Nadnárodná kandidátka pre voľby do EP?

Nové rozdelenie kresiel našlo po búrlivej debate podporu v Európskom parlamente. Objavili sa aj náznaky iniciatívy vytvorenia celoeurópskej kandidátky pre voľby do EP.

Pozadie

Súčasné rozdelenie parlamentných kresiel zodpovedá Zmluve z Nice, v ktorej sa stanovilo, že počet europoslancov nesmie po roku 2009 prevýšiť číslo 736, s výnimkou obdobia od vstupu Bulharska a Rumunska do EÚ až po voľby do EP v júni 2009. V Európskom parlamente teda vďaka tomuto dočasnému pravidlu momentálne zasadá 785 poslancov z 27 členských krajín a po roku 2009 mal byť podľa súčasných dohôd tento počet opäť zredukovaný na 736. Na zasadnutí Európskej rady v júni 2007 však boli navrhnuté nové pravidlá s tým, že EP bol požiadaný o predloženie vhodného návrhu do októbra tohto roku.

Otázky

  • Degresívna proporcionalita

Európska rada upresnila, že maximálny počet kresiel v EP bude zvýšený na nové maximum 750 kresiel, pričom žiaden členský štát by nemal mať viac ako 96 (v súčasnosti je to 99) a menej ako 6 poslaneckých mandátov (v súčasnosti 5). Členské štáty s najvyšším počtom obyvateľov musia akceptovať nižší počet kresiel, než na aký by mali mať vzhľadom k ich populácii nárok, aby tak umožnili lepšie zastúpenie členským štátom s nižším počtom obyvateľov.

  • Nadnárodná kandidátka

Parlament spolu so schválením nového prerozdelenia vyzval, aby sa tiež preskúmala možnosť volenia časti poslancov podľa nadnárodného zoznamu, pretože by to podľa ich názoru mohlo prispieť k vytvoreniu “skutočne európskeho rozmeru” v predvolebnej rozprave.

Slovensko bude mať v novom období 13 poslancov, čo však predpokladala už Zmluva z Nice.

  • Objektívny systém pre ďalšie obdobia

Parlament v schválenej správe návrh rozhodnutia Európskej rady podporuje a žiada, aby sa ustanovila aj revízia poslaneckých kresiel na volebné obdobie 2014-2019. Poslanci tiež žiadajú, aby bol v EP zavedený objektívny a spravodlivý systém rozdeľovania mandátov, aby boli zohľadnené demografické zmeny a aby sa zabránilo “tradičnému politickému vyjednávaniu” medzi členskými štátmi.

  • Obyvatelia či občania?

Poslanci zároveň navrhujú preskúmať, či by bolo možné nahradiť pri určovaní počtu poslaneckých kresiel kritérium počtu “obyvateľov” počtom “občanov”. Európskej rade a Parlamentu správa navrhuje, aby pred každými novými voľbami do Európskeho parlamentu včas preverili počet obyvateľov tvoriacich základ pre výpočet.

  • Talianske rozčarovanie

Nové prerozdelenie vyvolalo nesúhlasné reakcie v Taliansku, ktorému hrozí, že príde o rovnocenné postavenie s Francúzskom a Veľkou Britániou. Podľa schváleného návrhu by Taliansko malo mať 72 poslancov, čo je o dvoch menej ako Francúzsko a o jedného menej ako bude mať Veľká Británia. Taliani dokonca naznačujú, že by mohli otvoriť túto otázku na blížiacom sa summite hláv štátov a vlád v Lisabone. Premiér Romano Prodi však upresnil, že ak sa tak stane bude to diskusii o texte novej zmluvy.

Pozície

Spravodajca k predloženej správe Francúz Alain Lamassoure (EĽS-ED) poslancom v úvode rozpravy pripomenul, že ak by nebol prijatý nový návrh, ktorý stanovuje 750 poslaneckých mandátov, počet poslaneckých kresiel by musel rešpektovať rozhodnutie zakotvené v zmluve z Nice, a teda klesnúť len na 736.  Zdôraznil tiež, že plénum musí zadefinovať princíp proporcionálnej degresivity a zadefinovať jej mieru.

Druhý zo spravodajcov, poslanec, Rumun Adrian Severin(PES) informoval, že predložená správa požadujúca 750 mandátov “nikoho netrestá, ale naopak, zlepšuje postavenie všetkých štátov, ktoré majú dobrú demografickú politiku”.

