Normalizácia za európske peniaze

Európsky parlament 16. mája 2006 odhlasoval správu slovenskej europoslankyne Zity Pleštinskej, ktorej cieľom je poskytnúť právny základ pre financovanie európskych organizácií zodpovedných za tvorbu a vysvetľovanie spoločných európskych noriem.

 

Pozadie

Spoločné európske normy majú významnú úlohu pri odstraňovaní technických prekážok obchodu a pri podpore vnútorného trhu EÚ. Nahrádzajú podrobné právne predpisy, zjednodušujú pravidlá a posilňujú konkurencieschopnosť trhu.

Správa slovenskej europoslankyne Zity Pleštinskej (EĽS-ED) bola schválená pomerom hlasov 535 za, 25 proti a 14 absencií.

Otázky

„Je potrebné, aby Spoločenstvo prispievalo k financovaniu európskej normalizácie, keďže si uvedomuje jej prospešnú úlohu”, uvádza prijatá správa a dodáva, že cieľom takéhoto financovania je uľahčiť používanie a pochopenie jednotlivých noriem a zabezpečiť spravodlivý a transparentný prístup k európskym normám pre všetkých účastníkov trhu, predovšetkým však pre malé a stredné podniky. Jedným z príkladov takéhoto uľahčenia je zabezpečenie prekladov noriem do rozličných jazykov.

Všade, kde sa európske právne predpisy odvolávajú na európske normy, ktoré nie sú preložené do všetkých jazykov, dochádza k diskriminácií subjektov, ktoré sa nemôžu stať účastníkmi trhu, lebo nemajú prístup k zákonom stanoveným normám v ich vlastnom jazyku. To škodí najmä malým a stredným podnikom, ktoré nemajú finančné a ľudské zdroje na to, aby si poradili s nepreloženými, vo všeobecnosti veľmi odbornými normami. Správa sa usiluje tieto nedostatky zmeniť.

Pozície

Spravodajkyňa k správe, slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED), hovorila počas rozpravy o uplatňovaní noriem v praxi. „Prečo kancelársky papier tak jednoducho vložíme do obálky? Prečo SIM karta funguje v každom mobile? Prečo by bolo prospešné mať v EÚ rovnaké elektrické zásuvky? Sú to veci, ktoré považujeme za také samozrejmé, že sa nad nimi už ani nezamýšľame. No je niekto, kto sa aj nad týmito zdanlivo jednoduchými vecami musí zamyslieť, aby veci v našom živote boli samozrejmými. Tento niekto je európsky normalizačný systém“, uviedla a spomenula, že zahŕňa 3 európske a 29 národných normalizačných organizácií a vyše 60 000 expertov, ktorí spoločne pripravujú európske normy. Normy sú odsúhlasované konsenzom a založené na báze dobrovoľnosti.

Keďže spoločné európske normy hrajú významnú úlohu pri odstraňovaní technických prekážok obchodu a pri podpore vnútorného trhu, politika normalizácie sa podľa nej musí pokladať za jednu zo základných politík Únie pre uskutočňovanie cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie.

Ako ďalej uviedla, aj ona sama, ktorá je pôvodným povolaním architektkou, často pracovala s normami, ktoré jej boli projektovaní a povoľovaní stavieb oporou. „Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý som prijala úlohu vypracovať túto správu.“

Pripomenula tiež, že aj napriek nevyhnutnosti normalizácie pre fungovanie vnútorného trhu EÚ doposiaľ na európskej úrovni neexistuje žiadny legislatívny základ, ktorý by explicitne upravoval jej financovanie. „V súčasnosti tvorí podiel Spoločenstva na financovaní európskej normalizácie 2%, podiel národných organizácií približne 5% a 93% prispievajú podniky, predovšetkým poskytovaním expertov“, uviedla Pleštinská. V súvislosti so zodpovednosťou členských štátov za preberanie európskych noriem do národnej sústavy vyslovila potešenie, že Slovensko je „aj vďaka Slovenskému ústavu technickej normalizácie jednou z krajín, ktoré najrýchlejšie transponujú európske normy“.

Európska normalizácia je podľa jej slov aj jedným z nástrojov, ktorý pomáha vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie. „Prioritnou úlohou Európskeho parlamentu musí byť, aby malé a stredné podniky, najmä mikropodniky a remeselné podniky, mohli efektívne používať európske normy“. Finančné prispievanie na preklady noriem do všetkých oficiálnych jazykov je podľa nej preto v záujme Spoločenstva. Prínosným pre malé a stredné podniky bude podľa Pleštinskej tiež vypracovanie používateľských príručiek na vysvetlenie a výklad noriem.

Slovenský europoslanec Milan Gaľa (EĽS-ED) vyjadril súhlas s dôležitosťou normalizácie pri odstraňovaní technických prekážok vnútorného trhu EÚ a označil ju za nevyhnutnú najmä v sektoroch akými sú zdravotníctvo, doprava, telekomunikácie, či elektrotechnika. „V sektore zdravotníctva napríklad existuje približne 10 000 rozličných pomôcok a európske normy hrajú v tomto prípade významnú podpornú úlohu. Vyše 80 % firiem pôsobiacich v tomto obore sú malé a stredné podniky, preto oceňujem snahu spravodajkyne zabezpečiť férový prístup k európskym normám aj pre týchto trhových hráčov“, povedal. Ako dodal, od roku 1985, keď bol zavedený tzv. nový prístup k európskej normalizácii, bolo vypracovaných vyše 15 000 noriem. Je preto podľa neho dôležité, aby Spoločenstvo financovalo zviditeľňovanie celého systému nielen v rámci EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni.

Ďalší slovenský europoslanec Árpád Duka-Zólyomi (EĽS-ED) označil technickú normalizáciu za nosný komponent rozvoja v rôznych oblastiach a jej financovanie za krok vo verejnom záujme. „Normy slúžia všetkým, aj keď to na prvý pohľad nie je zrejmé. Ich význam si uvedomujeme najmä vtedy, keď niečo nefunguje tak, ako by malo. Pamätám sa, nebolo to tak dávno, keď nové členské krajiny museli prebudovať svoju technickú základňu. V Slovenskej republike to znamenalo revidovať viac ako 25 000 technických noriem, skoro polovicu zrušiť bez náhrady a do zvyšku začleniť 15 000 štátnych technických noriem, čo si vyžadovalo nemalé finančné náklady. V tomto procese treba vyzdvihnúť veľkú zásluhu medzinárodne vysoko hodnoteného a stabilného štátneho Úradu pre normalizáciu Slovenskej republiky“.

Ako ďalej spomenul, EP stojí pred dôležitou úlohou zlepšiť financovanie európskej normalizácie na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a európskych politík v globálnej súťaži, preto má toto rozhodnutie nesmierny význam. „Vybudovať, koordinovať a rozvíjať zložitý rozvetvený mechanizmus technickej normalizácie pre dynamické fungovanie vyžaduje jasné, racionálne a dostatočné finančné zabezpečenie. Chcem vyzdvihnúť záslužnú a konštruktívnu prácu pani poslankyne Pleštinskej, ktorej sa úspešne podarilo nájsť všeobecný kompromis k tejto dôležitej téme“. 

REKLAMA

REKLAMA