Násilie na ženách je stále tolerované

Téma boja proti násiliu páchanom na ženách a porušovania ich ľudských práv nie je feministickou agendou ale problémom celej spoločnosti, zaznelo na seminári organizovanom Informačnou kanceláriou EP.

Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR Róbert Hajšel v úvode vyzdvihol prácu Európskeho parlamentu v oblasti dodržiavania práv žien a upozorňovania na ich porušovanie. Pripomenul, že hoci má v tejto oblasti Parlament obmedzené kompetencie od roku 1984 disponuje špecializovaným výborom pre práva žien a rodovú rovnosť. Spomenul tiež jednu z vlajkových lodí iniciatív v tejto oblasti kampaň „Červená karta nútenej prostitúcii“, ktorú v roku 2006 spustil EP počas konania svetového šampionátu vo futbale v Nemecku.  

„Rozprávanie o násilí páchanom na ženách nie je len agendou úzkej skupiny feministicky zameraných organizácií, násilie na ženách je denná realita“, hovorí Mária Nádaždyová z Európskeho partnerstva pre verejné stratégie, ktorá konferenciou v Európskom informačnom centre sprevádzala.

Edit Bauer: „Treba zlomiť dopyt po prostitúcii“

Panel otvorila europoslankyňa Edit Bauer, ktorá na úvod k téme vyrovnávania platových rozdielov medzi pohlaviami poznamenala, že ak pretrvá súčasný vývoj nebude na ich prekonanie stačiť ani niekedy spomínaných 100 roko, pretože tento výpočet sa robil podľa roku 2005 a odvtedy sa situácia, aj vďaka kríze, zhoršila. „Rozdiely sa nezačínajú, keď mladí muži a ženy nastupujú do práce, ale keď sa žena vracia z prvej materskej dovolenky“, pripomína poslankyňa.

Špeciálne sa europoslankyňa venovala problematike obchodovania s ľudmi. „Váčšina obetí je žien, najmä v obchode s prostitúciou, aj keď treba mať na zreteli, že sa rozmáha aj obchodvanie s mladými chlapcami. Je to tretí najväčší biznis, podľa policajných zdrojov možno už druhý, po zbraňiach a drogách.“ Najväčší problém je podľa Bauer otázka dopytu. A ten existuje aj na trhu práce. Z Talianska či Španielska poznáme prípady táborov nútených prác. „Na toto máme zákony, ale v prípade prostitúcie je tolerancia spoločnosti stále vysoká. Kým nebudeme schopní zlomiť dopyt, bude to pokračovať“. 

Anna Záborská: „Niečo robíme zle“

Všetky formy násilia na ženách aj nerovnosť v odmenoňvaní má korene v zlej sociálnej situácii, pretože ženy v chudobe sú najviac ohrozné týmito vecami, myslí si členka a bývalá predsedníčka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť EP Anna Záborská. Roky sa podľa nej hovorí o tom, že ľudské práva u žien nie sú dodržiavané. „Hovorí sa síce o tom, prečo sa nám ich nedarí dodržiavať , ale nevenujeme sa príčinám.“ To je podľa nej zrejmé na rôznych kampaniach.

„V marci uplynie 10 rokov od vyhlásenia Lisabonskej stratégie, ktorá mala z Európy spraviť najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku na svete a teraz, keď by sme už mali sláviť nejaké úspechy vyhlásime Európsky rok boja proti chudobe a sociálnum vyúčeniu. Ja si myslím, že nič viac netreba na to, aby sa sme si povedali, že niečo asi robíme zle.“

Viac sa podľa Záborskej treba venovať prevencii a tiež hovoriť o úspešných príkladoch prevencie násilia. „Súdržnosť môže pomôcť zlepšiť postavenie ženy v spoločnosti“, zakončila. 

Irena Belohorská: „Situácia sa zlešuje, ale buďme nespokojní!“

„Ak je 14 ročné dievčatko, ktoré má život pred sebou zabité len preto, že sa usmialo na chlapca, ako napríklad dnes bežne robí moja vnučka, to vo vás musí vzbudiť hrôzu“, hovorí niekdajšia europoslankyňa, toho času zastupujúca Úniu žien Slovenska, Irena Belohorská na margo spomínaných vrážd zo cti.

„Psychológ vám povie, že 4 % ľudí reaguje podľa modelov, preto sa niekedy stáva, že muž, ktorý predtým nemal násilné sklony koná skratovo, lebo má niekde zafixované, že tak koná „správny chlap“. Kritizuje prílišnú medializáciu tragických prípadov, kedy manžel zabije ženu, keď mu je neverná. Víta ale, že dnes je v porovnaní s minulosťou v prípadoch domáceho násilia už veľmi aktívna aj polícia. Aj s vymáhaním výživného je už podľa nej situácia lepšia.

