Slováci nemôžu byť od Nemcov ďalej. V názoroch na migráciu

Slováci podporujú prerozdelenie migrantov do krajín EÚ najmenej z celej únie. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer.

Výsledky exkluzívneho Eurobarometra prezentovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku.

Z nich vyplýva, že v priemere 78 percent obyvateľov EÚ si myslí, že by sa žiadatelia o azyl mali rozdeliť medzi členské štáty.

Najviac túto myšlienku podporujú Nemci (97 percent), najmenej Česi a Slováci (31 percent).

Zo spomínaných 78 percent obyvateľov EÚ, ktorí sú za prerozdelenie migrantov, si takmer tri štvrtiny myslia, že by sa tak malo stať na základe záväzných kvót odsúhlasených EÚ. Spomedzi 31 percent Slovákov, ktorí súhlasia s prerozdelením utečencov, je len 51 percent za záväzné kvóty.

Slovensko je na poslednom mieste aj pri otázke, či "v súčasnom kontexte migračnej krízy potrebuje vaša krajina legálnych migrantov v určitých sektoroch ekonomiky". Súhlasí s tým len 19 percent Slovákov, ale až 77 percent Švédov či 72 percent Nemcov. Priemer EÚ je 51 percent.

Podobne je to aj pri otázke, či "je prítomnosť občanov iných členských krajín vo vašej krajine prospešná pre vašu ekonomiku". Slovensko je spolu s Cyprom na chvoste európskeho rebríčka s 31 percentami pozitívnych odpovedí. Priemer v EÚ je 56 percent.

Z výsledkov prieskumu je tiež zrejmé, že v priemere 66 percent respondentov v rámci celej EÚ podporuje prijímanie rozhodnutí v otázkach migrácie na európskej úrovni skôr ako len národnými vládami. Medzi krajinami, ktoré najviac podporujú rozhodovanie na úrovni EÚ, sú obyvatelia Cypru, Nemecka, Španielska a Luxemburska (79 až 81 percent). Naopak, v Estónsku, Poľsku a na Slovensku je to len približne 40 percent ľudí.

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel uviedol, že Slováci sú na konci rebríčka aj pri otázke finančnej podpory krajín na hraniciach Schengenu, ako aj pri otázke, či je potrebná harmonizácia legislatívy z hľadiska migrácie v rámci krajín EÚ.

Obavy z imigrácie a terorizmu, ktoré boli už aj v minulých prieskumoch veľké, vykazujú najväčší nárast v porovnaní s rokom 2013.

Až pre 47 percent respondentov v EÚ je imigrácia najväčšou výzvou, ktorej v súčasnosti EÚ a jej členské štáty čelia. V roku 2013 to bolo len 14 percent. Na Slovensku si to myslí 49 percent opýtaných, čo predstavuje nárast o 46 percent proti roku 2013. Obavy z terorizmu citovalo v EÚ 26 percent ľudí, v roku 2013 to bolo len 11 percent.

 Pozície 

Europoslanec József Nagy (EPP, Most-Híd) vidí za slovenskými číslami v prieskume verejnej mienky „nezvyk a strach“, ktorý pomáha generovať aj vnútorná politika.

Občanov krajín EÚ, ktorí zdieľanie bremena podporujú vníma buď ako „pragmatických, ktorí nemajú problémy, lebo vidia, že spolužitie funguje“ alebo takých, ktorí žiadajú európske riešenie, pretože vnímajú, že ich krajina je pre migrantov prvou destináciu. Viacerí nemeckí europoslanci podľa neho otvorene hovoria, že Nemecko potrebujú ľudí kvôli demografickému vývoju. „Oni to vidia na každodennom živote. U nás je vysoká nezamestnanosť, my tento problém nepociťujeme.“

Europoslanec Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD) chápe, že ak ľudia na Slovensku „počúvajú iba o kvótach a nepočujú o riešeniach a to, že nepôjde nebude nekonečný príbeh“, vyzerajú čísla v prieskume zo Slovenska takto. Poukazuje na to, že Európska komisia nedáva dôkladný odpočet toho, čo robí ani v Európskom parlamentne a nečuduje sa preto, že majú občania obavy.

Ak niekoho migranti "zaplavujú", je podľa neho prirodzené, ak hovoria, že to treba rozdeliť spravodlivo. Sám podporuje spoločnú návratovú a spoločnú azylovú politiku.

Europoslanec Richard Sulík (ECR, SaS) na margo prieskumu hovorí, že „strach z neznámeho nie je xenofóbia“, ale prirodzená vec. Navyše podľa neho na verejnosť pôsobí, že „máme skupinu občanov, ktorých neodkážeme integrovať, výsledky sú veľmi biedne.“

„Takýto počet ľudí môžeme pokojne nazvať inváziou, je normálne, že to ľudia vnímajú ako ohrozenie pre svoju kultúru a civilizáciu. Čo si tu budeme rozprávať. Bavme sa na rovinu, takto to je,“ povedal Sulík na margo migrantov prichádzajúcich do EÚ.

Riešenie, ktoré navrhuje je "utesniť hranice". Ich ochranu považuje za jednu zo základných funkcií štátu. „Keď nič iné tak plot. To nie je nič zlé, ani nehumánne.“

"Ak som ja prispel svojimi vyjadreniami k tomu, že obyvatelia Slovenska sú ostražitejší k migrantom, tak sa k tomu hrdo hlásim. Je to veľký problém, oproti ktorému bola Grécko brnkačka.“

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA