Európsky parlament mení systém práce výborov

Európsky parlament minulý týždeň odobril ďalšiu časť vlastnej reformy, ktorá má zmodernizovať rozhodovanie a fungovanie jeho výborov. Dôsledky zmien sa ale prejavia až po júnových voľbách.

Nové postupy, od ktorých sa očakáva, že zabezpečia, aby zloženie výborov lepšie odrážalo zloženie celého Parlamentu, boli prijaté na stretnutí Konferencie predsedov politických skupín 12. a 19. marca.

Po novom sa budú komplexnými legislatívnymi "balíkmi", ktoré spadajú do pôsobnosti viacerých výborov – ako napríklad klimatická legislatíva – zaoberať spoločné schôdze výborov. Naďalej však bude určený jeden vedúci výbor. Cieľom je, aby parlamentné správy lepšie odrážali názory celého Parlamentu.

„Výbory budú po prvýkrát hlasovať na spoločných schôdzach,“ povedal pre EurActiv hovorca Európskeho parlamentu. Zdôraznil ale, že ide o "principiálne rozhodnutie" a očakáva sa, že spoločné hlasovanie bude "skôr výnimkou". Stále sa bude rozlišovať medzi „gestorským výborom“ a „výborom požiadaným o názor“.

„Musíme počkať ako to bude fungovať v praxi,“ dodal hovorca. Presné implikácie budú jasnejšie až potom, čo Konferencia predsedov politických skupín po voľbách upraví rokovací poriadok.

Všetky tieto zmeny znamenajú posun oproti súčasnému systému, v ktorom sa napríklad výbory pre životné prostredie a výbor pre priemysel bijú o kontrolu nad klimatickým balíčkom.

Aby sa predišlo podobným konfliktom v budúcnosti, Konferencia predsedov výborov bude musieť povinne odporučiť Konferencii predsedov politických skupín, ako vyriešiť akýkoľvek spor medzi výbormi týkajúci sa kompetencií.

Politické skupiny dúfajú, že reforma „zlepší spoluprácu medzi výbormi, najmä posilnením úlohy výborov požiadaných o stanovisko a zvýšením zapojenia medziparlamentných delegácií v práci výborov a naopak.“

  • "Pokrokové reformy zablokované"

Skupina Zelených v Európskom parlamente zmeny v takejto podobe odmietla, pretože podľa nich nejdú dostatočne do hĺbky. Obvinila tri najväčšie skupiny – EĽS-ED, socialistov (PES) a liberálov (ALDE) zo „zablokovania všetkých pokrokových návrhov“, ktoré by povzbudili diskusiu a schopnosť iniciatívy výborov.

Poslanci za skupiny Zelených sú pobúrení najmä tým, že spoločné schôdze niekoľkých výborov budú hlasovať o kľúčových správach „namiesto tohto, aby hlasoval len kompetentný výbor“. „Toto určite skomplikuje legislatívny proces, znásobí konflikty medzi výbormi a spravodajcami a podkope koherenciu negociačných právomocí Parlamentu ako inštitúcie,“ vyhlásila skupina.

  • „De-neutralizácia výborov"

V súčasnosti môžu byť europoslanci plným členom len jedného výboru, hoci môžu pôsobiť ako náhradníci v jednom alebo dvoch ďalších. „Neutralizované výbory“ ako je napr. výbor pre kontrolu rozpočtu a výbor pre práva žien sa do tohto limitu nepočítajú.

Reforma „de-neutralizovala“ niektoré výbory, vrátane výborov pre petície a rybolov, čo znamená, že europoslanec nemôže sedieť v týchto dvoch výboroch naraz. Zelení tiež chceli, aby sa podvýbor pre ľudské práva stal plnoprávnym výborom, EĽS-ED a socialisti to však odmietli.

REKLAMA

REKLAMA