Komisia rozbalila sociálny balíček

Reakcie na novú sociálnu agendu sa v EP líšia. Niektorí návrhy podporujú, mnohí im však vyčítajú, že nezašili dosť ďaleko. Šéf eurosocialistov Martin Schulz využil príležitosť na odštartovanie volebnej kampane vymedzením sa voči pravici, ktorá podľa neho „vedie Európu zlým smerom“.

Pozadie

Komisia a Francúzske predsedníctvo EÚ deklarovali sociálnu politiku ako prioritu na rok 2008. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy opakovane prizvukoval potrebu, spraviť Európu viac „ochranársku“, v rozpore s názormi niektorých liberálnejších členských krajín ako napríklad Veľká Británia.

Nový sociálny balíček vychádza z konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi, ktoré prebiehali v roku 2007 a snaží sa priviesť sociálnu dimenziu späť do európskej agendy, tri roky po tom, čo bola Lisabonská stratégia zacielená na rast a pracovné miesta.

Otázky

Eurokomisár Vladimír Špidla pri prezentácii balíčka európskym poslancom zdôraznil dva momenty – návrh smernice o diskriminácii a smernice o tzv. Európskych zamestnaneckých radách. Z nich prvá má zabrániť diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, vierovyznania, zdravotného postihnutia a veku aj mimo pracoviska, napríklad v prístupe k službám a tovarom. Malo by to priniesť členským štátom, obchodníkom a občanom “viac právnej istoty”, povedal Špidla.

“To však neznamená, že všade musia byť aplikované jednotné pravidlá. Napríklad poisťovne a banky budú môcť naďalej pristupovať k ľudom rôzne na základe veku, či zdavotného postihnutia”, dodal komisár.

Pôvodne mala Komisia v pláne navrhnúť špeciálnu smernicu na zamedzenie diskriminácie zdravotne postihnutých, na základe výzvy EP ale prijala všobecný prístup, ktorý sa týka všetkých ohrozených skupín.

Edit Bauer, europoslankyňa za EPP-ED a členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, predpokladá, že tento návrh vyvolá ďalšiu ostrú diskusiu. “Niet pochýb o tom, že v antidiskriminačnej politike je potrebé pokračovať, názory sa však rôznia na to, akú cestu zvoliť.”

Pokiaľ ide o Európske zamestnanecké rady, komisár Špidla povedal, že 820 rád, ktoré dnes existujú v EÚ nesplnilo svoju úlohu. Zamestanci často nie sú riadne infomovaní a konzultovaní v prípade reštrukturalizácie spoločností.

Ako vysvetľuje Edit Bauer, v súčasnosti platná smernica predpokladala, že Európska komisia prehodnotí uplatňovanie smernice ešte v roku 1999 so zámerom upresnenia prahových hodnôt počtu zamestnancov, od ktorých sa majú zriaďovať Európske zamestnanecké rady. Dnes je to tisíc zamestnancov. Pri praktickom uplatňovaní smernice sa vyskytli problémy, ktoré je potrebné riešiť.

“Informovanie a konzultácie na nadnárodnej úrovni sa ukázali byť neúčinnými, pretože Európska zamestnanecká rada nie je často informovaná o organizačných zmenách spoločnosti. Navyše, iba 36% spoločností, spadajúcich pod účinnosť smernice zriadilo Európsku zamestnaneckú radu. Existuje tiež právna neistota pokiaľ ide o národné a nadnárodné konzultácie, splynutia podnikov, resp. v prípadoch predaja podnikov”, hovorí Bauer. Predpokladá schválenie novej smernice ešte v tomto volebnom období.

Sociálny balík, ako sa zvykne súbor legislatívy označovať, obsahuje aj iné opatrenia napríklad úpravu poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, tou sa ale bude Parlament zaoberať až na druhej septembrovej schôdzi. Súčasťou balíka je aj smerovanie politík na zlepšenie situácie mladých ľudí, alebo potlačenie detskej chudoby. “V týchto oblastiach však prichádza do úvahy predovšetkým otvorená metóda koordinácie, keďže ide o kompetencie členských štátov”, dodáva Edit Bauer. 

Pozície

Xavier Bertrand, francúzsky minister pre zamenstannosť a sociálne veci a povedal, že rok 2008 „musí byť rokom obnovenia sociálnej Európy“  a dodal, že nasledujúcich pár mesiacov bude poslednou šancou na dosiahnutie výsledkov počas Predsedníctva.

„Hospodársky pokrok neznamená, že sa musíme vzdať sociálneho pokorku. Naopak (…), oboje je úzko prepojené. Bez sociálneho pokroku, sa prínosy ekonomického pokroku vyčerpajú skôr či neskôr. Nepotrebujeme menej ale viac sociálnu Európu“.

Šéf frakcie EPP-ED, Francúz Jospeh Daul vyjadril silnú podporu iniciatíve Komisie. Požiadal ju, aby zašla ešte ďalej do oblastí ako je boj proti chudobe, lepšia integrácia ľudí s postihnutím do pracovného trhu a propagácia mobility a či školenia pracovníkov.

Predseda frakcie európskych socialistov Martin Schulz využil svoje vystúpnie v pléne na ofenzívu proti pravici, ktorá podľa neho dominuje Európe a nevenuje dostatok pozornosti sociálnej dimenzii. Na adresu konzervatívcov povedal, že „pre tých ľudí je chodenie na dostihy dôležitejšie ako sociálna Európa“.

Odmietol Bertrandov návrh spraviť z roku 2008 rok sociálnej Európy: „Znie to dobre, ale realita je iná. Viac než trpká. Realita je obrovská sociálna nerovnosť v Európe“.

Schulz varoval, že „ľudia sa dnes boja Európy, ktorá im nebude garantovať sociálnu ochranu.“

Líder bristkých konzervatívcov v Európskom parlamente, Philip Bushill-Matthews odmietol sociálny balíček ako taký a povedal, že EÚ nemôže vyriešiť všetky choroby spoločnosti uniformnou legislatívou pre všetkých, ako sa nazdávajú veľké podniky a veľké odbory.

REKLAMA

REKLAMA