktorá obmedzuje držbu zbraní a proti tomu, čo označuje za diskrimináciu slovenských autodopravcov v Nemecku a Francúzsku. Poslancom predstavil svoj nedávno spísaný „eurorealistický manifest“, ktorý je predstavou SaS o reforme EÚ, vrátane návratu niektorých právomocí na národnú úroveň. Sulík ale dodáva, že EÚ kľúčovým záujmom Slovenska a musíme sa snažiť, aby ostala úspešnou, hoci sa posledných 10 rokov „potáca sa od jednej krízy k druhej“. Sulík sa rozchádza s oficiálnou pozíciou vlády v tom, že hovorí, že sa nemáme „hrabať“ do jadra. Pre Slovensko považuje najoptimálnejšie scenár vývoja EÚ – robiť menej, ale efektívnejšie (scenár 4. Junckerovej Bielej knihy).

Branislav Škripek (ECR, OĽaNO)

Škripek hodnotí EU ako úspešný projekt, ktorý ale potrebuje reformu. Presun právomocí napríklad v oblasti azylovej politiky sa ukázal podľa neho ako chyba a rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou na miesto konsenzu bol podľa neho „ústup od demokracie“. Návrat pred Lisabonskú zmluvu k zmluve s Nice by nám podľa Škripeka výrazne pomohol. Hovoril aj o hodnotovom a kultúrnom boji, ktorý sa napríklad v Európskom parlamente prejavuje v ľudskoprávnej agende.

Debata

V debate vystúpili po jednom zástupcovia poslaneckých klubov. Milan Krajniak (Sme rodina) v nej vyhlásil, že by Európsky parlament zrušil ako zbytočnú inštitúciu. Podľa neho by stačilo, ak by sa “šéfovia vlád a štátov dohodli a potom by to pán Tusk a Juncker zrealizovali”. Europoslancov sa v sérii otázok pýtal napríklad na to, kde vidia hranice suverenity Slovenska.

Do debaty vstúpili aj ďalší členovia výboru pre európskej záležitosti Martin Klus za SaS, Jozef Viskupič za OĽaNO, ktorý europoslancom napríklad poďakoval za ich spoločný postoj k zrušeniu Mečiarových amnestií, alebo Ľuboš Blaha za Smer-SD, ktorý si s europoslancom Štefancom vysvetľovali, ako často má eurovýbor brániť subsidiaritu, či Jaroslav Paška za SNS.

 

REKLAMA

REKLAMA