Nástrahy rozvojovej pomoci EÚ

Európska únia priznáva, že s efektivitou a predvídateľnosťou jej rozvojovej pomoci nie je všetko v úplnom poriadku.

Pozadie

Štáty Európskej únie spolu poskytujú viac než polovicu celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA – Oficial Development Assistance), až 57 %. Krajiny EÚ(15) sa zaviazali poskytovať na tieto účely 0,51% ročného HDP do roku 2010 a 0,7% HDP do roku 2015. Nové členské štáty prisľúbili míňať sumu vo výške 0,17% HDP do roku 2010 a 0,33% do roku 2015.

Otázky

  • Efektivita

V úvode správy Európskeho parlamentu z mája 2008 o efektivite rozvojovej pomoci sa konštatuje, že “rozvojová pomoc nedosahuje svoju plnú výkonnosť v dôsledku nedostatočnej koordinácie medzi darcami a existencie príliš veľkého množstva projektov a programov s rôznymi postupmi.”

Európska únia si dala za cieľ implementovať tzv. Parížske vyhlásenie k rozvojovej pomoci z roku 2005. Pre donorské krajiny z neho vylplýva, že by mali založiť všetku svoju podporu na národných rozvojových stratégiách prijímateľských krajín. Kroky donorských štátov musia byť harmonizované, transparentné a kolektívne efektívne. Ústredným motívom je zodpovednosť za výsledky vo vzťahu donor – partnerská rozvojová krajina.

Zásadným prínosom Parížskej deklarácie je, že zosumarizovala 12 indikátorov efektívnosti zahraničnej pomoci a formulovala konkrétne ciele pre 11 z týchto indikátorov.

V hlavnom meste africkej Ghany, v Akkre, sa v septembri 2008 uskutoční III. fórum na vysokej úrovni venovené účinnosti rozvojovej pomoci a vyhodnoteniu pokroku v pri plnení cieľov, ku ktorým sa štáty zaviazali v Paríži. 

  • Nenaplnené sľuby

Európska únia sa rada sama označuje za lídra medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci. V uplynulom roku ale 17 z 27 členských krajín nezvýšilo oficiálnu rozvojovú pomoc a 11 z nich ju dokonca znížilo. Celkovo dala EÚ po prvý krát na rovojovú pomc roku menej ako v predchádzajúcom roku. Rozpor medzi tým, čo sa krajiny EÚ zaviazali vyplatiť a tým, čo by poskytli pri zachovaní súčasného trendu do roku 2010, vyčíslili mimovládne organizácie zaoberajúce sa bojom proti chudobe na 75 miliárd eur, čo je podľa nich suma ohrozujúca naplnenie Miléniových rozvojových cieľov Organizácie spojených národov.

  • Transparentnosť

Stupňuje sa tlak na vyššiu transparentnosť tokov pomoci, a na zabezpečenie včasného šírenia úplných informácií o všetkej priznanej, pridelenej a vyplatenej pomoci. “Značnú netransparentnosť rozvojovej pomoci” si uvedomuje aj  členka Výboru pre rozvoj EP, europoslankyňa Anna Záborská. Problém vidí najmä v tom, že Európsky rozvojový fond, ktorý administruje pomoc do krajín skupiny ACP (Afrika, Karibik a Tichomorie) a na nasledujúcich päť rokov má k dispozícíí viac ako 23,9 miliardy eur, bol vyňatý z pod kontroly Európskeho parlamentu.

Záborská v minulosti kritizovala prípad vyplatenia 40,6 miliónov eur keňskej vláde. Financie vyplatila EK jeden deň po prezidentských voľbách poznamenaných rozsiahlymi nezrovnalosťami. “Ide o tzv. rozpočtovú pomoc, kde sú ciele určené veľmi všeobecne”, upozorňuje slovenská europoslankyňa. Finančné prostriedky by mali byť podľa nej viazané na projekty a vyslovila sa proti transferu peňazí priamo do štátneho rozpočtu, “kde je veľký priestor na korupciu a rozkrádanie peňazí.”

Parlament tiež hrozil vo februári tohto roku, že nepodpíše účty Únie za rok 2006, kým nebude riadne vydokladované použitie peňazí z rozvojovej pomoci EÚ v Iraku. “Je to nefér, že chcem vedieť, že ak tvrdia, že postavili školu, kde tá škola je?”, citoval Financial Times socialistického europoslanca Dana Jorgensena. Komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner to vysvetľovala tým, že európske zdroje putujú do spoločného fondu, ktorý spravuje Organizácia spojených národov a Svetová banka. Podľa nej nie je preto možné sledovať, kam ide každý cent. Poslanci tvrdili, že je to porušenie finančných pravidiel EÚ.

