Konferencia pripomenula 60. výročie „testamentu ľudskosti“

Pod názvom „60 rokov Všeobecnej deklarácie ľudských práv: oslávme svetový prínos pre život a rodinu“, pripravila europoslankyňa Anna Záborská v Bratislave konferenciu s medzinárodnou účasťou.

Pozadie

Všobecná deklarácia ľudských práv (Universal declaration of human rights, UDHR), údajne najprekladanejší dokument na svete má už 60. rokov. Vznikla v roku 1948 v dozvukoch tragédií druhej svetovej vojny. Jej text vznikal na pôde Komisie pre ľudské práva OSN, ktorej predsedníčkou bola Eleanor Roosveltová.

Na znenie článkov na podporu rodiny, ktoré si zvlášť pripomínala aj konferencia, ktorú zorganizovala Anna Záborská v Bratislave, mali v dobe vzniku dokumentu najväčší vplyv francúzsky a libanonský zástupcovia v Komisii – René Cassin a Charles Malik.

“Pre ľudí dobrej vôle na celom svete, tento dokument je viac než len slová: je to globány testament ľudskosti”, povedal o VDĽP pri príležitosti jej 40. výročia americký prezident Ronald Reagan. Pápež Ján Pavol II ho zase nazval “jedným z najvyšších vyjadrení ľudského svedomia nášho času”.

V dobe svojho vzniku sa deklarácii dostalo aj krititiky, najmä zo strany niektorých moslimských krajín. Iránsky zástupca pri OSN deklaráciu označili za “sekulárne vyjadrenie judaisticko-kresťanskej tradície” a jej implemntácia by bola v rozpore s islamským právom.

Deklarácia bola prijatá 10. decembra, tento deň si medzinárodné spoločenstvo pripomína ako medzinárodný deň ľudských práv. Tento rok sa v daný dátum bude konať mimoriadne Valné zhromaždenie OSN.

Otázky

„Už zo zloženia účastníkov na prvý pohľad vidíte, že reprezentujú medzinárodné spoločentvo“, povedala pri predstavovaní hostí konferencie europoslankyňa Anna Záborská. Zastúpené na podujatí boli organizácie z Afriky, Južnej Ameriky, USA a Európy. Konferencia mala byť podľa Anny Záborskej „posolstvom zo Slovenska“ k tomuto významnému výročiu.

Dôraz kládla konferencia na tie paragrafy Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré hovoria o ochrane života a rodiny. Zástupkyňa Medzinárodného inštitútu pre štúdium rodiny a rozvoj z Doha (Katar) sa vo svojom vystúpení na konferencii sústredila najmä na články 2. a 16. VDĽP, ktoré vyzdvihujú rodinu ako “prirodzenú a základnú jednotku spoločnosti”, ktorá “má nárok na ochranu so strany spoločnosti a štátu”. “Zdá sa to príliš jednoduché konštatovanie, ale rodina je dnes veľmi ohrozená aj v sémantickom význame, pretože sa tomuto slovu dáva nová náplň,” uvidla. Je potrebné podľa nej pripomenúť, “že slovo rodina, stále niečo znamená”.  

Deklarácia má dnes podľa nej ešte väčší význam ako predtým, pretože „sme svedkami udalostí, ktoré majú dopad na ľudské práva, napríklad súčasná ekonomické kríza“. Pripomenula Dožskú deklaráciu o rodine z roku 2004, ktorá „znovu potvrdila relevantné články VDĽP, teda tých, ktoré sa týkajú rodiny“.

Jeho execelencia Firmin Mboutsou, veľvyslanec Gabunu pri Svätej stolici poďakoval Európskemu parlamentu za to, že zorganizoval túto konferenciu. „VDĽP je dedičstvom ľudstva, zabezpečila zmierenie a bratstvo medzi ľudmi. Je preto dobré, že pri 60. výročí sa celá ľudská rodina zjednotí a zamyslí sa nad tým, čo tento dokument prináša, pretože je veľmi dôležité, aby ľudstvo nezabudlo na ideál tejto deklarácie”, povedal Mboutsou.

Ako ďalej uviedol, boj za ľudské práva je každodeným bojom. „Situácia nie je taká, aká bola v roku 1948, o to dôležitejšie je pripomínať si jej text. V tomto čase, keď sa spoločnosť mení je treba ju vysvetľovať nanovo“. Podľa veľvyslancových slov je VDĽP „permanentnou výzvou lásky k životu“. „Ukazuje najzákladnejšie pravidlána zabezepčenie stability a bezpečnosti,“

Ďalší zo speakrov konferencie, slovinský europoslanec, člen podvýboru pre  ľudské práva a bývalý slovinský premiér, Alojz Peterle (EPP-ED), ocenil angažovanie sa Anny Záborskej v otázke života. V príspevku na konferecni sa snažil premostiť medzikultúrny dialóg a VDĽP. V prezentácii zdôraznil význam strednej Európy v tejto dobe. „Máme pre západ nejaké odkazy, ktoré môžeme spostredkovať. EÚ sa síce rozšírila, ale stále musíme pracovať na tom, aby sa zjednotila“.

Ak si nezvolíme dobrý prístup ako dosiahnuť život v diverzite, môžeme skončiť v konflikte, povedal ďalej Peterle. Podľa jeho slov si musíme uvedomiť, že rozdiely môžu viesť k spolupráci. „V Európe sme mali problémy, kvôli rozdielnostiam. Generácie pred nami sa snažili tieto rozdiely vyriešiť vojnami. Otcovia Európy ale našli riešenie“. Pred 20. rokmi sme podľa neho mali na Slovensku aj v Slovinsku podobnú skúsenosť – rozdiely sa v spoločnosti veľmi nenosili. Tí, ktorí boli odlišní boli vyhlásení za “nepriateľa štátu”. “Som rád, že tieto časy sú už za nami. Som si istý, že nikdy predtým, sme nepotrebovali spoločný dialóg tak ako teraz, kvôli globálnemu rozvoju a kríze”, povedal na tlačovej konferencii pri príležitosti konferencie Peterle.  

REKLAMA

REKLAMA