Fungujú sankcie Európskej únie?

Sankcie používa EÚ vo svojej zahraničnej politike málo a niekedy dokonca uplatňuje "dvojitý meter". Myslí si to Európsky parlament, ktorý prijal správu o účinnosti sankcií Európskej únie.

Pozadie

Sankciami sa nazývajú negatívne alebo reštriktívne opatrenia, ktoré sa v praxi EÚ objavujú už od 80. rokov. Podľa zmluvy z Nice tvoria súčasť Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, hoci acquis communautaire neobsahuje ich definíciu. Druhov sankcí je niekoľko: obchodné, hospodárske, finančné sankcie, zbrojné embargá, zmrazenie aktív, obmedzenia pri vstupe, diplomatické sankcie, bojkoty kultúrnych a športových podujatí, atď.

Otázky

Prostredníctvom inicatívnej správy europoslankyne z frakcie Zelených Hélène Flautre Parlament bilancoval doterajšiu politiku uplatňovania sankcií. To je však samo osebe problematické, kedže neexistuje žiadna kompexná analýza hodnotiaca ich dopad.  

  • Skúsenosti z minulosti

“Poznáme prípady, v ktorých sankcie boli vysoko účinné, napr. v prípade apartheidu v JAR, ale aj prípady kde, žiaľ vôbec nezabrali”, hovorí europoslanec a člen Podvýboru pre ľudské práva Árpád Duka-Zólyomi (EPP-ED).  

Medzinárodná prax v uplatňovaní sankcií zaznamenala posun od využívania tzv. celoplošných sankcií k tzv. “inteligentným” sankciám (smart/targeted sanctions). Najznámejším negatívnym prípadom v tejto oblasti bolo “celoplošné” embargo voči Iraku, čo spôsobilo utrpenie civilného obyvateľstva, konštatuje Duka-Zólyomi.

Jedným z najvýznamnejších opatrení, ktoré EÚ prijala bolo zbrojné embargo voči Číne po masakre na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Napriek tomu, že sa už na pôde EÚ viedli diskusie o zrušení embarga, platí dodnes, hoci je Čína je dôležitým ekonomickým partnerom pre EÚ. 

  • Prijímanie a uvoľnenie sankcií

Podľa Árpáda Duku-Zólyomiho môže už v počiatočnej fáze znižovať efektivitu sankcií potreba dosiahnuť jednomysleľné rozhodnutie v Rade. “Treba však dodať, že najčastejšie používané sankcie, ako zákazy víz a zbrojné embargá, zostali v pôsobnosti členských štátov, teda nevyžadujú osobitné právne predpisy EÚ. V týchto prípadoch časová pružnosť môže byť pozitívnym faktorom. Na druhej strane však politická, hospodárska a diplomatická obmedzenosť v porovnaní s EÚ – najmä v prípade menších štátov – znižuje efektivitu daných sankcií.”

Sankcie by sa mali v ideálnom prípade odstrániť vtedy, ak sa dosiahol pokrok v otázkach, kvôli ktorým boli zavedené. Parlament preto ľutuje používanie tzv. “sunset clauses”, tj. doložiek o ukončení platnosti sankcií. “Automatické odstránenie sankcií bez zlepšenia situácie je niečo, čo má jednoznačne negatívny vplyv na účinnosť reštriktívnych opatrení”, hodnotí Duka- Zólyomi.

  • Čierne listiny

Spornou praktikou v sankčnej politike sú zoznamy osôb a organizácii podozrivých z prepojenia na teroristické skupiny. Do správy sa preto dostala formulácia, že “systém protiteroristických zoznamov je za predpokladu, že rešpektuje najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, účinným nástrojom a jedným z pilierov protiteroristickej politiky Európskej únie”.

Minulý týždeň Európsky súdny dvor zrušil nariadenie, ktorým boli zmrazené prostriedky osobe a organizácii údajne napojených na sieť Al-Káida, pretože pri tom neboli rešpektované ich základné práva. EÚ pri nariadení vychádzala z rozhodnutia Bezepčnostnej rady OSN. (EurActiv, 5.9)

Poslanec Árpád Duka-Zólyomi pre EurActiv.sk povedal, že je v osobnom a intenzívnom kontakte s predstaviteľmi iránskej opozície: “Ich organizácia (PMOI) zostáva naďalej na čiernej listine EÚ, napriek tomu, že vo Veľkej Británii, v krajine ktorá ich zaraďovanie pôvodne iniciovala, kompetentné súdy, ba aj dolná komora londýnskeho parlamentu nariadila ich stiahnutie z tej listiny. Podobne konal aj luxemburský súd. V Európskej rade však vždy sa nájde krajina , ktorá rozhodnutie – najmä z dôvodu udržiavania dobrých obchodných kontaktov s Iránskym režimom – bojkotuje. Tentoraz Francúzsko.” 

Parlament preto ľutuje, že žiadny súd nemá právo rozhodovať o primeranosti zostavovania čiernych listín. Tieto zoznamy vychádzajú z informácií, ktoré majú k dispozícií tajné služby. Poslanci žiadajú preto členské štáty EÚ, aby zaistili účinnú parlamentnú kontrolu nad prácou tajných služieb, do ktorej by bol zapojený aj Európsky parlament.

  • Dvojitý meter 

EP v v správe kritizuje fakt, že EÚ uplatňuje svoju sankčnú politiku voči tretím krajinám nekonzistentne. Ako príklad uvádza Kubu a Rusko. EÚ tiež menila svoju pozíciu v prípade prezidenta Zimbabwe Roberta Mugabeho, ktorý bol minulý rok pozvaný summit EÚ-Afrika do Lisabonu, hoci o tri roky skôr EÚ zakázala vstup pre Mugabeho na celé územie Únie.

  • Európsky parlament

Legitimite sankcií EÚ by pomohlo, keby bola úloha Európskeho parlamentu pri ich prímaní, implementovaní a kontrole silnejšia než je v súčasnosti, kedy sú volení poslanci v otázke sankcií iba konzultovaní.

REKLAMA

REKLAMA