Keď kolega zarába viac

Správa slovenskej europoslankyne Edit Bauer žiada zefektívniť európsku odpoveď na platovú diskrimináciu žien voči mužom tam, kde je to možné urobiť legislatívne.

Priemerný rozdiel výšky platov u žien a mužov  v Európskej únii je 16 %. V niektorých krajinách sú to len 4 % v iných až 25 %. Podľa čísiel Eurostatu za rok 2010 sú najväčšie  rozdiely v odmeňovaní v Rakúsku, na Cypre, v Českej republike, Nemecku a na Slovensku. Naopak najvyrovnanejšie je odmeňovanie za tú istú prácu v Belgicku, Taliansku, na Malte a v Slovinsku.

Rozdiely nemajú jednu jasnú príčin a preto nie je jednoduché tento problém riešiť legislatívne. Ako hovorí spravodajkyňa, „uvedomujeme si, že samotná legislatíva nie je postačujúca na riešenie otázky, ale skúsenosti ukazujú , že aj legislatíva môže byť vylepšená  a lepšie vymáhateľná.“

K gendrovým platovým rozdielom prispievajú sociálne a hospodárske faktory, ako je segregovaný trh práce, podceňovanie práce žien, problémy v zosúlaďovaní pracovného a súkromného života, tradície a stereotypy, vrátane výberu vzdelávania  či prístupu k povolaniu.   

V každom prípade je podľa odhadov polovica z rozdielov nepodložená a vysvetliteľná jedine priamou rodovou diskrimináciou. To potvrdzuje aj fakt, že rozdiely sa začínajú zväčšovať nie len po návrate ženy na pracovný trh po prvej materskej dovolenke ale aj s úrovňou vzdelania.

„Po takmer štyridsiatich rokoch zjavne neúčinnej legislatívy urobili členské štáty len malé zmeny vlastných zákonov v snahe odstrániť rozdiely v odmeňovaní mužov. Sankcie voči zamestnávateľom sa neuplatňujú vôbec,“ hovorí autorka uznesenia, poslankyňa Edit Bauer (SMK, EĽS).

Rozhovor s Edit Bauer o rovnakom odmeňovaní nájdete na tejto linke.

Cieľom tejto správy, ktorú včera Európsky parlament prijal väčšinou hlasov, bolo pomenovať tie oblasti  legislatívy, ktoré sa dajú zlepšiť. Keďže má Európska komisia povinnosť do 15. februára 2013 prehodnotiť smernicu č 2006/54/EC a v prípade potreby navrhnúť zmeny, prijatá správa vyzýva Komisiu, aby legislatívu upravila tak, aby bola efektívnejšia v znižovaní rozdielneho odmeňovania.

Zmeny sú podľa správy potrebné v oblasti definície, hodnotenia a klasifikácie práce, sociálneho dialógu ale aj sankcií.

„Dôležité je vytvoriť transparentnejšie platobné systémy. Tu prichádza do úvahy jedna veľmi podstatná záležitosť, a to lepšie vymedzenie toho, čo je rovnaká práca a práca rovnakej kvality. V tejto oblasti zohráva svoju úlohu aj výskum“, vysvetľuje Edit Bauer v rozhovore.

Vzhľadom na pretrvávajúcu krízu sa dá predpokladať, že rozdiely v odmeňovaní sa prehĺbia. Platiť to môže najmä vo verejnej sfére, kde sú zamestnané prevažne ženy, a ktorá je dnes predmetom škrtov.

Pozície

Členka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť EP Anná Záborská (EĽS, KDH): „Je škoda, že ani Komisia, ani členské štáty tento problém neuchopili správne, lebo vychádzajú zo zlej odpovede na základnú otázku: Prečo vlastne ženy zarábajú menej ako muži, a to aj vtedy, ak sú na porovnateľnej pracovnej pozícii? Ak by bol dôvodom tohto stavu všeobecne rozšírený predsudok, že ženy sú menej produktívne pracovníčky ako muži, malo by zmysel zavádzanie finančných postihov a prísnejšia kontrola zamestnávateľov. Ale tak to nie je."

Skutočnou príčinou podľa nej je, že väčšina žien má dva pracovné úväzky, jeden u zamestnávateľa a druhý v rodine. "Riešením tejto prirodzenej situácie by nemal byť tlak na ženu, aby sa vzdala svojej zodpovednosti matky a preniesla ju na štát. Skôr sa treba zamyslieť nad tým, či náhodou dnes neplatená práca matky nemá pre spoločnosť vyššiu hodnotu, než keď z nej urobíme traktoristku alebo manažérku, ktorá sa bude správať ako muž na jej pozícii – ak si to situácia bude vyžadovať, uprednostní prácu pred všetkým ostatným s vedomím, že jej deti budú od útleho detstva vychovávať úplne cudzí ľudia". 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA