Európske poľnohospodárstvo: poslanci diskutovali ako ďalej

O budúcnosti poľnohospodárskej politiky EÚ a jej úlohe vo svete diskutovali v kontexte potravinovej krízy a klimatických zmien národní a európski poslanci.

“Naším cieľom musí byť produktívna, vysokovýkonná na budúcnosť orientované poľnohospodárstvo, ktoré zachová vidiecke oblasti”, povedal na otvorení podujatia v “Budúcnosť európskeho poľnoshopodárstva a jeho úloha vo svete” predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering. Doplnil, že od začiatku nového rozpočtového obdobia v roku 2013, a za predpokladu, že bude v platnosti Lisabonská zmluva, Európsky parlament získa v oblasti poľnohospodárskej politiky právomoc spolurozhodovať s Radou.

Európske poľnohospodásrtvo v súčasnosti prechádza tzv. zdravotnou prehliadkou (health check), čo znamená, že sa skúma jej doterajšie fungovanie, výsledky a zbierajú sa podnety, akým smerom by sa mala v budúcnosti uberať.

Slovenský europoslanec a člen výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka je skeptický. Reformy SPP podľa neho odrážajú „mylný názor, že význam pôdohospodárstva v spoločnosti klesá”. “Je to omyl vyplývajúci z takzvaného nového postavenia poľnohospodárstva vo vidieckej politike, prezentovaného OECD“. Vo svojom príspevku s názvom ” Päť agrárnych omylov EÚ – päť výziev pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EU ” tvdrí, že sa tu mýli cieľ s prostriedkami. “Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je cieľom vidieckej politiky. Predstava fungujúceho vidieka pri krachujúcom poľnohospodárstve je nezmyselná”, dodáva.

Národní poslanci a europoslanci sa na konferencii zhodli podľa člena francúzskeho senátu Jeana Bizeta, v tom, že je tu na potreba “dostatočne ambicióznej spoločnej poľnohospodárskej politiky”. Nemecký konzeravtívny poslanec EP Lutz Goepel naopak zdôraznil, že postoje účastníkov sa líšili a ľutuje, že sa nediskutovalo o tom, ako bude SPP financovaná po roku 2013.

Francúzsky minister pôdohospodárstva Michel Barnier, ktorý v súčasnosti predsedá Rade ministrov zdôraznil potrebu “konať spoločne so zvyškom sveta, aby sme vedeli reagovať na potravinovú výzvu”.

Diskusia sa tiež venovala boju proti hladu vo svete a úlohe agrárnej politiky v tomto úsilí. Podľa Petra Baca sa globálny miléniový cieľ, znížiť počet hladujúcich o polovicu do roku 2015 nie len že nepodarí naplniť, ale dokonca sa očkáva nárast celkového počtu hladujúcich na jednu miliardu.

“Potrebujeme 30 miliárd dolárov ročne na investovanie do poľnohospodárstva rozvojových krajín. Podpora v krajinách OECD dosahuje 372 miliárd a dokázali sme zmobilizovať 4 000 miliárd na zmiernenie finančnej krízy. V akom svete to žijeme?”, pýta sa generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, špecializovanej agentúry Organizácie spojených národov.

Najväčšou výzvou pre SPP je podľa Petra Baca “vyargumentovať a presadiť v spoločnosti pozíciu odvetví pôdohospodárstva ako nenahraditeľného a jedinečného, trvalo prioritného a výnimočnú pozornosť zasluhujúceho rezortu”.

Okrem poslancov národných parlamentov a Európskeho parlamentu sa na podujatí zúčastnili zástupcovia Komisie, zástupcovia Francúzskeho predsedníctva a rôznych medzinárodných organizácií. Za Slovensko sa na podujatí v Bruseli zúčastnili poslanci Národnej rady SR z výboru pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Ján Slabý, Magda Košútová, Miroslav Jureňa a Peter Gabura.

REKLAMA

REKLAMA