Parlament presadzuje “klimatickú diplomaciu”

EP prijal detailné odporúčanie pre budúcu integrovanú politiku v oblasti klimatických zmien. Vyzýva EÚ, aby prijala ambicióznejšie ciele v znižovaní emisií a aby boli ciele v úspore energie právne záväzné.

Zem v našich rukách
Zdroj: Flickr

Pozadie

Európsky parlament založil dočasný výbor pre klimatické zmeny 25. apríla 2007. Plénum prijalo jeho záverečnú správu 4. februára 2009. Dokument nasledoval po zverejnení oznámenia EK o rokovaniach v Kodani, ktoré načrtáva návrhy EÚ na globálnu klimatickú dohodu.

Otázky

Podľa poslancov Európskeho parlamentu by si EÚ a iné industrializované krajiny mali stanoviť kolektívne ciele zníženia emisií skleníkových plynov o 25-40 % do roku 2020 a najmenej o 80 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

Navrhované odvážnejšie ciele pramenia z obavy, že „klimatické zmeny prebiehajú rýchlejšie a sú závažnejšie vo svojich nepriaznivých účinkoch ako sa pôvodne predpokladalo“. Europoslanci naliehajú na EÚ, aby urobila cieľ 20 % zlepšenia energetickej efektívnosti právne záväzným.  

Parlament formuloval svoje názory v záverečnej správe dočasného výboru pre klimatické zmeny, ktorého cieľom bolo nájsť spoločné stanovisko Parlamentu k pozícii EÚ v globálnych rokovaniach o klimatickom režime po vypršaní Kjótskeho protokolu. Správa, ktorú napísal nemecký poslanec Karl-Heinz Florenz (EĽS-ED) zdôrazňuje, že klimatické zmeny musia byť zohľadnené vo všetkých politikách. Ponúka zoznam oblastí, kde si myslí, že by mali byť prijaté jeho odporúčania.

Týka sa to oblasti energetiky, biopalív, energetickej efektívnosti, zachytenia a uskladnenia (CCS) emisií uhlíka v doprave, ktorými sa zaoberá energeticko-klimatický balíček. Parlament dodáva aj ďalšie oblasti, napríklad poľnohospodárstvo, chov dobytka, turizmus, zdravie a vzdelávanie.

  • Vonkajšia klimatická politika

Europoslanci žiadajú vytvoriť „zahraničnú politiku v oblasti klimatických zmien“, ktorá by upozorňovala na klimatické ciele EÚ v rámci národných aj európskych diplomatických misií. Ako súčasť vonkajšej energetickej stratégie, navrhujú vytvorenie partnerstva v solárnej energetike s krajinami Stredomoria.

Poslanci chcú uvoľniť viac financií na boj proti zmenám klímy pre rozvojové krajiny. Navrhujú, aby sa požiadavky na zníženie emisií a adaptačné opatrenia stali integrálnou súčasťou rozvojových programov pomoci.  

Parlament sa venoval aj nedostatkom energetickej efektívnosti v stavebnom sektore. Zasadzuje sa za to, aby boli všetky nové rezidenčné budovy energeticky neutrálne do roku 2015 a nové komerčné a verejné budovy do roku 2020.

Na financovanie klimatických politík v budúcnosti europoslanci navrhujú vytvorenie Európskeho klimatického fondu alebo zodpovedajúcich fondov v členských štátoch. Vyzývajú vlády EÚ, aby vytvorili európske spoločenstvo pre obnoviteľnú energiu, podporovali výskum a rozvoj zelených technológií ako je pohon na vodík, pohon na elektrinu, palivové články, ich hybridy a biopalivá druhej generácie.

Parlament žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie emisných cieľov v poľnohospodárstve.

Poslanci tiež navrhujú niekoľko stratégií, ktoré môže použiť verejnosť v boji proti globálnemu otepľovaniu. Vyzýva Komisiu, aby prišla s informačnou kampaňou, rozširujúcou vedecké poznatky o klimatických zmenách a prijala „jednoduché štandardy energetickej efektívnosti pre všetky oblasti každodenného života“. Členské štáty by tiež mali poskytovať energetické audity, ktoré by pomohli občanom znížiť ich energetickú spotrebu.

Pozície

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas povedal, že sa teší, že výbor nadviazal na myslenie Komisie. Zdôraznil, že budú potrebné ďalšie investície, najmä v rozvojových krajínách, aby boli rokovania v Kodani úspechom.

Spravodjaca Karl Heinz-Florenz (EĽS-ED) povedal, že správa je výsledkom spolupráce s výborom pre dopravu a ekonomiku i s energetickým sektorom a je preto vyvážená a nemožno ju označiť za politický manifest strany.

Podľa Zity Pleštinskej (EĽS-ED), členky dočasného výboru pre klimatické zmeny, je dôležité "nekapitulovať pred komplexnosťou problému".

"Stojíme pred výzvou a musíme konať už dnes, pretože svojím dnešným konaním určujeme budúcnosť. Naším životným cieľom už nesmieme ďalej oberať nasledujúce generácie o podstatu života, ktorý sme dostali od Boha". (Viac v rozhovore so Zitou Pleštinskou) 

Irenu Belohorskú (nezávislá, ĽS-HZDS) ako lekárku zaujímajú zmeny, ktoré sa premietnu do oblasti zdravotníctva, ako napríklad nástup ochorení, ktoré sú  typické pre tropické pásma. "Na tento fakt by sme mali myslieť pri podpore farmaceutického priemyslu a pri plánovaní nemocníc a lôžkových zariadení, ale aj  príprave zdravotníckeho personálu, predovšetkým v dôslednom informovaní obyvateľstva."

REKLAMA

REKLAMA