Parlament odklepol kratší pracovný týždeň

V Únii by sa nemalo pracovať viac ako 48-hodín týždenne a národné výnimky, ktoré za určitých okolností umožňujú pracovať až 60, resp. 65 hodín týždenne by sa mali zrušiť. V tomto duchu zmenil Európsky parlament návrh smernice o pracovnom čase. Bude preto nasledovať zmierovacie konanie s členskými štátmi (Radou), ktoré trvajú na ponechaní výnimiek.

Hodiny
Zdroj: Flickr: http://www.flickr.com/photos/tonivc/2283676770/

Národné výnimky (klauzuly neuplatňovania alebo opt-outs) z 48-hodinového pracovného týždňa musia skončiť najneskôr do troch rokov, rozhodol pomerom hlasov 421 ku 273 Európsky parlament. Čas, ktorý strávia lekári v pohotovosti sa tiež musí započítavať do odpracovaného času. Schválenú verziu smernice považujú za svoje víťazstvo európski socialisti a podľa spravodajcu Alejandra Cercasa (PES) je víťazstvom aj pre “2 milióny lekárov a milión študentov medicíny v celej EÚ”. 

Členské štáty sú skôr toho názoru, že do pracovnej doby by sa to malo počítať len ak lekár (alebo iná profesia) v čase pohotovosti naozaj odvádza nejaký výkon, teda “aktívna časť pohotovosti”. Parlament si naopak myslí, že by to mala byť aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti, keďže si zamestnanec nemôže slobodne organizovať svoj čas.

Nasledovať budú zmierovacie rokovania medzi Radou a Parlamentom. Vzhľadom na blížiace sa voľby na to nebude príliš veľa času. V každom prípade, ak sa dohoda nenájde, v platnosti zostane súčasná úprava.

Pôvodná dohoda medzi ministrami znela, že pracovný týždeň môže so súhlasom pracovníka trvať až 60 hodín, v prípade napríklad lekárov, aj 65 hodín, ak sa tam započíta aj čas strávený v pohotovosti. Výnimku z 48-hodinového pracovného týždňa budú mať top manažéri, či výkonní riaditelia spoločností.

Nejakú formu výnimiek si uplatňuje 15 členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Niektoré ju uplatňujú všeobecne napríklad Veľká Británia, iní len v určitých sektoroch.

Parlament myslel aj na pracovné voľno. Stanovil podmienku minimálne 24-hodinovej povinnej prestávky raz za týždeň, a minimálne 11-hodinovej pauzy za deň. Europoslankyňa Anna Záborská (EPP-ED) upozornila, že v návrhu smernice sa nehovorí o tom, že dňom pracovného pokoja by mala byť nedeľa. “Nedeľa ako deň pracovného pokoja je súčasťou kultúrneho dedičstva Európy ako voľný deň pre rodinu, materstvo a náboženstvo. Za voľnú nedeľu sa angažujú rovnako cirkvi ako aj odbory”. Ako informovala jej kancelária, Záborská sa angažuje pri získavaní podpisov zo všetkých politických frakcií na pozmeňovacie návrhy v prospech nedele ako dňa pracovného voľna. 

Pozície

Medzi podnikateľmi sa text schválený Parlamentom nestretol s prílišným pochopením. Eurochambers nazvali rozhodnutie parlamentu “katastrofálne”.

Liberálni britskí europoslanci kritizovali svojich kolegov, že sa za britské výnimky nepostavili ráznejšie a tvrdia, že to ľudí bude nútiť pracovať cezčas ilegálne.

Open Europe, euroskeptický think tank vyčíslil, že ukončenie výnimiek dojednaných v roku 1993 bude stáť Veľkú Britániu medzi 47,74 až 66,45 miliardy libier do roku 2020. Podľa Matsa Persona z Open Europe urobili europoslanci najhoršie rozhodnutie v najhoršom možnom čase.

„Musíme odstrániť tieto výnimky, hovorí predseda výboru pre zamestnanosť EP, socialista Jan Andersson. Podľa neho je takto nestavená legislatíva dobrá v súčasnej ekonomickej situácii, kedy veľa ľudí prišlo o prácu. “Smernica zabezpečí, aby niektorí ľudia nepracovali 65 hodín do týždňa a iní nemali prácu vôbec”.

Podľa eurokomisára pre sociálne veci Vladimíra Špidlu sú pozície EP a Rady zreteľne odlišné a nebude ľahké nájsť dohodu. Ako hovorí, “už nemáme veľa času v tomto volebnom období”. Komisia je podľa neho ochotná hrať úlohu arbitra.

Podľa portugalskej poslankyne za EPP-ED Silvy Penedy nemajú výnimky (klauzuly neuplatňovania 48-hodinového pracovného týždňa) “nič spoločné s flexibilitou pracovného trhu”.

Vážne obavy vyslovila Európska aliancia malých podnikateľov (ESBA). Návrh smernice prijatej EP označila jej riaditeľka Tina Sommer za “ďalšie bremeno, ktoré malé podniky v týchto ťažkých časoch nepotrebujú”.

Poslankyňa EP Irena Belohorská uviedla, že smernica podľa nej ovplyvní najmä zdravotníkov, pričom prekročenie 48-hodinového pracovného týždňa podľa jej slov nielen degraduje ich povolanie, ale ohrozuje aj život pacientov. Poslancov upozornila, že finančná kríza môže vyvolať zvýšené nároky a zneužívanie zamestnancov zo strany zamestnávateľov, preto je podľa nej smernica obmedzujúca pracovný čas potrebná.

Naopak europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED) v hlasovaní podporila pozíciu prijatú Radou, pretože tento kompromis by podľa nej „zabezpečoval väčšiu flexibilitu na trhu práce, ako návrhy EP“. Ako povedala práve práca v EP ju naučila, aké náročné je dosiahnuť kompromis a preto vyjadrila “poľutovanie nad tým, že EP spoločnú pozíciu Rady odmietol”.

Podobne aj ďalší slovenskí europoslanci z frakcie EPP-ED Milan Gaľa, Miroslav Mikolášik a Edit Bauer sa v júni po prijatí spoločnej pozície Rady pre EurActiv.sk vyjadrili, že dohoda dosiahnutá v Rade bola prijateľným kompromisom a výnimky by mali za určitých okolností zostať v platnosti.

REKLAMA

REKLAMA