Európska pravica hľadala na Slovensku riešenia

Na zasadnutí rozšíreného predsedníctva skupiny Európskej ľudovej strany v Košiciach znela kritika súčasnej slovenskej vlády, hovorilo sa o ekonomickej a sociálnej kríze, rozširovaní EÚ a akcentoch v politike ľudovcov do budúcnosti.

Pravica dúfa, že sa na  Slovensku vráti k moci

Slovensko má obrovský potenciál a potrebuje po stagnácii uplynulých rokov nový začiatok“, vyhlásil šéf skupiny Európskej ľudovej strany Joseph Daul. Tá združuje všetky tri slovenské opozičné strany SDKÚ-DS, KDH i SMK. Francúszky europoslanec dúfa, že sa všetky tri stredo-pravé slovenské strany čoskoro na Slovensku vrátia k moci. Na margo slovenskej vnútropolitickej situácie konštatoval, že je treba vždy hľadať európske riešenia a odmietnuť „obmedzenú nacionalistickú rétoriku“. „Na Slovensku dostali prednosť opatrenia proti menšinám pred dobrým riadením krajiny a predovšetkým ekonomiky“.

So správnym politickým vedením má podľa lídra SDKÚ Mikuláša Dzurindu Slovensko dobré predpoklady prekonať súčasnú hospodársku krízu, kedže jednu – v podobe zotavenia sa z socialistckého systému – už zvládlo.

Nový šéf KDH Ján Figeľ konštatoval, že populizmus, klientelizmus a korupcia prehĺbili hospodársku krízu na Slovensku. Krajina vraj stratila niekoľko rokov, kedy sa nerealizovali „žiadne skutočné reformy alebo iniciatívy“.

"To, čo je dobré pre rodiny je dobré aj pre spoločnosť, to čo je dobré pre životné prostredie može byť dobré pre ekonomiku. Je to o zdravom rozume“, povedal Figeľ v Košiciach pre televíziu EĽS.

Podobne aj predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky vládne strany označil za zodpovedné za súčasný stav krajiny a za absenciu praktických riešení. Tri opozičné strany združené v EĽS označil za „jedinú nádej pre budúcnosť" a dodal, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by Maďari a Slováci nemohli efektívne spolupracovať pri zvládaní problémov. 

Šéfka slovenskej delegácie europoslancov pri skupine EĽS Anna Záborská (KDH) pripomenula, že EĽS je tá politická sila, ktorá nasleduje odkazy „otcov zakladateľov Európy“ akými boli Robert Schuman, Alcide De Gasperiho či Konrad Adenauer. Finančná, ekonomická a sociálna kríza je podľa nej tiež morálnou krízou. Je podľa nej potrebné rešpektovať ľudskú dôstojnosť, rodinu a výnimočnosť ľudského života. „Nemôžeme prekonať túto alebo akúkoľvek inú krízu bez plného rešpektu pre pravdu a zodpovednosť“. Pre EPP TV tiež povedala, že je treba identifikovať ľudí, ktorí sú najviac postihnutí krízou. "Nemôžeme generalizovať v tom zmysle, že ekonomická a finančná kríza postihujú každého, pretože to nie je pravda."

Ako sprava na krízu?

Európski ľudovci podporujú vyrovnaný model flexikurity adaptovaný na podmienky členských štátov. Pre naplnenie cieľov stratégie EÚ 2020 je podľa nich potrebné lepšie prepojiť udržateľný rozvoj, demografické problémy, inkluzívnu spoločnosť a modernizáciu sociálnych záruk, uvádza sa v záveroch rokovania predsedníctva. Dôraz zostáva na vytváraní podmienok vhodných pre podnikanie, ktoré produkuje pracovné miest. Zasadiť sa chcú za dobudovanie jednotného trhu.

Nezávislá monetárna politika musí zabezpečiť kontrolu nad infláciou. Európska ľudová strana plánuje v nasledujúcom období analyzovať potrebu reformy kordinácie hospodárskych politík členských štátov EÚ a Paktu stability a rastu.

Pripravení sú aj na reformu finančných trhov: „Súčasná kríza uklázala, že efektívne integrovaný dohľad EÚ je potrebný a v súlade s tým musíme konať“.

Bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) hovoril o „morálnom hazarde“  a riziku, ktoré podstupujú štáty, vlády a banky v Európe. Grécko je podľa neho najsmutnejším príkladom prílišnej zadĺženosti. Zdôraznil, že nikdy predtým nebolo tak veľa z rozvninutých krajín zadĺžených do takej miery.