  • Predvídateľnosť

Nie všetci donori sú pripravení zaviazať sa k určitému objemu financií a poskytnúť tak partnerským krajinám relevantné informácie o výške budúcej pomoci. Odmietnutie takejto infomácie podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu v Európe (OECD) ohrozuje stabilitu a efektívnosť prebiehajúcich programov pomoci. 

  • Miláčikovia a siroty

Pri nedostatočnej koordinácii a deľbe práce medzi donormi vzniká problém tzv. darcovských miláčikov a darcovských sirôt. Môže ísť pritom o jednotlivé krajiny alebo odvetvia. OECD navrhuje znížiť globálne počet donorov na jednu krajinu a pripomína, že niektoré zlyhávajúce štáty v Oceánii majú menej ako desať darcov. Európsky parlament preto navrhuje aktualizovať a spresniť verziu tzv. Atlasu donorov.

  • Priority

Európsky parlament vyzval v máji prostredníctvom správy poslanca Johana Van Heckeho Európsku komisiu a členské štáty, aby sa aspoň 20 % rozvojovej pomoci venovalo na zlepšenie základných verejných služieb ako sú školstvo, zdravotníctvo, prístup k vode a hygienická infraštruktúra. Chce tiež “definitívne skoncovať s odkláňaním pomoci na ciele, ktoré nie sú z hľadiska rozvoja vôbec významné”. Tento odklon je podľa Parlamentu možný preto, že súčasné oficiálne vymedzenie rozvojovej pomoci je mimoriadne široké.

  • Viditeľnosť

Európski poslanci z Výboru pre zahraničné veci žiadali od eurokomisárky Benity Ferrero-Waldner viac viditeľnosti pre vonkajšiu pomoc, ktorú Únia poskytuje. Komisárka argumentovala, že nie vždy je možné vyvesiť na postavenú školu modrú vlajku s dvanástimi zlatými hviezdami, pretože napríklad v Iraku by to podľa nej mohlo znamenať, že veľmi rýchlo vyletí do vzduchu.

Fakt, že situácia s propagáciou aktivít EÚ nie je ideálna, demoštrovala Ferrero-Waldner na príklade, kedy v rovnakom vrtuľníku smerujúcom do cunami zasiahnutého Acehu, v ktorom cestoval Colin Powell sedela aj ona a komisár zodpovedný za rozvojovú pomoc Louis Michel. Globálna mediálna pozornosť sa ale podľa nej dostala len vtedajšiemu americkému ministrovi zahraničných vecí, ktorý mal so sebou kameramana. “Všetci videli jeho, ale nikto nevidel nás”, zhodnotila.

  • Lisabonská zmluva

Zmeny, ktoré predpokladala Lisabonská zmluva (ktorej osud je dnes neistý), by sa dotkli aj rozvojovej pomoci EÚ. Po prvýkrát sa v nej explicitne uvádza, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ. Kým niektorí vítali jej zmeny, ktoré by mali EÚ priniesť viac koherencie na to, aby sa Európa stala ešte dominantnejším lídrom v rozvojovej asistencii, kritici upozorňovali, že spojenie portfólií vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisariátu pre vonkajšie vzťahy by mohlo spolitizovať udeľovanie pomoci prípadne ju marginalizovať. Ako sa zhodli účastnícíi okrúhleho stola organizovaného Friends of Europe, dôležitým krokom bude posilnenie programovacej kapacity jednotlivých delegácií Európskej komisie v rozvojových krajinách.

  • Bilaterálna pomoc

Členské štáty EÚ poskytujú zo svojich rozpočtov rozvojovú pomoc krajinám aj na základe svojich vlastných vecných a teritoriálnych priorít. “Neviem si celkom zdôvodniť, prečo Slovenská republika smeruje najväčšiu časť rozvojovej pomoci práve do Srbska”, hovorí Anna Záborská. Podľa nej každá krajina, hlavne väčšina tých postkomunistických, potrebuje financie, ale Srbsko nepovažuje za rozvojovú krajinu.

Ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom dokumente Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003-2008 uvádza, že v prípade Srbska a Čiernej Hory sa “ideálne stretli politicko-ekonomické a logistické kritériá výberu” v spojení s konkurenčou výhodou, ktorú SR v porovnaní s inými donormi v regióne má. Aj keď Srbsko a Čierna Hora nie je štandardnou rozvojovou krajinou, pomoc, ktorá je jej poskytnutá, sa klasifikuje ako oficiálna rozvojová pomoc. Ministerstvo však počíta s tým, že môže byť z tejto kategórie donorskou komunitou vyčlenená.

  • Rodové hľadisko

Na Brusel sa zniesla kritika za to, že jeho rozvojová pomoc nedostatočne reaguje na potreby žien v chudobných krajinách. Najmä aktivity nových členských krajín boli mimovládkami vyhodnotené ako “rodovo slepé”. Len malý počet projektov sa podľa nich zameriaval na ženy.  

REKLAMA

REKLAMA