Ingo Friedrich z Nemecka (EĽS-ED) vyjadril podporu predloženej správe a pripomenul europoslancom, že jediná krajina, ktorá kvôli princípu degresívnej proporcionality príde o poslanecké kreslá oproti tomu, čo bolo stanovené v Zmluve z Nice, je Nemecko. Parlament by si preto podľa neho mal splniť svoju povinnosť a hlasovať za správu, aby vyslal jasný signál Rade, že môže v tomto zmysle rozhodnúť. EP podľa jeho slov potrebuje “dlhodobý systém prideľovania mandátov, aby sa táto problematike nemusela preberať pri každých voľbách nanovo”.

Brit Richard Cobertt zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente vyslovil presvedčenie, že Parlament navrhovanú správu podporí a tiež zdôraznil slová svojho predrečníka, že žiadna krajina okrem Nemecka nepríde oproti Zmluve z Nice o žiaden poslanecký mandát. Počudovanie vyjadril nad postojom Talianska a jeho premiéra Romana Prodiho, bývalého predsedu Európskej komisie, ktorý pre svoju krajinu “požaduje zvýšenie mandátov a pritom argumentuje národnou prestížou ako dôvodom”.  Akékoľvek pozmeňujúce návrhy by podľa neho malo plénum v hlasovaní zamietnuť a malo by hlasovať za predloženú správu v jej súčasnej podobe.

Andrew Duff za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu vyslovil správe podporu a uviedol, že návrhy požadujúce rôzne navýšenia kresiel si navzájom odporujú. Spomenul však potrebu vyjasnenia kritérií pre určovanie poslaneckých mandátov, hoci priznal, že na túto úlohu bude Parlament potrebovať viac času a preto by sa k tomu mali poslanci podľa neho vrátiť po prijatí reformnej zmluvy. Nateraz podľa neho postačuje, ak EP prijme predložený text a vyšle jasný signál Rade, aby tieto požiadavky schválila.

Britský europoslanec Brian Crowley (UEN) uviedol, že od prvých volieb do EP v roku 1979 sa v Európe uskutočnili veľké demografické zmeny a vyzval na obozretnosť a rovnováhu pri uplatňovaní princípu degresívnej proporcionality. Upozornil tiež, že EUROSTAT niekedy vychádza z provizórnych údajov.

Johannes Voggenhuber zo Skupiny zelených/Európska slobodná aliancia informoval, že jeho skupina nesúhlasí s textom správy o poslaneckých mandátoch a preto za neho nebude hlasovať. “Všetci by sme si mali ujasniť, čo je to Parlament. Parlament totiž nie je zastúpením socio-ekonomickej situácie krajín, ale zastúpením občanov”, zdôraznil a dodal, že zlyhaním bola podľa neho už zmluva z Nice.

Sylvia-Yvonne Kaufmann za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice uviedla, že hoci sa názory v jej politickej skupine rôznia, ona sama predloženú správu podporuje, pretože ju považuje za vyváženú a zodpovedajúcu princípom solidarity. To podľa jej slov posilňuje súdržnosť Únie a je vhodným základom aj pre jej ďalšie rozšírenia.

Poľský Poslanec Bernard Wojciechowski zo Skupiny nezávislosť/demokracia označil európsku solidaritu za mýtus a obvinil spravodajcu Severina, že sa mu o princípe degresívnej proporcionality “hovorí ľahko, keďže sa to nedotkne Rumunska” (z ktorého pochádza).

Luca  Romagnoli za Skupinu identita, tradícia a zvrchovanosť sa zastal svojej krajiny, Talianska, a uviedol, že predložené návrhy ho diskriminujú. Neprijateľné je podľa neho aj to, ako sa v návrhu vysvetľuje pojem občianstva.

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NA), uviedla, že Slovensko sa “v rámci dohodnutého princípu degresívnej proporcionality” musí zmieriť s tým, že počet jeho poslancov v EP sa o jedného zníži. V súvislosti s proporcionalitou požiadala, aby sa  preniesla do zamestnaneckej politiky EÚ. “Žiadam posilnenie počtu zástupcov a zamestnancov z novej dvanástky vo všetkých inštitúciách EÚ. “Rovnosť by sa mala uplatňovať vo všetkých oblastiach a mala by sa sústrediť na všetkých zástupcov a zamestnancov bez ohľadu na postavenie, čiže nielen na europoslancov či eurokomisárov”, uviedla a požiadala EÚ, aby plnila svoje záväzky.

REKLAMA

REKLAMA