Je ostrov slobody slobodnejší?

Názory na rozhodnutie Rady o zrušení diplomatických sankcií voči Kube sa rôznia aj medzi europoslancami, ktorí majú "adoptovaných" politických väzňov na Kube.

Ako “politicky ústretový krok Európskej únie” vníma zrušenie opatrení voči Kube slovenský europoslanec Peter Štastný (EPP-ED). Kuba podľa jeho slov nedávnou zmenou lídra “naznačila politiku liberalizácie, čo i potvrdila konkrétnymi činmi.”

“Mňa teší, že súčasťou zmeny je i postupné prepúšťanie politických väzňov. Verím, že Európska únia svojím krokom povzbudí nový režim pokračovať v uvoľňovaní a ďalší krok bude prepustenie všetkých politických väzňov”. Ak sa tak ale nestane, Peter Štastný sa domnieva, že Rada by sa mala vrátiť k politike izolácie Kuby, na ktoré má právo po ročnom vyhodnotení svojho rozhodnutia.

Rozhodnutie Rady privítal aj poslanec Milan Gaľa (EPP-ED), ktorý si spolu s kolegami symbolicky adoptoval politického väzňa. Za pozitívne signály z Kuby považuje to, že vláda podpísala Medzinároný pakt OSN o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ktoré je ale ešte potrebné ratifikovať a implementovať),  a prepustenie niektorých politických väzňov. Na dosiahnutie toho, aby Kubáncom už neboli odopierané niektoré práva a na dosiahnutie prepustenia politických väžnov alebo minimálne zlepšenie ich pomienok, je podľa názoru Milana Gaľu lepší dialóg ako reštrikcie.

“Občania Kuby majú právo na slobodu konania, slobodu informácií a vyjadrenia, voľný prístup k internetu, ktoré sú im dlhodobo odopierané. Politickí väzni by mali mať adekvátnu zdravotnú starostlivosť a kontakt so svojimi rodinami. Okrem toho by malo dôjsť k prehodnoteniu dôvodov ich väznenia a mali by mať možnosť vrátiť sa k svojim rodinám a slobodne sa venovať občianskym aktivitám”, myslí si Gaľa.

Zita Pleštinská (EPP-ED) prezentovala odmietavejší postoj voči stanovisku Rady. Pre EurActiv.sk uviedla, že “zásadne nesúhlasí s urýchleným politickým rozhodnutím júnového summitu, ktorý definitívne bez dôslednej analýzy situácie všetkých aspektov života kubánskych obyvateľov zrušil sankcie EÚ voči Kube”. Apeluje preto na štáty Európskej únie, aby aj “naďalej pokračovali v presadzovaní demokracie a občianskych slobôd na Kube”.

Podľa nej by EÚ, keď už raz k takémuto kroku pristúpila, mala ešte ráznejšie trvať na tom, aby kubánsky prezident Raúl Castro s okamžitou platnosťou prepustil všetkých politických väzňov na Kube.

Za predčasné považujú rozhodnutie EÚ aj Nadácia Pontis, ktorá sa politickou situáciou na Kube dlhodobo zaoberá a komunikuje s tamojšou občianskou spoločnoťou, spolu s občianskym združením Človek v ohrození. Podľa týchto organizácií malo politickému rozhodnutiu Európskej únie predchádzať “transparentné a komplexné posúdenie vývoja situácie všetkých aspektov života na Kube, vrátane posúdenia reálneho vývoja situácie v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd obyvateľov Kuby”. Spoločné stanovisko siete európskych mimovládnych organizácii, ktoré sa venujú Kube uvádza, že EÚ si mala najprv stanoviť “jasné a merateľné kritériá” pre spoluprácu s kubánskym režimom, inak riskuje, “že koná na základe individuálnych záujmov členských krajín”.

Odborníci na Kubu spochybňujú, či po nástupe Fidelovho brata do čela štátu, na Kube došlo k zmenám, ktoré by mali vplyv na život bežných Kubáncov. Sankcie, ktoré boli na Kubu uvalené v roku 2003 na podnet vtedajšej španielskej vlády José Maríu Aznara prišli po tom, čo kubánske úrady zatkli 75 disidentov. Do dnešných dní je stále 55 z nich vo väzení odsúdených na dlhé, niekedy až 28 ročné tresty.

Ako sa uvádza v stanovisku nadácie Pontis: “Kubánci pred nedávnom získali „právo“ navštevovať pláže a hotely vo vlastnej krajine, či „právo“ kúpiť si mobilný telefón a počítač. Predstavitelia kubánskeho režimu oznámili zrušenie platových stropov. Dôvod uvalenia politických a diplomatických sankcií na Kubu však nepominul.” Len 24 hodín po oznámení o zrušení politických sankcií bolo zatknutých ďalších sedem disidentov, keď protestovali pred úradom Ministerstva vnútra.

A ako sa pozerá na dočasné zrušenie sankciíí Kuba? Minister zahraničia Felipe Perés Roque povedal, že Kuba “porazila” sankcie európskeho bloku. Podľa jeho slov, ako ich prináša španielsky denník El Mundo, “EÚ nezostala iná možnosť, ako opustiť svoju politiku sily”.

Sám Castro obvinil Úniu z pokrytectva, kedže pristúpila k tomuto kroku v rovnakom čase ako Európsky parlament schváli smernicu o navracaní ilegálnych imigrantov, ktorú bývalý kubánsky vodca označil za “brutálnu”. Faktom je, že problém so “smernicou hanby” ako ju nazvali, mali viaceré krajiny Latinskej Ameriky pretože umožňuje zadržať migranta “bez papierov” na dlhé mesiace a na päť rokov zakázať vstup Európskej únie.

Španielska vláda socialistu José Rodríguez Zapatera, hlavný strojca novej politiky Únie voči Kube, interpretovala rozhodnutie Rady ako dôkaz nezávislosti európskej zahraničnej politiky na USA. Washigton sa pri tom nevôľou nad rozhodnutím európskych partnerov vôbec netajil.

REKLAMA

REKLAMA