Návrh Delpla/Weizsäcker

Grécko bolo témou vystúpenia aj Jacquesa Delplu (CEO Liberfund) ktorý tvrdil, že počínanie Atén bolo „skokom z lietadla bez padáku“, no EÚ mu ponúkla „tobogán s airbagmi“. Nebezpečenstvo argentínskeho scenára (krachu) podľa neho pretrváva a krajina má podľa neho v zásade dve možnosti – vystúpiť z eurozóny alebo požiadať o pomoc, v každom prípade sa ale bude musieť pripraviť na zníženie životného štandardu. Grécka kríza má potenciál znižiť dôveryhodnosť eurozóny, varoval.

Prišiel s vlastným návrhom „Delpla/Weizsäcker“, ktorý by mohol nahadiť Pakt stability. Na základe neho by vlády v Grécku a Portugalsku mali okamžite pristúpiť k internej devalvácii cez kooridované zníženie cien/miezd. Bude to podľa neho menej bolestivé ako 20 % nezamestnanosť a recesia. Štrukturálne fondy by mohli byť počas reforiem použité na krytie dlhu.  Grécko a Portugalsko a všetky ďalšie krajiny EMÚ by mali prijať fiškálne pravidlo vo svojej ústave, podobne ako Nemecko.

Navhuje, aby sa vládne dlhy rozdelili na modrý a červený, pričom ten modrý by bol „seniórny“ (60 % HDP) a bol by splácaný pred tým ako akýkoľvek iný dlh.

Podľa podpredsedu KDH pre ekonomiku a financie Antona Marcinčina sa nezaobchádza so všetkými členmi EÚ rovnako, čo podľa neho brzdí aj doisahnutie cieľa stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Pri boji s korupciou na Slovensku, ktorá sa týka aj jej fondov by sme podľa Marcinčina vedeli využiť pomoc z Bruselu. Krajina podľa neho nemôže využiť svoj plný potenciál kvôli veľkým regionálnym rozdielom. Sektorovo by sme sa podľa vzoru Rakúska mali podľa Marcinčina sústrediť na turizmus, poľnohospodárstvo a energetiku.

Vzdelanie s podnikateľským duchom

„Vzdelanie, vzdelanie a vzdelanie“, uvádázajú závery predsedníctva, ktoré tiež zdôrazňujú, že  hlavným faktorom ekonomického rastu v budúcnosti je ľudský kapitál. „Je veľmi dôležité, aby mladá generácia pochopila, že tvrdá práca je jediný slušný spôsob ako uspieť“. Hoci je vzdelávanie stále národnou doménou, podľa EPP je možné na európskej úrovni urobiť viac, aby sa do vzdelávacích programov dostal „podnikateľský duch“.

Stačia kodaňské kritériá?

Prínosy, ktoré súvisia s rozširovaním – šírenie zmierenia, demokracie, ľudských práv, vlády zákona a trhovej ekonomiky – sú zároveň esenciou a zmyslom európskej spolupráce, pripomína najsilnejšia politická skupina v Európskom parlamente.

Rozširovanie EÚ musí byť „pokračujúcim úspešným príbehom“. Frakcia ale varuje, že prístupový proces nie je „automatický“ a „nezávisí len od počínania si kandidátskych krajín, ale aj od pripravenosti a kapacity Únie efektívne sa vysporiadať s dôsledkami rozšírenia“. Proces rozširovania musí podľa EĽS prispievať k prehlbovaniu integrácie a nie ju brzdiť.

Pokiaľ ide o Balkán, o ktorom v Košiciach hovoril napríklad Eduard Kukan, šéf delegácie EP pre vzťahy s juhovýchodnou Európou, Chorvátsko už nie je predmetom diskusiue, Bosna a Hercegovina ale naopka vyvoláva obavy. Ľudovci tvrdia, že by sa EÚ mala viac vložiť do podpory skutočnej ústavnej reformy v tejto etnicky rozdelenej krajine. S Macedónskom by sa mali čo možno najskôr začať prístupové rozhovory a vyriešiť sa problém názvu. Európsku cestu treba podporovať aj pre SrbskoAlbánsko.

Vo vzťahu k Turecku, ktorému sa v príspevku venoval europoslanec Miroslav Mikolášik, skupina kresťnsko-demokratických strán Európy opakovane zdôrazňuje, že prístupový proces tohto kandidáta je definovaný ako „proces s otvoreným koncom“ a bude závisieť ako od situácie v samotnomTurecku tak aj v Únii.

Západné rozširovanie o Island sa ľudovcom tiež pozdáva, no upozorňujú, že si treba brať do úvahy to, či Islanďania zostanú vo svojej túžbe pridať s k EÚ konzistentní.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA