Európske strany straší voličská apatia

Politickí stratégovia stupňujú svoje úsilie s blížiacimi sa eurovoľbami 2009. Strany chcú nalákať občanov kontrastujúcimi politickými programami. Ich najväčším problémom ale zostáva, či sa voliči budú vôbec k urnám unúvať.

Zo slovenského pohľadu sa to možno nezdá, no diskusia o blížiacich sa európskych voľbách naberá v Bruseli na obrátkach. Dve najväčšie politické strany Európska ľudová strana (EPP) a Strana európskych socialistov – už obe predstavili svoj program verejnosti. Sľubujú si od toho rozprúdenie diskusie a prilákanie pozornosti potenciálnech voličov.

Najväčšie obavy však v tomto štádiu spôsobuje apatia voličov. Od roku 1979, kedy bol EP volený po prvý krát, učasť na voľbách konzistentne klesala. Najhorší európsky priemer 46 % dosiahla v roku 2004. Ani najhorší európsky priemer však nie je nič oproti volebnej účasti na Slovensku, ktorá bola len 17 % oprávnených voličov.

“Určite sa obávame o účasť”, povedal Julian Scola, komunikačný poradca pre volebnú kampaň v Strane európskych socialistov. Situácia je podľa neho horšia práve v krajinách strednej a východnej Európy. Priemer desiatky krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, bol 26,4 %.

Scola tvrdí, že voliči jeho socialistickej rodiny nesú za vzbiknutú situáciu istú mieru zodpodvednoti. “Tradične, cítime, že sú to práve naši voliči, ktorí neprídu”, povedal pre EurActiv, pričom dodáva, že socialistickí voliči majú tendenciu pokladať EÚ za “príliš technokratickú” a preto nie príliš relevantnú ako politický rozhodovaciu entitu. “To je učite veľký problém.”

Podľa Scolu je kľúčové zvýšiť relevanciu európskych volieb predstavením jasných rozdielov medzi stranami na ľavej a pravej strane politického spektra.

Aby vyliečili voličov z apatie, socialisti začali útočiť na stredo-pravé strany, a obviňovať ich, že pripravujú programy za zatvorenými dverami.

“My v Strene európskych socialistov nechceme program, ktorý bol vytvorený v uzavretej miestnosti hŕstkou politikov”, povedal jej predseda Poul Nyrup Rasmussen. “To je politka včerajška. Chceme program, ktorý ponúka nie len jasnú voľbu medzi ľavicou a pravicou, ale taký ktorý je výsledkom konzultácií a debaty. Chceme ukázať, že sociálni demokrati majú iné politiky ako konzervatívci, a že robíme politiku iným spôsobom.”

Začiatkom marca, prominentný britský konzervatívny poslanec Jemes Elles rezignoval z postu predsedu European Ideas Network (Európska sieť nápadov) – think-tanku stredo-pravej EPP-ED. Ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že práca inštitúcie bola skupinou ignorovaná. “Nedostatok podpory zo strany vedenia skupiny EPP-ED spôsobili, že sa moje predsedníctvo stalo nevykonávateľné”, povedal vtedy Elles.

Ako hovorí Sebastian Kurpas z think-tanku Centre for European Policy Studies (CEPS) v Bruseli, európske politické strany sú príliš závislé od svojich národných členov, čo väčšinou vyústi do programu, ktorý je predstavuje najmenším spoločný menovateľ. “Ak sa pozriete na európske programy strán, sú skôr všeobecné ako konkrétne”, povedal Kurpas pre EurActiv.

“Problémom je často aj fakt, že jedna národná srana nie je väčšinou dosť silná na to, aby pretlačila niečo v rámci európskej skupiny, a preto je pre národné strany tažšie plniť sľuby, ktoré dali voličom. Práca Parlamentu je založená na konsenze, tak ako celý integračný proces, čo nepomáha priťahovať pozornosť verejnosti.”

Pozcície

Väčšina európskych politických strán už naznačila hlavné bioy porgramov pre voľby 2009.

Stredo-pravá Strana európskych ľudovcov a európskych demokratov (European People´s Party – European Democrats, EPP-ED), v súčasnosti najsilnejšia frakcia v EP, predstavila 10 bodovú politickú stratégiu na roky 2008-2009 v marci. Dekalóg, ako bol nazvaný, je rozdelený do štyroch celkov 1) Vytváranie európskych hodnôt, 2) Európa rastu a prosperity, 3) urobiť z Európy bezepčnejšie miesto a 4) Dosiahnuť väčšiu solidaritu v Európe.

“Naša skupina, viac ako ktorákoľvek iná, verí, že prosperujúca ekonomika prinesie prospech najväčšiemu počtu ľudí”, povedal predseda EPP-ED Joseph Daul, pri prezentácii Dekalógu. “Chceme spoločnosť, ktorá presaduje duch iniciatívy a podnikavosti, spoločnosť, ktorá sa rozvíja s myšlienkou na budúce generácie a spoločnosť, ktorá sa stará o svoju klímu, garantuje dostatočné zdroje a adaptuje sa na demografické zmeny.”

Priority skupiny siahajú od podpory transatlantického partnerstva, cez dokončenie vnútorného trhu tovarov a služieb, až po boj proti “džihádistickému terorizmu”, rozvinutie spoločnej imigračnej politiky, boju proti klimatickým zmenáma zaisteniu potravinovej bezepčnosti.

Jedným z najambiciózneších návrhov Dekalógu je zreformovanie európskeho rozpočtu so začiatkom od roku 2014, kedy by mali nastúpiť “nové vlastné zdroje, ktoré by postupne nahradili národné príspevky.”

Dokument nejde do väčších detailov, kedže tie by automaticky otvorili Pandorinu skrinku britského rabatu a francúzskych príjmov z SPP. Drží sa tež ďalej od citlivých otázok, akými sú hranice EÚ a otázky tureckej budúcnosti v EÚ, ktorá opäť rozdeľuje francúzske a nemecké konzeravtívne strany. Dokument EPP-ED hovorí len to, že sa skupina bude snažiť o dohodu v tomto bode.

Pre Stranu Európskych socialistov (Party of European Socialists, PES), ktorá je druhou najväčšou frakciou v EP, je metóda rovnako podstaná ako obsah. Strana investovala veľa energie do rozvinutia online nástrojov a vedie celoeurópske internetové konzultácie o svojom programe pre voľby 2009. Spustila aj kanál na YouTube a skupinu a Facebook-u.

PES identifikovala štyri hlavné témy konzultácii na svoje stránke: 1) Zachránme našu plenétu, 2) Európska demokracia a diverzita, 4) EU vo svete.

To, či strana príde s zmysluplným programom, bude zácisieť aj od toho ako sa prispôsobí odlišným pohľadom svojich národných členov.

Európska liberálna, demokratická a reformá strana (European Liberal Democrat and Reform Party), ktorá je v EP zastúpená skupinou ALDE, len nedávno začala diskutovať o svojej stratégii. “Snažime sa dobehnúť našu konkurenciu”, priznala Chiara Puletti, hovorkyňa ELDR.

Lídri ELDR na aprílovom stretnutí v estónskom Talline debatovali najmä o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike. Podľa stanoviska strany to bude jedna zo štyroch tém, okolo ktorých sa bude odvíjať program strany. Očakáva sa, že sa v ňom objavia témy “liberálnej Európy” (chápanej ako občianske slobody) a jednotného trhu EÚ. Finálna podoba programu uzrie svetlo svta na kongrese strany 30. až 31. októbra 2008 v Štokholme, vo Švédsku.

Pokiaľ ide o otázky rozpočtu ELDR je za škrtnanie rozpočtu poľnohospoídárskemu sektoru a míňanie na jasne stanovené priority ako sú investície do výskumu, inovácií, infraštruktúry, boj u proti klimatickým zmenám a potieraniu cezhraničného zločinu. Zasadzuje sa tiež za to, aby lídri EÚ rozhodli o jednom, konečnom sídle Euróspkeho parlamentu.

Philippe Lamberts, jeden z hovorcov Európskej strany zelených (European Green Party) povedal v interview pre EurActiv, že ich členovia založia kampaň na spoločnej politickej platforme. “V roku 2004, v predchádzajúcich voľbách sme boli prvou politickou rodinou, ktorá robila kampaň na základe písomného materiálu”, povedal Lambert. Tentokrát sme oveľa ambicióznejší. Pravdepodobne to bude kampaň, ktorú budú poháňať spoločné podujatia naprieč Európou.”

Zelení budú ale rovnako najprv musieť zladiť konfliktné národné postoje. “Rozdiely sme v minulosti zaznamenali keď švédska a britská strana zaujali silnejšie anti-európske stanoviská”, hovorí Lambert. “Musíme to zobrať do úvahy, hoci v strane Zelených predstavujú menšinu(…) V niektorých krajinách budú spoločné otázky predstavovať 99 % kampane, v iných len 15 %.”

REKLAMA

REKLAMA