Nemecko chce kresťanských utečencov z Iraku v EÚ

Štyria poslanci EP, medzi nimi aj Anna Záborská, otvoreným listom podporili návrh nemeckého ministra vnútra, aby sa prioritou EÚ v Iraku stala pomoc tamojším kresťanom.

Nemecká iniciatíva, s ktorou prišiel minister vnútra Wolfgang Schäuble a o ktorej budú dnes rokovať ministri vnútra členských krajín Európskej únie, spočíva v poskytnutí útočiska väčšiemu počtu irackých utečencov v Európe, predovšetkým tamojším kresťanom. Situácia v Iraku spôsobila najväčšiu humanitárnu utečeneckú krízu na Blízkom východe od roku 1948.

Signatári otvoreného listu, slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH, EPP-ED) nemecký europoslanec Manfred Weber (CDU/CSU, EPP-ED), taliansky europoslanec Carlo Casini (UDCDC, EPP-ED) a poľský europoslanec Konrad Szymanski (PiS, Únia za Európu národov) upozorňujú, že “zatiaľ čo všetci obyvatelia Iraku trpia kvôli nedostatku bezpečnosti, situácia kresťanov a ďalších náboženských menšín je zvlášť hrozivá”. Ako najviditeľnejší prejav spomínajú únos a vraždu hlavy Chaldejskej cirkvi v Iraku, arcibiskupa Paolosa Faraja Rahha z Mosúlu, ku ktorej došlo vo februári.

Irackí kresťania odvodzujú svoj pôvod ešte od starovekých Asýrčanov a Babylončanov. Oficiálne komplexné štatistiky neexistujú, podľa odhadov je ich dnes v krajine zmietanej násilím menej ako jeden milión. Väčšina, asi 70 % sa hlási práve k Chaldejskej cirkvi, zvyšok patrí k Sýrskej ortodoxnej cirkvi.

Kresťania v Iraku sú častým terčom útokov a sektárskeho náslia. “Utečenci podávajú svedectvá o hrôzach znásilňovania, nútených konverzií a popráv. Pred tým, než sú násilne vyhnaní z domov, dostávajú mnohí z nich listy od islamských teroristov s hrozbami ohrozujúcich ich život a rodiny”, uvádza sa v liste poslancov Európskeho parlamentu, ktorý vyšiel 22. júla v denníku Die Welt, včera v talianskom denníku Avvenire a v poľskom denníku Polska.

Podľa odhadov už krajinu opustila asi polovica tamojších kresťanov. Mnohí z nich sú utečencami v severnej, bezpečnejšej časti krajiny. “Irackí kresťania nemajú žiadne milície na svoju ochranu, na rozdiel od šiitov a sunnitov, preto sú ľahkým terčom pre extrémistov z oboch strán”, vysvetľuje list poslancov. “Navyše sú považovaní za bohatých a tak sa stávajú aj obeťami únosov a vymáhania výkupného”.

Kedže pre niektorých utečencov nie je návrat do Iraku viac prijateľným riešením, europoslanci sa domnievajú, že Západ má morálnu povinnosť, aj pre svoju účasť na vojne v Iraku, pomôcť pri riešení humanitárnej krízy a poskytnúť najzraniteľnješím azyl. Krajiny by mali podľa europoslancov nasledovať príklad liberálneho Švédska, ktoré z krajín EÚ prijalo jednoznačne najviac irackých žiadateľov o azyl. Nepreferovalo pri tom žiadnu náboženskú, či inú skupinu. Aj švédsky azylový systém má ale svoje limity a tamojší najvyšší súd vyhlásil, že Irak sa už nepovažuje za krajinu, v ktorej prebieha ozbrojený konlikt. S takouto interpretáciou nesúhlasil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Nie je jasné, či by pri prijímaní utečencov, malo ísť o neobmedzené povolenia na pobyt. Nemecký poslanec zo strany Zelených Volker Beck privítal Schäubleho návrh, varoval ale pred “náboženským homogenizovaním Iraku”. Keď sa v Nemecku pýtali irackého premiéra Nuríriho al-Malíkiho na diskrimináciu  kresťanov v Iraku, podľa denníka International Herald Tribune odpovedal: “Sme hrdí na všetkých Iračanov. Pri obnove krajiny potrebujeme všetkých Iračanov.” 

Voči nemeckým plánom prijímať prioritne kresťanských imigrantov vyslovil rezervovaný postoj Úrad vyského komisára OSN pre utečencov. Denník Spiegel priniesol vyjadrenie hovorkyne úradu v sýrskom Damasku, kam Schäuble vycestoval v máji, aby sa stretol s utečencami a pracovníkmi OSN. “Nemecká ponuka je veľmi štedrá. Ale ak chcú Nemci len kresťanov, budú si musieť spraviť vlastný register”. OSN vedie zoznamy irackých utečencov, ktorí by mali byť presídlení do nearabských krajín, nerozlišuje v nich ale náboženskú príslušnosť. Poslanci za CDU argumentovali, že kresťanov budú môcť v nemeckej spoločnosti ľahšie integrovať.

Faktom je, že sučasný azylový systém v EÚ vytvára príliš veľký tlak na krajiny na jej vonkajšej hranici. Podľa súčasných pravidiel je zodpovednosť za imigrantov na krajine, na ktorej územie vkročí imigrant ako prvej. Len veľmi málo utečencom sa podarí dostať sa napríklad do Nemecka letecky. Ak v Nemecku zdržia imigranta, ktorý sa do Únie dostal cez grécke pobrežie, možu ho poslať naspäť do Grécka. Francúzske predsedníctvo má na vrchole svojho zoznamu priorít tzv. imigračný pakt. Ten by mal zabezpečiť, že vonkajšie hranice by sa pre ilegálnych imigrantov stali nepriepustnejšie, ale mal by uľahčiť integráciu tých imigrantov, ktorí do Únie prídu legálne.

REKLAMA

REKLAMA