O miliardách Grécku mali rozhodnúť europoslanci

Europoslanec Sulík sa bojí o demokraciu v EÚ, Maňka prízvukuje, že ďalší osud Grécka leží primárne na Tsiprasových pleciach.

Slovenskí europoslanci Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD) a Richard Sulík (ECR, SaS) oceňujú, že grécky premiér pred dvoma týždňami predstúpil pred Európsky parlament a to napriek tomu, že individuálni poslanci nemali kvôli rokovaciemu poriadku možnosť s ním diskutovať.

Richard Sulík si myslí, že o tom, či ideme Grécku požičať ďalších 86 miliárd eur (tzv. tretí balík) by mal rozhodnúť Európsky parlament ako jediný občanmi volený orgán a to na základe argumentov.

Dnes sa tak podľa neho nedeje.

Vladimír Maňka by tiež privítal viac vypočutí pred europoslancami a viac podkladov ohľadne gréckej krízy pre europoslancov.

"Najlešpie rozhodnutia robíme, ak máme najlepšie informácie," povedal.

V samotnej analýze gréckej situácie sa europoslanci líšia.

Ekonomické parametre

Ak sa v krajine správne nastavia „ekonomické parametre,“ krajina sa môže postaviť na nohy, konštatuje europoslanec Maňka.

Pripomína, že Gréci majú najväčšiu sivú ekonomiku v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

"Viac ako 22 % peňazí sa stráca v Grécku bohviekde. Ďalšia vec, Gréci mali prehnané platy. Často vyššie ako Nemci. Mali kožiarsky priemysel a ďalšie druhy priemyslov, ktoré im padli, lebo neboli konkurencieschopné, mali príliš veľké náklady," poznamenal Maňka.

Grécko musí ísť podľa neho cestou reforiem.

"Ekonómovia strašia, že keď sa im zdvihne daň z pridanej hodnoty, tak že to zabije celý biznis. Potraviny a jedlo v Grécku boli lacné. Keď niekto zdvihne DPH, tak to nezničí cestovný ruch. Podstatné je to, aby parametre nastavili dobre a aby ich dodržiavali. Možno by mali odkopírovať aj slovenskú lotériu, že by svoju ekonomiku očistili od daňových únikov," uviedol Maňka.

Pripomenul tiež, že predchádzajúca vláda v krajine dosiahla primárny prebytok v rozpočte Grécka. „Tam ukázali, že sa to dá, aj keď to nebolo pre nich jednoduché. Potom prišiel niekto a nasľuboval hory-doly,“ konštatoval Maňka.

Hrozba pre demokraciu je väčšie riziko ako strata peňazí

Podľa Sulíka je podstatné, kto rozhoduje o nastavení ekonomických parametrov v krajine.

„V demokracii o tom rozhoduje ten, kto na to dostal mandát vo voľbách. V tomto roku v Grécku je to Alexis Tspiras. V referende sa 60 % ľudí vyslovilo proti niečomu. Do toho príde eurozóna a vnúti Grékom iné parametre. Je to veľmi povážlivá vec, odsúvame tu nabok demokratické princípy. Robí sa to len preto, že z neba padla dogma, že Gréci nesmú opustiť eurozónu. Proti všetkým ekonomickým argumentom, o tom sa nediskutuje. Na to EÚ raz strašne doplatí.“

To je podľa europoslanca Sulíka omnoho väčšie riziko ako to, že sa Grécko nezreformuje alebo, že to bude stáť ďalšie peniaze.

Samotné zvolenie „ľavicového freestylistu“, ako Tsiprasa označil, považuje Sulík za výsledok dogmatického tlaku krajín eurozóny.

Dlh splatiť

K diskusii o možnej reštrukturalizácii či odpustení gréckeho dlhu, čo eurozóna odmieta, Maňka hovorí: "Ja som za to, aby sa Grékom zjemnili podmienky, ale nie som za to, aby sa Grécku odpustil dlh. Ten musia splatiť.“

Sulík upozorňuje, že grécky dlh treťom balíku pomoci stúpne na 200 % HDP, pričom podľa MMF je dlh splatiteľný do výšky 120 % HDP.

Ako dodáva, Grécko má už reštrukturalizácie aj investičné pomoci za sebou. „Platia nižšie úroky ako Nemci, ktorí sú najbonitnejšia krajina EÚ.“

Tretí balík pomoci je podľa Sulíka „záchranná vesta z olova“ a mali by eurozónu opustiť.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA