Integrácia ľudí s postihnutím je stále výzvou

V EÚ je 50 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, čiže asi 10 % jej populácie. Rodiny s detmi, ktoré sa narodili s vrodenou vývojovou chybou stále i na Slovensku čelia prekážkam.

Rázštep chrbtice (sida bifida), downov syndróm, autizmus či detská mozgová obrna sú niektoré z vrodených postihnutí. Na Slovensku sa za minulý rok narodilo 54 631 živonarodených detí so zdravotným hendicapom.

„Hendicapovanými nás robí prostredie“, povedala na tlačovej konferencii europoslanca Miroslava Mikolášika o podpore rodín s hendicapovanými deťmi v Bratislave Veronika Vadovičová, zlatá paralympionička z Pekingu, ktorá sa narodila s rázštepom chrbtice. Lekári jej rodičom povedali, že neprežije ani deň. Doktor František Horn, chirurg špecializujúci sa na vrodené vývojové chyby centrálneho nervového systému hovorí, že keď sa liečba takto postihnutých detí zvládne na začiatku, môžu normálne fungovať v spoločnoti. Pripomína, že prenatálna diagnostika nie je stopercentná a zváštnosťou nie sú falošné pozitívne i negatívne nálezy.

Podľa europoslanca Miroslava Mikolášika, ktorý je sám otcom dcéry so zdravotným postihnutím, je narodenie takéhoto dieťať jednou z psychicky nabolestivejších udalostí. Najväčším problém rodičov je často nedostatok infomácií a z toho vyplývajúca bezradnosť. Mikolášik odmieta prax kedy lekár ako najštandardnejšie riešenie ponúka žene, ktorá sa dozvie, že jej dieťa bude postihnuté interupciu. Žena je podľa jeho slov často všoku a nerozhoduje sa slobodne. „Prišli by sme o mnohých vzácnych ľudí“, uviedol Mikolášik. Citoval výsledky vládnej štúdie vo Fínsku, kde sa u žien, ktoré absolvovali umelé prerušenie tehotenstva zistilo sedemnásobne viac dokonaných samovrážd ako u žien, ktoré dieťa porodili.

Ako sa zhodli účastnící tlačovej konferencie vrátanie matiek detí s postihnutím, podpora spoločnosti pri integrácii hendikepovaných je kľúčová. Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré citoval Miroslav Mikolášik až 90 % ľudí nevie, ako by sa mali správať k postihnutým. 73 % je za to, aby sa postihnutý novorodenec neudržiaval pri živote za každú cenu a 53 % odmieta žiť v spoločnej domácnosti s postihnutým.

Podľa štatistík má každá štvrtá rodina člena so zdravotným postihnutím.  Štatistiky tiež ukazujú mieru znevýhodnenia takýchto ľudí. Majú dvakrát menšiu šanca dosiahnuť vzdelanie tretieho stupňa. Len 59 % zdravotne postihnutých detí je v Európe integrovaných v bežných školác. Hoci rodičia majú právo žiadať vzdelávanie svojho dieťaťa na bežnej škole, nie vždy je to možné napriek tomu, že je to v konečnom dôsledku pre spoločnosť efektívnejšie. S nedostupným vzdelávaním súvisí i nižší príjem a vyššia miera nezamestnanosti. V EÚ si len polovica hendicepovaných ľudí nájde zamestnanie. Situácia žien je pri tom ešte horšia.  

Prvá zmienka v práve EÚ o zákaze diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím sa objavuje v Amsterdamskej zmluve (článok 13). Významným vývojom bolo pristúpenie Európskych spoločnenstiev k Medzinárodnému dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím OSN. Krátko pred podpísaním dohovoru v apríli 2007 Komisia odstúpila od pôvodného plánu podpísať  za celú EÚ aj dodatkový opčný protokol, ktorý hovorí o procedúre sťažností. Začiatkom tohto roka iniciovala v Európskom parlamente grécka europoslankyňa Evangelina Tzampazi kamapaň za ratifikáciu dohovoru (vrátane opčného protokolu) všetkými členskými štátmi EÚ. 

Tento rok prijala EÚ nariadenie o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, ktoré ukladá letiskám i leteckým spoločnostiam povinnosť poskytovať bezplatnú pomoc a zabezpečiť bezbariérovosť. Podobné naraiadenie platí aj pre železničnú dopravu.

V júli 2008 Európsky súdny dvor prelomovým rozhodnutím rozšíril platnosť antidiskriminačnej smernice keď konštatoval, že ochrana zamestnancov s postihnutím pred diskrimináciou na pracovisku sa vzťahuje aj na tých, ktorí sa o postihnutých ľudí starajú.

REKLAMA

REKLAMA