Najväčší vplyv v EÚ pripisujú Slováci Európskemu parlamentu

Európsky parlament je vnímaný ako najvplyvnejšia inštitúcia EÚ. Vyplýva to z celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer "Pohľad občanov na Európsky parlament".

Pozadie

Od volieb do Európskeho parlamentu nás delí len 15 mesiacov. Špeciálny prieskum verejnej mienky preto zisťoval povedomie európskej verejnosti o úlohe EP a skúmal, ako ľudia hodnotia jeho prácu.

Na prieskume, ktorý prebiehal od 22. septembra do 3. novembra 2007, sa z celej EÚ zúčastnilo 26 768 respondentov.

Otázky

Slováci si dokonca častejšie (58 percent), než je celoeurópsky priemer (43 percent) myslia, že Európsky parlament má najväčšie rozhodovacie právomoci v Európskej únii. Rada EÚ “získala” 13 a Európska komisia 10 percent. Zároveň si 63 percent Slovákov myslí, že by EP mal mať najväčšie rozhodovacie právomoci.

Parlament sa dlhodobo teší v Európe relatívne dobrému imidžu. Podľa prieskumu vnímajú európski občania Parlament pozitívne (39 percent) alebo neutrálne (41 percent). Väčšina respondentov zároveň pri opise tejto inštitúcie využila termíny ako “demokratický orgán”, “nie veľmi známy”, “dynamický” a “načúvajúci hlasu občanov”.

Verejnosť chce, aby Parlament pri svojej činnosti presadzoval hodnoty ľudských práv (58 percent), rovnosť medzi mužmi a ženami (41 percent), prípadne solidaritu medzi členskými štátmi (36 percent). Do budúcna odporučili v prieskume občania venovať sa prioritám ako sú boj proti terorizmu a klimatické zmeny, ochrana verejného zdravia a ochrana spotrebiteľov.

Slováci majú tiež pocit, že ich v EP zastupuje menej poslancov, než je ich skutočný počet. Kým priemer odhadov respondetnov je približne 11 poslancov, Slovenskú republiku v skutočnosti v EP reprezentuje až 14 europoslancov. Po voľbách, ktoré sa budú konať v júni 2009 ich za Slovensko bude v jeho laviciach sediet, (kvôli zníženu celkového počtu poslancov zo 785 na 750) len 13. Z prieskumu vyplnulo aj to, že termín konania najbližších volieb do EP pozná len 11 percent opýtaných.

Drvivá väšina respondentov má pocit, že napriek tomu, že v poslednej dobe zachytili správu o EP v niektorom médiu, sú o činnosti Európskeho parlamentu zle informovaní. Na Slovensku si to myslí 68 % opýtaných.

Viac než polovica zo skúmanej vzorky uviedla, že Parlament sa výraznou mierou pričinil o rozhodnutia v týchto oblastiach: zníženie cien za roaming (55 percent), vytvorenie čiernej listiny potenciálne nebezpečných leteckých prepravcov (65 percent), schválenie legislatívneho balíčka REACH (70 percent) a schválenie legislatívy o kvalite vody určenej na kúpanie (58 percent).

Pozície

Predseda Výboru pre ústavné veci Jo Leinen (PES) považuje za najväčší dôvod pre nízku účasť v európskych voľbách absenciu skutočne európskych kandidátov. “To čo potrebujeme je skutočne európska volebná kampaň naprieč politickými rodinami”, myslí si Leinen.

Predseda EP Hans-Gert Pöttering vyhlásil, že politici sa musia snažiť o “pridanú hodnotu” každého jedného hlasu, aby sa zvýšila volebná účasť. 

Španielsky podpredseda EP Alejo Vidal-Quadras (EPP-ED) povedal, že vysvetľovať voličom prečo by mali prísť voliť vo voľbách do EP je nikdy nekončiaca a nevďačná úloha, ktorá sa nedá splniť zo dňa na deň.

Slovenská eurposlankyňa Irena Belohorská (NI) v interview pre EurActiv.sk uviedla, že občania sa neidentifikujú s Európskou Komisiou či s Radou, ale s Európskym parlamentom, kde ich reprezentujú zástupcovia, ktorých si zvolili. “(Europoslanci) poznajú požiadavky občanov svojho štátu a preto bolo postavenie Európskeho parlamentu posilnené. Dúfam, že tento fakt prijme občanov k vyššej participácii v nasledujúcich eurovoľbách v roku 2009.”

REKLAMA

REKLAMA