Dodala, že v septembri chystá Únia žien Slovenska konferenciu s názvom „Žena v 21. storočí“.  „Nemyslím si, že situácia žien za ten čas smeruje k horšiemu, ale buďme radšej nespokojní“.

V minulosti podľa Belohorskej až 60 % žien vstupovalo do manželstva z dôvodu gravidity . „Dnes je ten trend podľa nej opačný. Nechám na iných aby súdili, ale rozhodne ten model dobrý nebol, svojim spôsobom to bolo nútenie k sobášu a vznikali z toho konflikty.“

Jana Šípošová: „Pri tejto práci nás drží radosť tých, ktorým sme pomohli“

Pomoc od občianskeho združenia „Pomoc pre obete násilia“, ktorého výkonnou riaditeľkou je Jana Šípošová prešlo už minimálne 6000 žien, všetko obete rôznych trestných činov (nie len domáceho násilia). V reakcii na Annu Záborskú uviedla, že kampaň „Piata žena“ prispela k tomu, že sa v tom čase podarilo presadiť novú legislatívu, ktorá umožnila lepšie pomáhať obetiam domáceho násilia a  naštartovala postupnú zmenu povedomia a verejnej mienky. 

„Pomoc obetiam násilia“ sa snaží o to, aby všetky zložky záchranného sytému už pri prvom kontakte s obetami vedeli ľudom dať kontakt, na koho sa môžu obrátiť o pomoc, ak ju budú potrebovať, či už psychologickú alebo právnu. „To čo sa najviac snažím udržať je celoslovenská poradenská telefonická linka“, hovorí Jana Šipošová. Združenie sa potýka a finančnými aj administratívnymi problémami. „Porovnávala  som pomer všetkých volaní a prijatých volaní a v priemere sa dovolá asi 75 %.“ Linka totiž funguje len 4 hodiny denne. Snom Jany Šípošovej je mať stabilný personál a ideálne 24-hodinovú linku a vyškolených dobrovoľníkov.

Z praxe porozprávala o prípade týranej ženy, ktorej manžel sa ešte ani len nevrátil z výkonu trestu, keď sa podobným spôsobo voči nej začali správať jej starší synovania. „Jej šťastie, ktoré bolo enormné a pre ktoré vlastne zostávame v tejto práci, tak trvalo necelý rok.“

Mária Demeterová:  „Jedinou túžbou niektorých žien, je žiť dôstojnejšie“

Posledná panelistka Mária Demeterová z Katolíckeho hnutia žien Slovenska sa podelila o skúsenosti z terénnej práce so ženami na poste viceprimátorky Bratislavy. „Tam som videla aká je naozaj situácia žien na úplnom spodu. Počas mojej práce za mnou často chodili ženy, ktoré boli úplne sociálne na dne. Oni ani nemali strechu nad hlavou.“

„Niekedy si hovorím, že tá možnosť voľby ženy, o ktorej tu často hovoríme… či to, že sa za to právo na potrat toľko bojuje, nevyhovuje aj tej druhej strane. Rozprávala som sa so ženou, ktorá bola dva dni po interrupcii a tá mi povedala, že – „Keby mi len jedna osoba bola dala nádej, že to zvádnem, že mám niekoho, na koho sa môžem obrátiť, tak by som sa asi rozhodla inak.““

Ako pozitívny príklad hovorí Demeterová o projekte „Zachráňme životy“, ktorý beží už dva roky. Za ten čas sa do neho zapojilo 31 žien. V rámci projektu môžu darcovia na diaľku podporovať ženu, ktorú si vyberú podľa jej osudu, a to jednorázovo alebo kontinuálne. „Narodilo sa 24 detí a len dve ženy sa rozhodli dať deti na adopciu a žiadna neoľutovala, že to dieťa mala.“ 

„Nikdy sme nehovorili o viere, do ničoho sme ich netlačili, ani to neboli veriace ženy, ich jedinou túžbou bolo žiť dôstojnejšie“, dodáva Demeterová. 

V dikusii sa otvorila aj otázka, či stojí za to pracovať s páchateľmi násilia. Podľa Márie Demeterovej už isté občianske združenie, ktoré takto pilotne pracuje dosahuje dobré výsledky. Sociálne mimovládne organizácie, ktoré by to tiež chceli robiť však podľa Jany Šípošovej zase brzdí administratíva a náročná finančná situácia.

Irena Belohorská pripomenula, že pojem násilník v tejto súvislosti ide naprieč všetkými sociálnymi vrstvami. „Mnohokrát je slovník vysokoškolsky vzdelaného muža voči žene oveľa horší ako jednoduchého človeka“. Komplikovaná situácia je podľa nej aj pri duševnom násilí, ktoré takmer nemožno dokázať. „Pri duševnom násilí, ktoré nezriedka končí tragickejšie, by som dokonca povedala, že víťazí slabšie pohlavie.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA