Fórum občanov s europoslancami a samosprávou

Na otázky v Košiciach odpovedali europoslanci za SDKÚ, SMK či Smer a zástupcovia mestskej a krajskej samosprávy. Podujatie Informačnej kancelárie EP hostila Fakulta verejnej správy UPJŠ.

Ďalšie so série podujatí vo formáte "Fórum občanov" sa konalo 16. apríla na Fakulte verejej správy UPJŠ v Košiciach, ktorá, ako odznelo, má „k problematike EÚ a EP určite najbližšie z celej Univerzity". Témou verejného fóra bolo nové postavenie Európskeho parlamentu a možnosti rozvoja košického regiónu v rámci Európskej únie. 

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Róbert Hajšel označil Fórum občanov" za „špeciálny diskusný formát, na ktorom má široká verejnosť možnosť tlmočiť svoje priania a želania priamo poslancom Európskeho parlamentu."

Europoslankyňa Monika Smolková (Smer, SaD), jediná slovenská zástupkyňa východného Slovenska v EP, rozprávala študentom o rozdieloch v práci medzi európskym a národným parlamentom. Spomenula napríklad prísnu štruktúrovanosť diskusie a vystúpení v pléne EP na rozdiel od dlhých monológov v Národnej rade. Slovenská delegácia europoslancov naviac nie je také rozhádaná ako politické kluby na Slovensku a podľa Smolkovej funguje „ako jedna rodina“.

Na podujatí, ktoré sa časovo prekrývalo so zasadnutím rošíreného predsendníctva klubu Európskej ľudovej strany v EP, ktoré tiež prebihalo 16. v Košiciach, krátko vystúpil aj maltský poslanec Simon Busuttil. Jeho kolega z frakcie, slovenský europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) ho označil za „jedného z najlepších komunikátorov v EP“. „Upútal ma podobne ako kedysi Mikuláš Dzurinda, nie každý to dokáže“. 

Európskych ľudovcov Peter Šťastný vyzdvihol ako politickú rodinu, ktorá dodala najväčších lídrov Európskej únie – predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka aj predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya.

Na margo vyjadrenia Moniky Smolkovej o "jednej rodine" Štastný uviedol, že to „nie je také ideálne a aj tam sa argumentuje, no veci sa riešia preventívne“.

Keď sa prítomných poslancov EP z pléna pýtali, či skôr hlasujú podľa krajín alebo podľa príslušnosti k politickej rodine, Simon Busuttil odpovedal, že on hlasuje za občanom a to nie len z jedného štátu. Hlasuje sa podľa neho častokrát o veciach, ktoré ovplyvňujú všetkých, napríklad v otázke ochrany spotrebiteľa sa záujmy občanov v závislosti od toho z ktorej sú krajiny, nelíšia.

Podľa Smolkovej to závisí od konkrétnej otázky, v politických skupinách je snaha o koordináciu, pri hlasovaní však poslanci majú voľnú ruku, vysvetlila.

Na ďalšiu študentskú otázku, čo poslanci doteraz konkrétne urobili v prospech Slovenska, v Košiciach zazneli nasledovné odpovede:

Monika Smolková z pôsobenia v Európskom parlamente vraj čerpá informácie, ktoré “viem potom využiť pre región“. Nie vždy sa len podľa nej dá povedať, že „toto je dobré pre Slovákov a toto je dobré pre Poliakov“.

Primátor Košíc František Knapík sa študentov pýtal, čomu bol v Európe venovaný rok 2009 (inovácie a tvorivosť) alebo čomu bude venovaný rok budúci (dobrovoľníctvo). Nakoľko odpoveď nedostal, konštatoval, že mladí ľudia berú Slovensko ako súčasť vyspelej Európy a EÚ ako samozrejmosť.

Ovocie spoločnej Európy budú v prvom rade využívať mladí ľudia aj podľa europoslankyne Edit Bauer (SMK, EĽS). Ako konkrétny výsledok svojich krokov a krokov svojich kolegov vidí v tom, že sa podarilo dodržať termín vstupu Slovenska a ďalších krajín do Schengenského priestoru. V čase kedy sa rodilo rozhodnutie situácia nevyzerala dobre, pretože Schengenský informačný systém nebol a vlastne ani dodnes nie je pripravený. Vtedy sa dosiahol kompromis na základe ktorého Portugalsko, ktoré práve predsedalo EÚ, umožnilo novopristupujúcicm krajinám napojiť sa cez jeho systém na SIS I.

Bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu Zita Pleštinská kritizovala spôsob čerpania európskych fondov na Slovensku: „Je to zlé, je to choré, v porovnaní s tým, ako je to v iných krajinách európskej dvadsaťsedmičky. Celý systém je naštartovaný veľmi zle. Nebola by som prekvapená, keby zo 400 miliárd vyčlenených by 200 išlo na rôzne agentúry a dodávateľské firmy.“ Výnimkou podľa nej nie je ani to, že politické strany tieto prostriedky používajú na predvolebnú kampaň.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA