Parlament blahoželal Slovensku k euru

"Kto by si bol pomyslel, že Slovensko bude prvou z postkomunistických krajín východnej Európy, ktorá vstúpi do eurozóny", opakovane zaznelo počas rozpravy v Európskom parlamente o prijatí jednotnej európskej meny na Slovensku.

Nie je časté, keď dávajú v EÚ Slovensko za príklad. Za významný politický signál pre krajiny V4 označila vstup SR do eurozóny predsedkyňa hospodárskeho a menového výboru EP, Pervenche Berés (PES), ktorá bola v apríli u nás skúmať zrelosť slovenskej ekonomiky na euro. Viacerí europoslanci z našich vyšegrádskych susedských krajín Slovensku blahoželali a vyjadrili vôľu nasledovať jeho príklad.

Hlasovanie o rozširovaní eurozóny, hoci len konzultačné, interpretovali niektorí členovia EP ako signál, že napriek výsledku minulotýždňového írskeho referenda európska integrácia napreduje a bude pokračovať napriek euroskeptickým hlasom.

Správu maltského europoslanca Casa (EPP-ED) pojednávajúcu o pripravenosti našej krajiny na euro označilo plénum za vyváženú a Zita Pleštinská (EPP-ED) na adresu spravodajcu uviedla, že “meno Casa sa zapíše do histórie Slovenska”. Parlamentný spravodajca slovenského eura žiadal, aby každá ďalšia krajina keď bude chcieť vstúpiť do eurozóny zvolila postup konzultácií s Parlamentom. Kritizoval zároveň Komisiu, ktorá by podľa neho aspoň vo finálnej fáze formulovania konvergenčnej správy mohla Parlament prizvať k diskusii.

Alexander Radwan (EPP-ED), jeden z dvoch nemeckých kritikov vstup Slovenska do eurozóny v termíne od začiatku budúceho roka, zvolil o niečo zmierlivejší tón, podľa neho sa však treba na prijatie eura dívať “menej ako na otázku národnej hrdosti a viac ako na cieľ objektivizácie kritérií”. 

Príspevky poslancov v diskusii striedavo vyzdvihovali podiely súčasnej a bývalej vlády SR na tomto úspechu. Ako prvý otvoril túto tému poľský socialistický poslanec Dariuzs Rosati (PES), ktorý poďakoval vláde Mikuláša Dzurindu za reformy a Ficovej vláde za to “že v nich pokračovala”.

“Slovensko realizovalo za posledne desaťročie náročné hospodárske a spoločenské reformy, ktoré nastavili ekonomiku tak, aby spĺňala Maastrichtské kritériá”, povedal v pléne Milan Gaľa (EPP-ED). Takisto podľa Jána Hudackého (EPP-ED) “vstup Slovenska do do eurozóny nie je náhodný” a ide o “vyvrcholenie úsilia vlád v rokoch 1998 až 2006”. Podľa jeho slov sa Slovensko teší hospodárskemu rastu a za predpokladu “zodpovedného správania sa vlády” má SR “predpoklady plniť kritériá aj naďalej.”

Zita Pleštinská pripomenula, že prípravy na zavedenie eura začala bývalá vláda ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, v roku 2003 s prijatím Stratégie prijatia eura. Pleštinská sa vo svojom príspevku postavila proti dodatočným kritériám monitorovania ekonomickej stability Slovenska a vyslovila nádej, že “Slovensko sa poučí zo skúsenosti krajín, ktoré už euro zaviedli”.

Otázku potreby vytvorenia dôvery k novej mene zdôraznil Milan Gaľa. Etický kódex podnikateľov má podľa jeho slov zabrániť zneužitiu prechodu z koruny na euro na neodôvodnené obohatenie.

Poslanec EP Vladimír Maňka (PES) informoval o opatreniach a záväzkoch, ktoré si súčasná vláda vytýčila: fiškálny deficit 0,8% v roku 2010 a vyrovaný rozpočet v roku 2011. Vládou v júni schválený Modernizačný program Slovenska, široká podpora euru a ochota sociálnych partnerov držať rast miezd v línii s produktivitou práce podľa neho výrazne prispeje k udržateľnosti inflácie. Jeho stranícka kolegyňa Monika Beňová (PES) tiež vyjadrila presvedčenie, že udržateľnosť inflácie”nebude neriešiteľný problém”.

Diskusia o slovenskom eure sa zároveň stala príležitosťou na to, aby niektorí členovia EP pripomenuli Komisii, že ignoruje a toleruje deficit rozpočtu a zadĺženie napr. Nemecka. Z tohto pohľadu kritizoval postoj nemeckých europoslancov Miroslav Mikolášik (EPP-ED): “Veď je to nedávno, dva a pol roka, tri dozadu, čo mali oni sami problémy s plnením Maastrichtských kritérií a vtedy títo europoslanci mlčali.” Volanie po nových kritériách je podľa Mikolášika “nefér, pretože ani oni sami ani predošlí členovia, Malta, Cyprus ani Slovinsko takéto kritériá zavedené nemali”. 

Ako povedal aj Sergej Kozlík (NI), história kedy väčšina krajín neplnila konvergenčné kritériá, pričom spomenul Nemecko, BelgickoTaliansko, “je premlčaná.” Niektoré štáty dokonca využili “kreatívne účtovníctvo”, ktoré upravovalo hospodárske výsledky, dodal. “Ak chce niekto ukazovať prstom tak pozor, aby si nevypichol oko”, varoval Sergej Kozlík.

Diskutujúci sa počas rannej utorňajšej debaty vzácne zhodli v tom, že na to, aby mohlo Slovensko plne využívať prínosy jednotnej európskej meny, musí naďalej dodržiavať reštriktívnu fiškálnu politiku, hoci hrozba rastúcej inflácie, nie je len problémom Slovenska, ale celej eurozóny. Nemecký liberál Wolf Klinz formuloval varovanie jasne: “Prosím vás, len žiadne druhé Slovinsko”.


Článok vznikol v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.

 

REKLAMA

REKLAMA