Olympijská Čína svet nepresvedčila

Diskusiu o bojkote či neúčasti politikov na OH v Číne nahradili výzvy, aby politici, ktorí idú do Pekingu o citlivých otázkach nemlčali. Amnesty International vydala správu, kde tvrdí, že dodržiavnie ľudských práv sa v Číne pred OH nijako nezlepšilo.

Pozadie

Pohoršenie Európanov zo zásahu proti protestujúcim mníchom v Tibete vystriedal nedávno súcit s obeťami ničivého zemestrasenia v Sečuáne a tie zase pochybnosti o poctivosti tamojších stavbárov, keď sa školy plné detí rúcali ako domčeky z karát.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Čína sa v poslednom období v mysliach Európanov spája skôr s „destabilizujúcou silou vo svete“. Pod takéto vnímanie sa podpisujú obchodné spory s EÚ aj s USA (aktuálne zlyhali rokovania o liberalizácii svetového obchodu), enviromentálne dopady jej rýchleho rastu, nerešpektovanie ľudských práv a fakt, že Peking využíva svoj vplyv na stabilizáciu obskúrnych režimov v Mjanmarsku v Zimbabwe, či v Sudáne.

„Otázka politiky Európskej únie voči Číne je mimoriadne citlivá a nemožno ju vnímať čierno-bielo, ale naopak v globálnom kontexte. Vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou majú niekoľko dimenzií“, pripomína slovenský europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED).

Otázky

„Bojkotom olympijských hier v Číne nepomôžeme Tibetu“, hovorí europoslanec Vladimír Maňka (PES). „Možno by sme sa mali opýtať niektorých politikov, prečo nezdvihli ruku proti konaniu olympíjských hier v Číne už vtedy, keď sa o tom rozhodovalo. Veď už vtedy všetci vedeli o dlhodobom porušovaní ľudských práv v tejto krajine.“

„Nádejala som sa, že pridelenie olympijských hier Pekingu zlepší situáciu v oblasti ľudských práv v Číne. S blížiacimi sa OH sa situácia nezlepšila. Skôr naopak“, domieva sa europoslankyňa Zita Pleštinská.

„V ľudsko-právnej oblasti vedú EÚ a Čína paralelne s obchodnými rokovaniami formalizovaný dialóg. Ten však nie je veľmi úspešný. Číňania úmerne so svojou ekonomickou silou naberajú sebavedomie na medzinárodnej scéne a vedia veľmi dobre argumentovať na jednotlivé „upozornenia“ zo strany západných krajín na otázky ľudských a občianskych práv v krajine“, vysvetľuje europoslanec Milan Gaľa.

Postoj Európskej únie k Číne sa skomplikoval po tom, čo do svojich radov prijala postkomunistické krajiny, ktoré majú menej pochopenia pre jej totalitný režim ako aj s odchodom tradičných priateľov ako bol nemecký kancelár Gerhard Schröder. Ten dokonca kritizoval svoju nástupkyňu Angelu Merkelovú za jej otvorenú kritiku dodržiavania ľudských práv v Číne. „Európa môže ovplyvniť Čínu len cez spoluprácu založenú na dôvere a nie cez verejné obvinenia“, napísal Schröder.

Merkelová sa tiež stretla s dalajlámom, čo Čína považuje za spochybnenie svojej územnej integrity. Francúzsky prezident nevylúčil, že sa s duchodvným vodcom Tibetu pri príležitosti jeho augustovej návštevy vo Francúzsku taktiež zíde. Po nediplomatických vyhrážkach z Pekingu, keď čínsky veľvyslanec v Paríži vyhlásil, že stretnutie s dalajlámom bude mať „vážne dôsledky“ lebo je v rozpore so zásadou nezasahovania do vnútorných vecí, Sarkozy odkázal, že nie je na Číne, aby mu organizovala agendu a stretnutia.

V Európskej únii sa veľa diskutovalo o účasti resp. neúčasti politikov na otváracom ceremoniáli olympijskych hier. Na jeho bojkot vyzval napríklad predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering. Podobne to vidí aj europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED), ktorá a myslí si, že politici by sa nemali zúčastniť otváracieho ceremoniálu, pokiaľ sú zatýkaní a väznení odporcovia politického režimu. Počas vystúpenia na pôde EP si za plánovanú účasť vyslúžil silnú kritiku od europoslanca Daniel Cohna-Bendita práve Nicolas Sarkozy. „Nie ponížením dosiahneme v Číne pokrok, ale cez úprimný a priamy dialóg”, oponoval vtedy Sarkozy. „Nemôžete bojkotovať štvrtinu ľudstva.“

Slovenský europoslanec Milan Gaľa akceptuje rozhodnutie prezidenta Sarkozyho ako aj rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu Hansa-Gerta Pötteringa. „Vzhľadom na pragmatizmus prezidenta Sarkozyho očakávam, že popri otázkach obchodu, globálnych hrozieb otvorí aj otázky ľudských práv“. Aj medzinárodná organizácia Amnesty International vyzvala politikov, ktorí sa do Číny chystajú, aby využili príležitosť a hovorili o problémoch. AI len nedávno vydala kritickú správu, v ktorej popisuje ako sa situácia v Číne pred OH zhoršuje.

Na ceremoniál sa nechystá nemecká kancelárka Merkelová. Expertka na Áziu a Čínu Gudrun Wacker pre Deutsche Welle hovorí, že je nesprávne ak média uvádzajú, že Merkelová OH bojkotuje. Bolo podľa nej jasne naplánované, že bude tento rok cestovať do Číny len raz a to na stretnutie Ázia- Európa (ASEM).

Pleštinská zdôrazňuje v súvislosti s Čínou najmä slobodu médií. Spolu s poľskou kolegyňou z Európskeho parlamentu Hannou Foltyn-Kubickou zo Skupiny Únie za Európu národov zahájila Pleštinská v EP petíciu za obnovenie vysielania satelitnej televízie NTD TV nad Áziou. Táto satelitná televízna stanica vysiela 24 hodín denne prostredníctvom družíc nad Áziou, Európou, Austráliou a Severnou Amerikou v čínskom a v anglickom jazyku. „Francúzska firma Eutelsat, ktorá sprostredkúva satelitné vysielanie NTD TV náhle, zrejme pod tlakom čínskej komunistickej strany, 16. júna 2008 prerušila vysielanie tejto televízie nad Áziou“, tvrdí Pleštinská. Novinári z celého sveta, ktorí už dorazili na miesto konania hier, informujú, že majú v press centrách problém pripojiť sa na niektoré internetové stranky.

Dynamicky sa rozvíjajúce obchodné vzťahy hrajú v EÚ dôležitú ak nie primárnu úlohu vo vzťahu čínskym drakom. EÚ je pre Čínu najväčším exportným trhom. „Možno predpokladať, že Peking sa v blízkej budúcnosti stane pre Úniu najdôležitejším obchodným partnerom. Vzťahy však nie sú bezproblémové“, tvrdí Milan Gaľa.  Aktívna priemyselná politika Číny v posledných rokoch podľa jeho slov premenila krajinu na nízko-nákladového konkurenta v náročných odvetviach. „V dôsledku čoho Čína začala ohrozovať citlivé priemyselné odvetvia EÚ, napríklad textilný priemysel, ktorý sa stal predmetom sporov a viedol k protekcionistickým opatreniam voči Číne.“

REKLAMA

REKLAMA